Pre najväčšieho slovenského telekomunikačného operátora Slovak Telekom sú kľúčovými témami bezpečnosť, digitalizácia a vzdelávanie, udržateľnosť a životné prostredie a v neposlednom rade zákaznícka a zamestnanecká skúsenosť. Vo vrcholovom manažmente spoločnosti T-Mobile CZ a Slovak Telekom už roky pôsobí aj Jitka Adámková, ktorá je ako CHRO & Executive Board Member so svojimi dlhoročnými skúsenosťami nielen v oblasti ľudských zdrojov veľkým prínosom. Prečo sa stala ambasádorkou prvej slovenskej konferencie Equal Pay Day, ako vníma rodovú rovnosť a čo do jej života priniesla rada skúseností v manažmente českých aj zahraničných firiem v oblastiach od strojárenstva, cez energetiku, až po telekomunikácie, nám prezradila v našom rozhovore.
Ambasádorka Equal Pay Day
Ste jednou z hrdých ambasádoriek konferencie Equal Pay Day na Slovensku. Prečo je dôležité hovoriť o rodovej nerovnosti a o rozdieloch v odmeňovaní medzi mužmi a ženami?
Z môjho pohľadu som veľmi rada, že sa o tejto téme čoraz viac hovorí. To, že sa pomenuje nejaká téma, v tomto prípade práve nerovnosť, je začiatok riešenia problému – a ja situáciu nerovnosti za problém naozaj považujem. Čím viac budeme o tejto téme hovoriť, upozorňovať na ňu a podkladať fakty, tým viac budeme zvedomovať a motivovať zamestnávateľov, aby začali so zmenou. Ako občas hovorím, kde je pozornosť, tam je energia.
Je situácia v Čechách a na Slovensku porovnateľná? Ešte vždy sa mnohí držíme starých rodových vzorcov?
Ja osobne veľké rozdiely nevnímam. Za HR v Téčku, teda v Slovak Telekome a českom T-Mobile, som zodpovedná už niečo cez štyri roky, a vnímam túto tému ako dôležitú na riešenie súčasne v oboch krajinách. Napriek tomu, že vidím, že sa situácia postupne zlepšuje, podľa mňa by sme aj tak mohli trochu pridať. (Smiech.) Každá téma si vyžaduje svoj čas a ja osobne dávam prednosť prirodzenému vývoju s miernym tlakom ako nejakým nariadeniam.
Ako máte konkrétne v T-Mobile a Slovak Telekom nastavenú firemnú kultúru? Vnímate potrebu vyrovnávania rozdielov v odmeňovaní?
Na našej firemnej kultúre sa snažíme neustále pracovať. Nie som priaznivcom veľkých projektov typu „a teraz ideme meniť firemnú kultúru“, to sa mi osobne nikdy neosvedčilo. Na základe mojich predchádzajúcich skúseností z projektov s veľkými zmenami verím v následnosť malých intervencií, ktoré smerujú k trvalej zmene. Ako Téčko chceme byť flexibilný zamestnávateľ, kde každý môže byť sám sebou. Naše HR riešenia teda musia spĺňať podmienku individuality a rešpektovania rôznych potrieb a preferencií našich zamestnancov. Tému rozdielov v odmeňovaní teraz starostlivo analyzujeme, čomu predchádzala nová architektúra pracovných pozícií v oboch firmách tak, aby sme mali relevantné dáta, ktoré sa týkajú porovnateľnosti hodnoty pozícií a ich napamovania na trh práce. Budúci rok bude v znamení porovnávania prípadných nerovností, pokiaľ sa nám podarí, ich identifikovať.
Majú zamestnanci – rodičia možnosť flexibilného pracovného času?
Áno, flexibilné formy práce ponúkame tam, kde je to možné. Formy sú rôzne, od skrátenej pracovnej doby, možnosti práce z domu či aktuálne po úspešnej skúške ponúkame možnosti štvordňového pracovného týždňa pri zachovaní dĺžky pracovnej doby, ultra flexibilný pracovný čas či dodatočné pracovné voľno. Ešte nás čaká cesta edukovať našich manažérov a zamestnancov, ako s týmito nástrojmi pracovného času zaobchádzať, najmä čo sa týka vzájomnej spolupráce. Ide o veľkú kultúrnu zmenu a tá chce čas. A ako som už spomenula, zmena musí byť postupná. (Smiech.)
