Salvádor tento rok otvoril citlivú otázku: môže byť za znásilnenie uložený doživotný trest? Na Slovensku takáto možnosť neexistuje. Mali by sme ju mať aspoň pri najzávažnejších prípadoch sexuálneho násilia?
Človek znásilnil ženu. A urobí to znova. A znova.
A tak sa v určitom momente otázka prestáva týkať iba toho, aký trest si páchateľ zaslúži. Začína sa týkať aj toho, ako má spoločnosť chrániť ďalšie potenciálne obete.
Toto je začiatok veľmi komplikovanej diskusie o doživotnom treste za najzávažnejšie prípady sexuálneho násilia.
Prečítajte si: Ženy zomierajú, lebo ich nechráni systém. Verejná výzva „Už ani jedna!“ upozorňuje na zlyhania v ochrane obetí násilia
Salvádor posunul hranicu
V marci 2026 salvádorský parlament schválil a následne ratifikoval ústavnú zmenu, ktorá umožňuje uložiť doživotný trest za vybrané najzávažnejšie trestné činy vrátane vraždy, znásilnenia a terorizmu. Dovtedy krajina doživotné väzenie neumožňovala.
Neskôr sa zmeny dotkli aj trestného práva mladistvých a možnosť mimoriadne prísnych trestov sa rozšírila na niektoré závažné trestné činy spáchané mladistvými. Reforma vyvolala kritiku organizácií na ochranu ľudských práv.
Salvádor tak otvoril otázku, ktorá presahuje jeho hranice: Mala by existovať možnosť uložiť doživotný trest za najťažšie formy sexuálneho násilia?
Znásilnenie môže zmeniť život na desaťročia
Pre obeť sa následky znásilnenia nekončia v deň, keď páchateľ odíde z miesta činu. Trauma môže ovplyvniť psychické zdravie, schopnosť dôverovať ľuďom, partnerské vzťahy, sexualitu aj pocit bezpečia. Niektoré obete sa s jej následkami vyrovnávajú roky. Iné s nimi žijú celý život.
Aj preto zástancovia prísnejších trestov tvrdia, že pri najzávažnejších prípadoch by mal mať súd možnosť uložiť mimoriadne prísny trest. Najmä ak ide o opakovaného páchateľa, sexuálne násilie na dieťati alebo brutálny čin spojený s vážnym zranením či vraždou.
Oponenti však upozorňujú, že trest musí byť primeraný a každý prípad individuálne posúdený. Nie každé znásilnenie má rovnaké okolnosti a trestný systém musí tento rozdiel zachovať.
Slovensko: doživotie za znásilnenie nemáme
Na Slovensku sa výška trestu za znásilnenie odvíja od konkrétnej skutkovej podstaty a okolností prípadu. Zákon rozlišuje závažnosť konania, spôsob spáchania, vek či postavenie obete a následky trestného činu. Doživotný trest však za samotné znásilnenie slovenské právo neumožňuje.
Mala by takáto možnosť existovať aspoň pri najťažších formách sexuálneho násilia?
Doživotie ako trest alebo ochrana?
Najsilnejším argumentom za doživotie nemusí byť pomsta, ale ochrana spoločnosti.
Ak človek opakovane sexuálne napáda svoje obete a aj po odpykaní trestu predstavuje vysoké riziko, že bude pokračovať. Na druhej strane, samotné zvýšenie trestov nemusí automaticky znamenať menej znásilnení. Výskumy kriminality dlhodobo poukazujú na to, že pri odstrašovaní od trestnej činnosti môže byť dôležitejšia pravdepodobnosť odhalenia a potrestania než samotná výška trestu.
Ak obeť útok nenahlási, vyšetrovanie zlyhá alebo páchateľ nie je odsúdený, ani ten najprísnejší trest na papieri teda nemá preventívny účinok. Preto je rovnako dôležité zlepšovať vyšetrovanie sexuálneho násilia, dostupnosť odbornej pomoci a vytvárať prostredie, v ktorom sa obete neboja prehovoriť.
Čo ak nejde o pomstu?
Tak sa nepýtajme, či si páchateľ znásilnenia „zaslúži“ doživotie. Trestné právo by nemalo byť založené na pomste.
Položme otázku inak: Existujú prípady sexuálneho násilia, pri ktorých je čin natoľko závažný a riziko ďalšieho násilia natoľko vysoké, že spoločnosť potrebuje mať možnosť uložiť aj doživotný trest?
Ak áno, potom nejde iba o to, čo si páchateľ zaslúži. Ide skôr o to, čo dlhuje spoločnosť svojim budúcim obetiam.
Zdroj foto: Vygenerované pomocou AI
Autorka článku: Veronika Samborská
