Zuzana Moravčíková Kolenová je advokátka zameraná na obchodné spoločnosti a štatutárov, transparentné odmeňovanie, zodpovednosť manažmentu a AML compliance.

V rozhovore pre Equal Pay Day hovorí o tom, ako sa nerovnosť medzi mužmi a ženami často neskrýva v otvorenej diskriminácii, ale v zdanlivo nevinných poznámkach a automatických predpokladoch, ktoré si v pracovnom prostredí ani nevšímame. Vysvetľuje, prečo je transparentnosť odmeňovania nástrojom, ktorý dokáže odkryť skryté rozdiely, a prečo netreba pri zmene klásť ďalšiu záťaž práve na ženy.

Prečo ste sa rozhodli stať ambasádorkou Equal Pay Day?

Tento rok, rovnako ako po minulé roky, najmä preto, že nemám rada nespravodlivosť. Odmalička veľmi citlivo vnímam nerovnosť – osobitne tú, ktorá nevzniká preto, že by niekto vedome chcel druhého znevýhodniť, ale preto, že určité nastavenie spoločnosti alebo sociálna situácia človeka automaticky stavia do horšej pozície.

Práve preto je mi myšlienka Equal Pay Day blízka. Upozorňuje na nerovnosti, ktoré často nie sú na prvý pohľad viditeľné a ktoré sme si niekedy zvykli považovať za prirodzenú súčasť života.

Paradoxne som vyrastala v prostredí, v ktorom mi rovnosť mužov a žien pripadala úplne samozrejmá. Aj svoju pracovnú kariéru som začínala v medzinárodnom prostredí, kde som na určitej úrovni prakticky nevnímala rozdiel medzi tým, či je niekto muž alebo žena.

Prečítajte si: Ženy zarábajú menej a po deťoch strácajú príjem aj kariérny postup, ukázal prieskum pred Equal Pay Day

Dnes sa ako advokátka venuje aj pracovnému právu, rovnakému zaobchádzaniu a transparentnosti odmeňovania

A práve profesionálna skúsenosť ma naučila pozerať sa na nerovnosť trochu inak. Nemusí mať podobu otvorenej diskriminácie alebo vedomého rozhodnutia niekoho znevýhodniť. Môže sa skrývať v tom, ako nastavujeme odmeňovanie, podľa čoho rozhodujeme o kariérnom postupe, komu dávame príležitosti alebo aké vlastnosti automaticky pripisujeme ženám a mužom.

A čím viac sa tejto téme venujem, tým viac si všímam aj zdanlivo nevinné poznámky v každodennom pracovnom živote: „Prečo spolupracuješ len so ženami? Veď pôjdu na materskú.“ Alebo: „Na toto rokovanie by som radšej zobral muža, pretože druhá strana je arogantná a treba ju uzemniť.“

Samy osebe môžu pôsobiť ako drobnosti. Práve na nich však vidíme, ako hlboko sú niektoré stereotypy zakorenené v našom bežnom uvažovaní. Často ich ani nespochybňujeme. A pritom môžu ovplyvňovať príležitosti, ktoré ľudia dostávajú, aj naše predstavy o tom, kto je vhodný na určitú pozíciu, kto je dostatočne autoritatívny alebo kto sa má primárne starať o rodinu.

O čom by sme mali viac hovoriť a čo by sme mali reálne urobiť, aby sa veci začali meniť?

Myslím si, že by sme mali oveľa viac hovoriť práve o týchto bežných, zdanlivo nevinných situáciách. V práci, doma aj vo verejnom a mediálnom priestore. Nemusíme pri každej poznámke začínať konflikt. Niekedy je veľkým krokom už samotné uvedomenie: Aha, tu niečo automaticky predpokladáme. Ale je ten predpoklad naozaj pravdivý?

Z profesijného pohľadu však zároveň vidím, že nestačí zostať iba pri uvedomení. Potrebujeme aj férovejšie a transparentnejšie pravidlá. Práve transparentnosť odmeňovania považujem za jeden z nástrojov, ktorý môže pomôcť odkryť rozdiely, ktoré by inak zostali skryté, a núti nás zamyslieť sa nad tým, či vieme objektívne vysvetliť, prečo je určitá práca odmeňovaná práve tak, ako je.

Veľmi dôležité je pre mňa aj to, že Európska únia vníma rodovú rovnosť nielen ako otázku spravodlivosti, ale aj ako tému, ktorá súvisí s ekonomickým a spoločenským rozvojom. Som rada, že môžem žiť v demokratickej spoločnosti, ktorá si rovnosť ľudí stanovuje ako jednu zo svojich hodnôt.

Konferencia Equal Pay Day

Kedy a kde? 8. októbra 2026, Bratislava, Moyzesova sieň, vstupenky: TU

Veľmi sa teší, že sa tento rok konferencia venuje aj neplatenej práci v domácnosti a že Akčné ženy pripravili prieskum pre Index férovej domácnosti

Už samotný moment, keď si človek pomenuje a spíše všetko, čo treba zabezpečiť, naplánovať, sledovať a urobiť, môže byť veľmi silný. Veľká časť tejto práce sa totiž odohráva potichu – a práve preto zostáva často neviditeľná.

Nerovnosť nemá jedno jednoduché riešenie. Potrebujeme zmeny na viacerých úrovniach – v pravidlách, na pracoviskách, v domácnostiach, ale aj v našom každodennom uvažovaní. Prvým krokom môže byť naučiť sa nerovnosť rozpoznať a pomenovať.

Zároveň by som však nerada prenášala ďalšiu zodpovednosť práve na ženy a hovorila im: „Musíte sa ozvať, musíte bojovať, musíte niečo zmeniť.“ Aj to sa môže stať ďalším tlakom, ktorý na ne kladieme. Nie vždy má človek silu bojovať so systémom alebo so stereotypmi.

Preto by som to povedala jednoduchšie: toľko, koľko vládzeme. Všímajme si. Pomenúvajme.

Pýtajme sa, či to, čo považujeme za samozrejmé, naozaj samozrejmé je. A keď môžeme, skúsme niečo zmeniť.

Zdroj foto: www.equalpayday.sk

Autorka článku: Veronika Samborská