Prečítajte si: Barbara Jagušák: Na Slovensku jednoznačne chýba vyššie zastúpenie žien v politike, čo pokladám za veľký nedostatok
Ako pristupujete k vašim zamestnancom po návrate z rodičovskej dovolenky?
Zamestnancovi, resp. rodičovi, sa snažíme návrat do Slovak Telekom čo najviac uľahčiť. Niektoré „formality“ fungujú u rodičov, ktorí sa vracajú ako u nováčikov, napr. pri vybavení IT technikou a pod. Plno vecí je však už oveľa jednoduchších, pretože mamičky a oteckovia zostávajú v priebehu materskej a rodičovskej dovolenky v kontakte. resp. so svojim manažérom/manažérkou a tímom, a pred návratom samozrejme aj s HR.
Ako som už uvádzala vyššie, rodič po dohode s manažérom/manažérkou môže po svojom návrate pracovať z Home Office, a tiež využívať pružnú, resp. „ultraflexible“ pracovnú dobu alebo čiastočný úväzok. Samozrejme, pokiaľ to povaha jeho práce umožňuje. Po návrate môže rodič naplno využiť možnosti vzdelávania a rozvoja alebo absolvovať stretnutie s interným koučom, ak je to potrebné. Jednoducho vieme, že obdobie návratu môže byť niekedy náročné, preto máme aj bezplatnú anonymnú psychologickú linku, ktorú môžu zamestnanci využiť v češtine, slovenčine, angličtine alebo ukrajinčine.
Čo by ste vo vašej spoločnosti chceli do budúcna zmeniť? Máte nejaké konkrétne plány, projekty?
Okrem už spomínanej oblasti odmeňovania sa chceme venovať lepšej komunikácii s mamičkami a oteckami na materskej/rodičovskej dovolenke. Dôležité je ich zapojenie tak, aby sa nám nielen skôr vracali, ale aj s tým, že budú vedieť, čo sa v spoločnosti deje. Po novom im budeme tiež ponúkať kariérne poradenstvo, aby sa lepšie orientovali v možnostiach, ktoré ponúkame. Zároveň platí premisa, že mamičky a oteckovia musia tiež chcieť a byť aktívni. Jednoducho tak, aby to nebola iba jednostranná komunikácia. Tá potom už zo svojej podstaty nemôže byť úspešná. Okrem toho sa intenzívne zameriavame aj na ďalšie oblasti diverzity/inklúzie práve v rámci našej filozofie, že v Téčku môžeme byť sami sebou.
Žena vo vrcholovom manažmente
Riaditeľkou divízie ľudských zdrojov pre spoločnosti T-Mobile CZ a Slovak Telekom ste sa stali v roku 2019. Nahradili ste vo vedení mužských kolegov. Bola to pre vás výzva?
Musím priznať, že nebola. Na pozícii v HR boli ženy aj v minulosti, takže si trúfam povedať, že práve v HR oblasti je to otázka kvality a skúsenosti, nie pohlavia.
Boli ste svedkom alebo ste zažili osobne diskrimináciu žien?
Ja osobne takýto zážitok nemám. Vďaka tomu, že sa už od svojej prvej pozície po vysokej škole pohybujem v prevažne mužskom prostredí, som sa dokázala vždy presadiť. A musím úprimne povedať, že to boli prevažne muži, ktorí mi pomáhali a podporovali ma na mojej kariérnej ceste. A či som bola svedkom diskriminácie žien? Nie v priamom slova zmysle, ale napríklad už len plánovanie schôdzok vo večerných hodinách, pracovné výjazdy a pod. veľmi nepomáhajú v tom, aby to ženy na vyššie pozície zvlášť lákalo. Ale toto už sa podľa mňa tiež dosť mení.
