Finančná krehkosť žien nie je náhoda ani individuálne zlyhanie. Je to výsledok dlhodobého súboru faktorov, ktoré sa navzájom posilňujú – od nižších miezd, cez prerušované kariéry až po systém, ktorý stále nepočíta s tým, že ženy žijú iné pracovné aj životné trajektórie než muži.
Nedávne zistenia medzinárodných prieskumov na Slovensku ukazujú, že ženy sa častejšie cítia finančne zraniteľné, majú nižšie úspory a do budúcnosti sa pozerajú s väčšími obavami. Menej než tretina ľudí u nás sa pritom cíti pripravená na dlhší život na dôchodku, ale u žien je tento pocit ešte slabší, aj keď presné čísla sa líšia podľa metodiky jednotlivých výskumov.
Podľa nedávneho prieskumu sa na dlhší život v dôchodku cíti pripravených len 29 % žien na Slovensku.
Za týmto pocitom nie je len psychológia, ale konkrétne ekonomické rozdiely
1. Menej peňazí počas aktívneho života
Ženy na Slovensku v priemere zarábajú menej než muži, aj pri porovnateľnej práci. Tento rozdiel sa môže zdať „malý“ v mesačných sumách, ale v horizonte 10 – 20 rokov znamená tisíce eur rozdielu v úsporách, investíciách aj dôchodkových nárokoch. Navyše, nižší príjem automaticky znamená nižšiu finančnú rezervu, a teda menší „vankúš“ na nečakané situácie.
2. Prerušené kariéry a neplatená práca
Kľúčový faktor, ktorý sa často podceňuje, je starostlivosť. Materská, rodičovská dovolenka, starostlivosť o deti alebo starších rodičov – to všetko sú obdobia, keď ženy vypadávajú z plného pracovného príjmu alebo pracujú na skrátené úväzky. Ekonomicky to znamená nižšie odvody, pomalší kariérny rast a slabšie dôchodkové zabezpečenie v budúcnosti. A čo je dôležité: ide o prácu, ktorá je spoločensky nevyhnutná, ale finančne nedostatočne ocenená.
Prečítajte si: Dôchodok snov by sme dopriali aj slovenským dôchodcom: Kde seniori žijú lepšie ako u nás?
3. Dôchodkový systém, ktorý kopíruje nerovnosti
Dôchodok je v podstate zrkadlo celej pracovnej kariéry. Ak je kariéra prerušená alebo nižšie platená, výsledkom je nižší dôchodok. Na Slovensku pritom veľká časť ľudí nemá predstavu, koľko budú na dôchodku potrebovať ani koľko si majú odkladať, čo ešte viac prehlbuje rozdiely v príprave na starobu.
Ženy tak vstupujú do dôchodkového veku častejšie s nižšími úsporami a menšou finančnou istotou, no nie preto, že by menej plánovali, ale preto, že mali menej možností plánovať.
Takmer 7 z 10 žien nepociťuje istotu, že by dokázali financovať dlhší život v dôchodku.
4. Finančná gramotnosť bez príjmu nestačí
Často sa hovorí, že riešením je „lepšie finančné vzdelávanie“. To však naráža na realitu: finančné rozhodnutia sa robia z peňazí, ktoré reálne existujú. Ak je príjem nízky alebo nepravidelný, možnosti investovania a sporenia sú obmedzené bez ohľadu na vedomosti.
5. Vplyv inflácie a rastúcich nákladov
Do toho vstupuje aj realita posledných rokov – rast cien bývania, potravín a služieb. Domácnosti s jedným príjmom alebo nižším rozpočtom sú citlivejšie na každé zvýšenie nákladov. A keďže ženy častejšie spravujú rozpočty domácností, tlak finančnej neistoty nesú aj psychologicky intenzívnejšie.
Čo z toho vyplýva?
Finančná krehkosť žien nie je len o „osobných rozhodnutiach“. Je to kombinácia štrukturálnych nerovností, neplatenej práce a systému, ktorý historicky počítal s iným modelom rodiny a práce, než aký dnes reálne existuje.
Zmena preto nemôže byť len individuálna. Potrebuje aj systémové riešenia – lepšie oceňovanie starostlivosti, flexibilnejšie formy práce, transparentnejšie odmeňovanie a podporu dlhodobého investovania a sporenia už v mladom veku.
Pretože rozdiely, ktoré vznikajú dnes, sa neukazujú v tabuľkách okamžite. Vidno ich až o 20 – 30 rokov, a to v kvalite života na dôchodku.
Aj tieto témy neprestávajú byť témami
Konferencia Equal Pay Day sa bude aj tento rok venovať témam finančnej stability žien.
Poďte hovoriť nahlas spolu s nami.
Vstupenky sú už v predaji. Vidíme sa v októbri v Bratislave.
Zdroj foto: CanvaPro (Image by Magnific_rawpixel.com)
Autorka článku: Veronika Samborská
