Čo majú spoločné pošva meča, putujúca maternica a žena označená za hysterickú? Na prvý pohľad takmer nič. Keď sa však pozrieme na pôvod slov a dejiny medicíny, objaví sa príbeh o tom, ako ľudia po stáročia pomenúvali, vysvetľovali a niekedy aj nesprávne chápali ženské telo.
Niektoré slová používame tak samozrejme, že sa nad ich pôvodom vôbec nezamýšľame. Vagína je pre nás anatomický termín. Hystéria označenie pre prehnanú, nekontrolovanú reakciu. Lenže za oboma sa skrýva história, ktorá je oveľa zaujímavejšia než ich dnešný význam.
A začína sa pri meči.
Vagína: slovo, ktoré pôvodne označovalo puzdro na meč
Latinské slovo vagina pôvodne znamenalo pošvu či puzdro na meč. Označovalo teda obal, do ktorého sa vkladala čepeľ. V latinčine sa používalo aj v širšom význame pre obal alebo schránku niečoho.
Ako anatomický termín sa slovo vagina začalo používať až v novoveku, približne v 17. storočí. Nejde teda o pomenovanie, ktoré by antickí Rimania bežne používali v dnešnom medicínskom význame.
Táto jazyková súvislosť je však pozoruhodná aj dnes. Ženská časť tela dostala názov, ktorého pôvodný význam súvisel s predmetom určeným na uloženie meča. Niektoré súčasné feministické interpretácie v tom vidia obraz ženského tela vysvetľovaného cez mužskú sexualitu.
Tu je však dôležité odlíšiť jazykový fakt od jeho interpretácie. Poznáme pôvodné významy slova, nemáme však dôkaz, že anatomické pomenovanie vzniklo s úmyslom predstaviť ženu ako schránku pre muža. Etymológia sama osebe nehovorí, čo si konkrétny človek pri výbere termínu myslel.
Zaujímavé je aj to, že vagína a vulva nie sú synonymá. Vagína je svalový kanál vedúci od pošvového vchodu k maternici, zatiaľ čo vulva označuje vonkajšie ženské pohlavné orgány. V bežnej reči sa tieto pomenovania často zamieňajú.
Prečítajte si: Betty Friedan: Žena, ktorá sa odvážila položiť otázku „Je toto naozaj všetko?“
Keď maternica údajne putovala telom
Ešte výrečnejší príbeh sa spája so slovom hystéria. Jeho koreň pochádza zo starogréckeho slova hystera, ktoré znamená maternica. V antickom Grécku sa totiž niektoré zdravotné ťažkosti žien vysvetľovali predstavou, že maternica sa môže pohybovať po tele a spôsobovať rozličné príznaky. Túto predstavu dnes poznáme ako teóriu putujúcej maternice.
Staroveký lekár Hippokrates a autori spájaní s hippokratovskou medicínou opisovali stav označovaný ako „dusenie maternice“. Podľa vtedajších predstáv mohlo premiestnenie maternice vyvolávať problémy s dýchaním, úzkosť, kŕče či iné ťažkosti.
Nie je to však tak, že by všetci antickí lekári zastávali rovnakú teóriu alebo že by sa hystéria počas tisícročí chápala stále rovnako. Historici medicíny upozorňujú, že pod týmto názvom sa v rôznych obdobiach skrývali veľmi odlišné príznaky a predstavy o ich príčinách.
Neskôr sa objavovali aj odporúčania súvisiace so sexuálnym životom, manželstvom či tehotenstvom. V niektorých dobových vysvetleniach sa predpokladalo, že ženské telo trpí, ak sa nenapĺňa jeho reprodukčná funkcia. Takéto predstavy odrážali vtedajšie poznanie, ale aj spoločenské očakávania kladené na ženy. Maternica sa tak nestala iba orgánom spojeným s reprodukciou. V určitých medicínskych teóriách sa z nej stal vysvetľujúci princíp pre ťažkosti, ktorým lekári ešte nerozumeli.