Prešli ste profesijne rôznymi oblasťami, no každá z nich má jednu spoločnú črtu. Strojárenstvo, energetika aj telekomunikácie patria viac do mužského sveta. Odmalička vás priťahovali skôr technické smery?
Musím povedať, že som o tom takto nikdy neuvažovala. Moja prvá pozícia bola skôr dielo náhody – ako absolventka právnickej fakulty som mala problém nájsť si prácu a bola som vďačná za akúkoľvek zaujímavú pracovnú ponuku – a to strojárstvo bezpochyby bolo. Osobne mám veľmi rada odvetvie, ktoré niečo vyrába, produkuje a je komplexné vďaka technológiám. A preto moja pracovná dráha smerovala z energetiky práve do oblasti telekomunikácií a IT.
Je to ojedinelé, ale rozhodne je žien, ktoré sa v technických sférach nestratia, viac. Možno majú strach, vystúpiť z radu alebo obavy z neúspechu a podceňovania. Čo by ste im odkázali?
Zostaňte sami sebou a nehrajte hru iných. Buďte hráčom, ktorý vie, čo chce.
Rovnaká práca, rovnaká odmena, rovnosť medzi mužmi a ženami
Aké sú základné dôvody nerovnosti v odmeňovaní?
Podľa mňa za tým stojí história a všeobecne vývoj postavenia žien v spoločnosti. Je pravda, že niektoré štáty ako napríklad Belgicko, niekedy prekvapivo Rumunsko alebo Škandinávia, sú výrazne pred nami. Táto téma tam bola riešená skôr a bolo prijatých aj mnoho kontroverzných opatrení. A práve tie teraz prinášajú svoje ovocie. Osobne verím, že téma nerovnosti je aktuálne vnímaná ako niečo, čo treba urýchliť – napríklad aj kroky, ktoré v tomto ohľade rieši Európska únia. Každopádne, táto téma rozhodne nie je čiernobiela. Je potrebné si uvedomiť aj odlišnú štruktúru profesií, ktorú muži a ženy zastávajú a s tým súvisiacu hodnotu týchto profesií na trhu práce. No a zároveň je tu ešte jeden aspekt – vedieť o primeranú mzdu alebo odmenu požiadať.
Vnímate v práci alebo v súkromí následky týchto nerovností?
Ja osobne nie. Patrím medzi energických jedincov, ktorí sa do všetkého vrhajú po hlave s určitou dávkou asertivity a veľkou dávkou nadšenia. Tomu sa ťažko odoláva. (Smiech.)
Prečítajte si: Andrea a Michal Meškovci: Manželia, kolegovia a rodičia so zdravým pohľadom na svet mužov a žien
Môže mať nespravodlivé odmeňovanie vplyv na spoločnosť?
Som veľmi rada, že čím ďalej tým viac zamestnávateľov si túto tému uvedomuje a prijíma opatrenia na to, aby sa situácia postupne zlepšovala. Téma odmeňovania sa stáva dôležitým prvkom programov na podporu diverzity. A som rada, že sa ženy neboja ozvať.
Aké kroky na zmiernenie rozdielov by sme ste navrhovali?
Verím v pozitívnu motiváciu a osvetu spoločnosti. Na tému upozorňovať, pripomínať ju, zapájať zamestnávateľov do spoluzodpovednosti za riešenie témy formou rôznych networkingov, akcií, diskusií. Presne to, čo sa aktuálne deje. Verím v efekt snehovej gule.
Čím je možné zvýšiť povedomie o rovnosti v odmeňovaní a ako je možné dosiahnuť spravodlivejšie podmienky pre ženy na pracovnom trhu?
Okrem otvorenej diskusie, ako som už spomenula, vidím tiež význam v edukácii žien o tejto téme. Aby neváhali a ozvali sa. Súčasne je do riešenia potrebné zapájať lídrov, ktorí môžu toho veľa ovplyvniť. A v čo naozaj tiež verím, sú networky. Ale také, ktoré vzniknú z iniciatívy žien samotných, ktoré chcú túto tému posunúť ďalej a nie ako akčný krok zo strany HR.
Zdroj foto: Jitka Adámková, www.equalpayday.sk
Autorka článku: Veronika Samborská