Predstavte si ženu, ktorá má všetko, o čom sa v 50. rokoch minulého storočia hovorilo ako o ideálnom živote. Milujúceho manžela. Deti. Dom na predmestí. Kuchyňu plnú moderných spotrebičov. Úsmev na tvári.
A napriek tomu cíti prázdnotu. Hoci svoju rodinu miluje, jej život sa zúžil na jedinú rolu – byť dobrou manželkou a matkou.
Práve tento pocit sa Betty Friedan ako jedna z prvých odvážila pomenovať. A tým navždy zmenila spôsob, akým sa hovorí o ženách, práci, materstve aj slobode.
Všetko začalo jednou otázkou
Betty Friedan sa narodila v roku 1921 v americkom štáte Illinois ako Bettye Naomi Goldstein. Bola mimoriadne inteligentná, vyštudovala psychológiu na Smith College a začínala ako novinárka. Po svadbe a narodení detí však, podobne ako milióny Američaniek, zostala doma.
Na prvý pohľad žila americký sen. Lenže čím viac sa rozprávala so svojimi bývalými spolužiačkami, tým viac zisťovala, že mnohé prežívajú rovnaký pocit. Navonok boli úspešné manželky a matky, no vo vnútri ich sprevádzala otázka, ktorú sa báli vysloviť nahlas.
„Je toto naozaj všetko?“
Rodina bola pre ne zmyslom života, no túžili aj po vlastnej identite, práci, vzdelávaní či možnosti rozhodovať o svojom živote.
Kniha, ktorá otvorila dvere miliónom žien
V roku 1963 vydala knihu The Feminine Mystique (Ženská mystika). Nebol to román ani politický manifest. Bola to kniha založená na rozhovoroch, pozorovaniach a skúsenostiach žien, ktoré dovtedy svoje pocity považovali za osobné zlyhanie. Betty ich presvedčila o opaku.
Tvrdila, že problém nie je v nich, ale v spoločenskom očakávaní, že žena môže nájsť naplnenie výlučne v domácnosti a starostlivosti o rodinu. Tento stav nazvala „problémom, ktorý nemá meno“ – zadúšajúcim pocitom nespokojnosti, o ktorom sa vtedy takmer vôbec nehovorilo.
Kniha sa stala bestsellerom a dodnes je považovaná za jedno z najvplyvnejších diel 20. storočia. Mnohí historici ju označujú za iskru, ktorá pomohla odštartovať druhú vlnu feminizmu v Spojených štátoch.
Prečítajte si: Feminizmus nie je boj proti mužom. Je to boj proti limitom, ktoré nám určuje pohlavie
Nestačilo len písať. Chcela meniť svet
Betty Friedan nezostala len pri knihách. V roku 1966 spoluzaložila National Organization for Women (NOW) a stala sa jej prvou prezidentkou. Organizácia bojovala za rovnaké pracovné príležitosti, odstránenie diskriminácie žien pri zamestnávaní, spravodlivejšie odmeňovanie či lepší prístup k vzdelaniu.
Pod jej vedením sa podarilo presadiť viacero zmien, ktoré dnes považujeme za samozrejmosť. Organizácia napríklad tlačila na dôsledné uplatňovanie zákonov proti diskriminácii žien na pracovisku a upozorňovala na absurdné praktiky, akými boli pracovné inzeráty rozdelené na „pre mužov“ a „pre ženy“.
Betty zároveň patrila k organizátorkám Women’s Strike for Equality, jedného z najväčších zhromaždení za práva žien v dejinách USA.
Nebojovala proti rodine
O Betty Friedan sa často hovorí ako o jednej z najvýznamnejších feministiek 20. storočia. Sama by však pravdepodobne nechcela, aby bola vnímaná iba cez túto nálepku. Nehlásala, že ženy majú odmietnuť materstvo alebo manželstvo. Tvrdila niečo oveľa jednoduchšie: Žena by mala mať možnosť voľby.
Ak chce byť doma s deťmi, nech je to jej slobodné rozhodnutie. Ak chce budovať kariéru, študovať alebo podnikať, nemala by narážať na predsudky len preto, že je ženou.
Vo svojej neskoršej tvorbe sa venovala aj otázke, ako zladiť rodinu a prácu. Zdôrazňovala, že rovnosť medzi ženami a mužmi neznamená boj pohlaví, ale hľadanie spravodlivejšieho usporiadania spoločnosti.
Nebola bez chýb
Aj veľké osobnosti bývajú rozporuplné, a tak aj Betty čelila kritike za to, že vo svojich prvých knihách opisovala najmä skúsenosť bielych, vzdelaných žien zo strednej triedy. Mnohé černošské feministky či ženy z robotníckeho prostredia upozorňovali, že ich realita bola odlišná.
Kontroverzie vyvolával aj jej rezervovaný postoj k lesbickým ženám v začiatkoch feministického hnutia, za ktorý sa neskôr stala terčom kritiky.
No asi práve to robí jej príbeh ľudskejším. Nebola bezchybnou ikonou. Bola ženou svojej doby, ktorá otvorila dvere, cez ktoré neskôr vošli ďalšie generácie a rozšírili diskusiu o nové témy.
Je jej odkaz aktuálny aj dnes?
Betty Friedan otvorila diskusiu o tom, či majú ženy skutočne slobodu rozhodovať o svojom živote, kariére a budúcnosti. Od vydania jej knihy uplynulo viac ako šesťdesiat rokov, no mnohé otázky zostávajú aktuálne dodnes.
Ako vytvoriť pracovné prostredie, v ktorom majú ženy aj muži rovnaké príležitosti? Prečo na Slovensku stále pretrváva rozdiel v odmeňovaní? Čo môžu urobiť zamestnávatelia, lídri aj samotné ženy, aby sa situácia menila?
Práve týmto témam sa venuje iniciatíva Equal Pay Day Slovakia, ktorá už štvrtý rok spája odborníkov, firmy, verejné inštitúcie aj inšpiratívne osobnosti s cieľom podporovať rovnosť príležitostí a ekonomickú nezávislosť žien.
Ak vás príbeh Betty Friedan oslovil, pozývame vás na 4. ročník konferencie Equal Pay Day Slovakia, ktorý sa uskutoční 8. októbra 2026 v Moyzesovej sieni v Bratislave. Čaká vás deň plný inšpiratívnych prednášok, diskusií, mentoringu aj networkingu s ľuďmi, ktorí veria, že férové odmeňovanie a rovnosť príležitostí nie sú len ženskou témou, ale témou modernej spoločnosti.
Žiadna žena by nemala žiť život, ktorý si nevybrala sama.
Zdroj foto: Instagram/bettyfriedanauthor
Autorka článku: Veronika Samborská
