Rok 2026 symbolicky hovorí o nových začiatkoch. Numerológia ho označuje za rok čísla 1 a čínska astrológia za rok Ohnivého Koňa – symboly, ktoré sa spájajú s energiou zmien, pohybu a nových príležitostí. Technológia nám však ukazuje, ako rýchlo sa svet skutočne mení. A jednou z najvýraznejších zmien súčasnosti je nepochybne prudký rozvoj umelej inteligencie.

Umelá inteligencia pritom nie je novinka posledných rokov. Jej história siaha viac než sedem desaťročí do minulosti. Už v roku 1950 si britský matematik a informatik Alan Turing položil otázku, ktorá znie aktuálne aj dnes: Môžu stroje myslieť? Vo svojej práci Computing Machinery and Intelligence predstavil myšlienku tzv. imitačnej hry, ktorá sa neskôr stala známou ako Turingov test.

Podstata bola jednoduchá

No na svoju dobu mimoriadne odvážna. Ak by človek komunikoval so strojom a nedokázal spoľahlivo rozpoznať, či na druhej strane odpovedá človek alebo počítač, mohli by sme o stroji uvažovať ako o inteligentnom. Turing tak už pred viac ako 75 rokmi otvoril otázku, ktorá sa dnes stáva súčasťou nášho každodenného života: Čo vlastne znamená byť inteligentný a dokáže stroj napodobniť ľudské myslenie?

O šesť rokov neskôr, v lete 1956, sa na konferencii na Dartmouth College stretli vedci, ktorí položili základy umelej inteligencie ako samostatnej vedeckej oblasti. Práve v tomto období sa začal používať pojem artificial intelligence – umelá inteligencia, ktorý zaviedol americký informatik John McCarthy.

Prečítajte si: Umelá inteligencia vs. elektrina: Hladný génius, ktorý mení svetovú energetiku

Nasledovali desaťročia experimentov

Ale aj veľkých očakávaní a období, keď záujem o AI a financovanie výskumu výrazne ochladli. Stroje sa učili riešiť problémy, rozpoznávať vzory či pracovať s jazykom, no ich možnosti boli dlho limitované výpočtovým výkonom aj množstvom dostupných dát.

Zásadný posun prišiel na začiatku 21. storočia s rozvojom strojového učenia a najmä hlbokého učenia (deep learning). Výkonnejšie počítače, obrovské množstvo dát a nové metódy umožnili strojom zvládať úlohy, ktoré boli ešte donedávna považované za výhradne ľudskú doménu. Rozpoznávanie obrazu, spracovanie jazyka, preklady či tvorba textu sa postupne stali bežnou súčasťou technológií, ktoré používame každý deň.

To, čo dnes vnímame ako náhlu revolúciu umelej inteligencie, je teda v skutočnosti výsledkom viac než 70 rokov výskumu, pokusov, omylov a postupného technologického vývoja.

ChatGPT nebol začiatkom umelej inteligencie.

Bol skôr jedným z momentov, keď sa technológia dostala z výskumných laboratórií priamo do rúk miliónov bežných ľudí.

Zrejme práve tu sa história stretáva so súčasnosťou. Turing sa pred desaťročiami pýtal, či dokáže stroj presvedčivo napodobniť človeka. Dnes už nemusíme premýšľať nad tým, či sa to môže stať. Umelá inteligencia je tu. Otázkou je, ako sa s ňou naučíme žiť a čo s jej pomocou dokážeme vytvoriť.

Dobu nezastavíme. Môžeme sa jej však naučiť porozumieť a využívať ju múdro – ako nástroj, ktorý nám pomáha rásť, nie ako náhradu vlastného myslenia, intuície a zdravého úsudku.

Zdroj foto: CanvaPro (Image by Magnific_rawpixel.com)

Autorka článku: Veronika Samborská