Hysterická žena: diagnóza, pod ktorou sa skrývalo takmer všetko
V nasledujúcich storočiach sa význam hystérie menil. V 19. storočí išlo o rozšírenú medicínsku diagnózu, ktorá sa používala pri širokej škále telesných aj psychických prejavov. Mohlo ísť napríklad o záchvaty, ochrnutie, mdloby či príznaky, ktoré dnes spájame s rôznymi neurologickými alebo psychickými stavmi.
Pod označenie hystéria sa tak dostávali veľmi rozdielne skúsenosti. Príčiny sa hľadali v reprodukčných orgánoch, nervovom systéme aj v psychike. Ženy tvorili významnú časť pacientok, pričom dobové predstavy o ich údajnej emocionálnej nestabilite ovplyvňovali aj to, ako lekári ich ťažkosti interpretovali.
To neznamená, že každá diagnóza hystérie bola iba prejavom predsudkov alebo že pacientky nemali skutočné zdravotné problémy. Znamená to, že medicína vtedajšie príznaky vysvetľovala pomocou teórií, ktoré sa postupne menili a v mnohých prípadoch sa ukázali ako nedostatočné.
Súčasne sa menilo aj postavenie žien v spoločnosti. Správanie, ktoré nezodpovedalo dobovým predstavám o poslušnej, pokojnej a prispôsobivej žene, sa niekedy interpretovalo ako prejav choroby. Historici preto skúmajú hystériu nielen ako kapitolu dejín medicíny, ale aj ako príklad toho, ako kultúrne očakávania môžu ovplyvňovať vnímanie zdravia.
Samotný pojem hystéria dnes už nie je štandardnou diagnózou v moderných psychiatrických klasifikáciách. Niektoré príznaky, ktoré sa kedysi zaraďovali pod toto označenie, sa dnes posudzujú v rámci odlišných diagnóz, napríklad funkčných neurologických porúch. Tie však nemožno automaticky stotožňovať s historickou hystériou.
Prečítajte si: Najstaršie romány písali ženy. Vznikli v starom Japonsku
Prečo ženu stále nazývame hysterickou?
Slovo hystéria prežilo aj potom, čo sa prestalo používať ako jednotná medicínska diagnóza. V bežnej reči ním označujeme prudkú emocionálnu reakciu, paniku alebo správanie, ktoré považujeme za prehnané.
Problém nastáva vtedy, keď sa ním namiesto pomenovania konkrétneho správania zľahčuje to, čo človek prežíva. Žena, ktorá sa nahnevá, dôrazne sa ozve alebo odmietne niečo tolerovať, môže byť označená za hysterickú. Jej argumenty sa potom ľahko stratia za nálepkou, ktorú dostala.
Samozrejme, prudké reakcie môžu mať rôzne príčiny a nie každé použitie tohto slova má rovnaký význam. No jeho história pripomína, že predstavy o ženských emóciách neboli vždy neutrálne. Dlhé obdobia sa totiž ženské prežívanie vysvetľovalo cez biológiu a reprodukciu, často bez dostatočného porozumenia konkrétnemu človeku.
Slová majú vlastnú pamäť
Vagína a hystéria nám ukazujú dve rozdielne stránky dejín. Pri prvom slove nás prekvapí pôvodný význam a metafora, ktorú si s ním môžeme spájať. Pri druhom vidíme, ako sa medicínske vysvetlenia ženských ťažkostí menili spolu s poznaním aj spoločnosťou.
Ani jeden príbeh však nemožno zredukovať na jednoduché tvrdenie, že všetky pomenovania vytvorili muži s cieľom ovládať ženy. Dejiny jazyka sú komplikovanejšie a dejiny medicíny tiež.
Zostáva však niečo, čo je aktuálne aj dnes: Keď opisujeme ženské telo a emócie, používame slová, ktoré nám pomáhajú porozumieť, alebo také, ktoré nám umožňujú niekoho rýchlo zaradiť a zľahčiť jeho skúsenosť?
Niekedy totiž stojí za to pozrieť sa nielen na to, čo slovo znamená dnes, ale aj na to, akú cestu prešlo, kým sa dostalo do nášho slovníka.
Zdroj foto: CanvaPro (Image by Magnific)
Autorka článku: Veronika Samborská
