Pri príležitosti výročia Slovenského národného povstania si pripomíname ženy, na ktorých sa v rozprávaní o SNP zväčša zabúda. Ich odvaha mala inú podobu ako boj na fronte, no bola rovnako dôležitá.
Keď sa povie Slovenské národné povstanie, väčšina z nás si predstaví partizánov v horách, vojakov v uniformách a ozbrojený odpor proti nacizmu. Menej sa však hovorí o ženách, ktoré bojovali iným spôsobom – bez pušky, no s rovnakým rizikom.
Boli to matky, manželky, sestry či dcéry. Ukrývali prenasledovaných, prevážali správy, starali sa o ranených, zabezpečovali potraviny a často chránili svoje deti v situáciách, keď išlo doslova o život.
Dejiny SNP totiž nepísali len muži so zbraňami. Písali ich aj ženy, ktoré mali v náručí dieťa.
Zbrane ukryté pod perinkou
Počas Povstania zohrávali ženy dôležitú úlohu v odboji. Prenášali správy, lieky či potraviny a neraz aj zbrane alebo muníciu. Keďže matky s malými deťmi vzbudzovali menšie podozrenie, niektoré využívali detské kočíky ako nenápadný spôsob prepravy materiálu.
Každá cesta okolo nemeckých hliadok bola riskantná. Ak by ich odhalili, následky mohli byť tragické nielen pre ne, ale aj pre ich rodiny.
Deti sa rodili aj uprostred vojny
Po potlačení Povstania na jeseň 1944 ušli tisíce ľudí do hôr, kde sa ukrývali v zemľankách, lesných chatách či provizórnych úkrytoch. Medzi nimi boli aj tehotné ženy. Niektoré rodili bez lekára, bez elektriny, v mraze a s minimom pomoci. Čisté plachty nahrádzali kúsky vlastného oblečenia, vodu bolo treba zohriať z roztopeného snehu. Každý nový život, ktorý prišiel na svet v takýchto podmienkach, bol malým zázrakom.
Kvetoslava Viestová: Žena, ktorá vybudovala odbojovú sieť
Kvetoslava Viestová, švagriná generála Rudolfa Viesta, patrila medzi významné osobnosti slovenského odboja. Viedla nekomunistickú odbojovú organizáciu Flóra, pomenovanú podľa latinského prekladu jej mena. Spolupracovníkom zabezpečovala peniaze, falošné doklady, úkryty aj spojenie medzi jednotlivými skupinami. Pomáhala rodinám prenasledovaných a tým, ktorých blízki skončili vo väzení alebo v rukách gestapa. Jej príbeh sa však neskončil ani po vojne. Komunistický režim rodinu Viestovcov prenasledoval a označil za politicky nespoľahlivú.
Chaviva Reiková: Zachraňovala cudzie deti
Chaviva Reiková sa narodila na území dnešného Slovenska, no pred vojnou odišla do Palestíny. Po vypuknutí SNP sa ako členka britskej špeciálnej jednotky dobrovoľne vrátila späť. V okolí Banskej Bystrice pomáhala organizovať pomoc pre prenasledovaných Židov a podieľala sa na budovaní tábora, ktorý mal poskytnúť útočisko rodinám s deťmi. Po zajatí nacistami bola v novembri 1944 popravená v Kremničke. Mala len 30 rokov.
Elena Lacková: Aby sa nezabudlo ani na rómske ženy
Na utrpenie rómskych rodín počas vojny sa často pozabudne. Rómovia čelili vysťahovaniu, hladu, izolácii aj násiliu. Spisovateľka Elena Lacková, ktorá vojnu prežila ako mladé dievča, neskôr vo svojich knihách a divadelnej hre Horiaci cigánsky tábor opísala život rómskych rodín počas vojny. Vďaka nej sa zachovalo jedno z prvých autentických svedectiev o tom, čím si prechádzali rómske matky a ich deti.
Kľak a Ostrý Grúň: Keď obeťami boli najmä ženy a deti
V januári 1945 nacistická protipartizánska jednotka Edelweiss spolu s príslušníkmi Hlinkovej gardy vypálila obce Kľak a Ostrý Grúň. Zavraždených bolo 148 civilistov, medzi nimi množstvo žien, detí a starších ľudí. Svedectvá preživších hovoria o matkách, ktoré sa snažili vlastným telom chrániť svoje deti. Mnohé z nich zahynuli spolu s nimi. Táto tragédia patrí dodnes medzi najväčšie vojnové zločiny spáchané na civilnom obyvateľstve na území Slovenska.
Prečítajte si: Cudzie dievča so slovenským srdcom: „Naša Líza“ – príbeh francúzsko-slovenskej hrdinky
Odvaha má mnoho podôb
Keď si dnes pripomíname výročie Slovenského národného povstania, spomeňme si nielen na mužov, ktorí bojovali so zbraňou v ruke. Spomeňme si aj na ženy, ktoré zachraňovali životy, ukrývali prenasledovaných, rodili v neľudských podmienkach a chránili svoje deti aj v časoch, keď sa svet okolo nich rúcal. Ich mená možno nepoznáme tak dobre ako mená vojenských veliteľov. Bez ich odvahy by však príbeh Slovenského národného povstania nebol úplný.
Pretože hrdinstvo nemusí mať podobu uniformy. Niekedy má podobu matky, ktorá aj uprostred vojny robí všetko preto, aby ochránila život.
Zdroj foto: vygenerované pomociu AI
Autorka článku: Veronika Samborská
