Keď sa povie vojna vo Vietname, väčšina z nás si predstaví džungľu, vojakov a bombardovanie. Menej často si pri tomto spojení predstavíme ženy.
Jedna z nich sa však stala symbolom odvahy. Ngô Thị Tuyền vážila iba 42 kilogramov. Počas jednej z najťažších bitiek niesla k bojovým pozíciám dve debny s muníciou, ktoré spolu vážili 98 kilogramov.
Bolo 4. apríla 1965
Nad severovietnamským mestom Thanh Hóa sa ozývali lietadlá. Cieľom amerického bombardovania bol strategicky dôležitý most Hàm Rồng, ktorý preklenul rieku Mã. Most bol súčasťou významnej dopravnej trasy, cez ktorú smerovali zásoby, ľudia a materiál ďalej na juh.
Pre vojakov bol strategickým bodom. Pre ľudí žijúcich v jeho okolí sa stal miestom, kde sa odohrával každodenný boj o prežitie. A medzi nimi bola aj mladá žena menom Ngô Thị Tuyền.
Most, ktorý sa mal stať terčom
Hàm Rồng, v preklade Dračia čeľusť, nebol postavený počas vojny. Pôvodný most vznikol už v roku 1904 a v tom čase patril k najmodernejším mostom v Indočíne. Leží približne päť kilometrov severne od centra Thanh Hóa a pre svoju strategickú polohu sa počas vojny stal jedným z dôležitých cieľov bombardovania.
Americké lietadlá sa ho pokúšali zničiť opakovane. A najťažšie boje prišli 3. a 4. apríla 1965.
Podľa vietnamských historických zdrojov sa miestnym jednotkám a obyvateľom podarilo most ubrániť. Počas týchto dvoch dní bolo podľa vietnamských zdrojov zostrelených 47 amerických lietadiel. A práve v týchto dňoch vznikol príbeh, ktorý sa vo Vietname rozpráva dodnes.
Žena, ktorá vážila 42 kilogramov
Ngô Thị Tuyền bola členkou miestnej milície. Narodila sa v roku 1946 v Nam Ngạn pri Thanh Hóa. Keď mala 19 rokov, ocitla sa priamo uprostred bojov o Hàm Rồng. Nebola veľká ani silná podľa toho, ako si silného človeka zvyčajne predstavujeme. Merala približne 140 centimetrov a vážila iba 42 kilogramov. Lenže vojna mala vlastné pravidlá, a tak počas bojov pomáhala s prepravou munície, zásobovaním vojakov, prípravou jedla, kopaním a opravovaním obranných postavení.
Ženy v severnom Vietname plnili počas vojny množstvo úloh – od práce v poľnohospodárstve až po opravu ciest, zásobovanie a podporu protivzdušnej obrany. Viac ako 60 000 žien pôsobilo v jednotkách mladých dobrovoľníkov, ktoré po bombardovaní opravovali strategické komunikácie vrátane oblasti pri Hàm Rồng.
Vojaci potrebovali muníciu
Pred Ngô Thị Tuyền sa ocitli dve debny spojené železnými pásmi. Vojaci sa ich pokúšali oddeliť, ale nedarilo sa im to. Čakať však znamenalo riskovať, že bojové pozície zostanú bez potrebných zásob. Tuyền sa rozhodla, že ich prenesie obe. Na plecia si nechala naložiť 98 kilogramov munície. Žena, ktorá vážila 42 kilogramov, niesla viac ako dvojnásobok vlastnej hmotnosti. Podľa vietnamských historických prameňov tým pomohla včas zásobiť vojakov bojujúcich pri moste.
Ale nešlo o jednorazovú scénu, ktorou by jej úloha vo vojne skončila. Počas bojov ďalej pomáhala s transportom munície, nosila jedlo vojakom, pracovala na obranných postaveniach a podieľala sa na odstraňovaní následkov bombardovania.
Nebola jediná
Príbeh Ngô Thị Tuyền je výnimočný, ale nebola jedinou ženou, ktorá sa počas vojny ocitla priamo v nebezpečenstve. Ženy v severnom Vietname pracovali v továrňach a na poliach, opravovali cesty po bombardovaní, prenášali zásoby a pôsobili v jednotkách miestnej milície. Pri Hàm Rồng pôsobili aj ženy, ktoré pomáhali raneným a zásobovali protilietadlové jednotky.
Ich práca často nevyzerala ako klasický boj. Niekedy znamenala jednoducho zabezpečiť, aby sa vojak dostal k munícii. Aby bola cesta opäť prejazdná, aby mal niekto čo jesť. Alebo aby sa ranený dostal do bezpečia.
Fotografie mladej ženy s muníciou sa objavili v múzeách a dodnes patria k obrazom, ktoré pripomínajú obranu Hàm Rồng. Národné historické múzeum vo Vietname dokonca vystavuje jednu z debien, ktoré preniesla.
Za svoje činy získala vojenské vyznamenania a 1. januára 1967 bola vyznamenaná titulom Hrdinka ľudových ozbrojených síl.
Príbeh, ktorý sa neskončil vo vojne
Ngô Thị Tuyền prežila vojnu a žila ďalšie desaťročia. Zomrela 4. júla 2026 vo veku 81 rokov.
Most stojí dodnes. Prešiel vojnou aj bombardovaním a dnes je súčasťou historicko-kultúrneho areálu Hàm Rồng.
Vojny píšu dejiny menami generálov. No za ich víťazstvami stoja aj ženy, ktorých mená by sme mali poznať tiež.
Zdroj foto: vygenerované pomocou AI
Autorka článku: Veronika Samborská
