Andrea a Michal Meškovci: Manželia, kolegovia a rodičia so zdravým pohľadom na svet mužov a žien 

Dátum

Zdieľať článok

Facebook
Twitter
LinkedIn

Konferencia Equal Pay Day patrí ženám. Majú, čo k rodovej rovnosti povedať aj muži? Akú úlohu zohráva v manželstve dvoch pracujúcich rodičov rozdelenie starostlivosti o deti a domácnosť? Nielen na tieto otázky nám v rozhovore odpovedali manželia Michal a Andrea Meškovci, spíkri konferencie Equal Pay Day, ktorá sa bude konať na Slovensku po prvýkrát už v novembri tohto roku. 

Michal Meško je spoluzakladateľom a generálnym riaditeľom kníhkupectiev Martinus. Pomohol ich vybudovať z malého obchodu v Martine a na výnimočnú lokálnu značku povýšiť kníhkupectvá najmä vďaka úspešnému e-shopu a silnému prepojeniu s kamennými kníhkupectvami a kaviarňami. Na podujatí Equal Pay Day sa zúčastní ako spíker spoločne so svojou manželkou Andreou. Pri tejto príležitosti sme im položili pár otázok, aby sme zistili napríklad aj to, ako vnímajú rodovú rovnosť a prečo prijali pozvanie na konferenciu. 

Manželia, kolegovia, rodičia a rodová rovnosť 

 

Máte dve krásne deti. Dalo by sa povedať, že to tretie je sieť kníhkupectiev Martinus?

Andrea: Neviem, či by som to definovala tak, že Martinus vnímam ako tretie dieťa. Pre mňa je to najmä príležitosť na sebarealizáciu a na vytváranie pridaných hodnôt aktivitami, ktoré robím. Zvonku by sa na to dalo možno takto pozerať, hlavne na tie kamenné kníhkupectvá, ktoré sme začali otvárať, keď som do Martinusu nastúpila. Ale pre mňa je to najmä istý spôsob balansu rodiny a identity, aby sme mohli napĺňať spoločné vízie.

Michal: Niečo z tej metafory tam asi trošku bude. Ak vytvárate čosi spoločné, nemôžete ráno odísť do práce, večer zavrieť počítač a nevenovať tomu už viac času. Je to presne ako s dieťaťom. Keď ráno ide do škôlky alebo do školy, neprestáva byť vašim dieťaťom. Takže v tomto to sedí, ale nerád by som to dával priamo do tohto významu. Deti a firma nie sú určite na podobnej úrovni. Má to tie podobné prvky a formu rozmýšľania, ale je to často aj niečo, čo sa vedome snažíme oddeliť. Aj z nášho vzťahu, kedy sa nechceme rozprávať len o práci. No úprimne, sme často prichytení pri čine, že to tak nebýva. Martinus je predsa len naša srdcovka, no vedome sa snažíme si od práce oddýchnuť a viesť rozhovory, ktoré nie sú len o práci. Aby sme sa dokázali ako manželia zhovárať len o nás dvoch, aby sme dokázali tráviť čas s deťmi ako rodina.  

Čo vás ako manželov spoločná práca naučila? 

Michal: Ako už Andy spomenula vo význame s ňou, použijem to aj na nás oboch. Naučila nás určitému balansu. Ako vás naučia deti balansovať v nepredvídateľných veciach, naučia vás aj time manažmentu, a tiež úplne inému levelu stresových situácií. Tak tá spoločná práca nám prináša určité výzvy a sem tam sa dostaneme aj do spoločnej frustrácie, kedy ani s jedným z nás nie je reč. Zase na druhej strane, ak si predstavím tie skupiny ľudí, ktorí tvrdia, že podnikať s rodinou radšej nie, tak my k nim nepatríme. Práve preto, že sme spolu, dokážeme jeden druhého vypočuť, podporiť, pomôcť si a nájsť riešenie.

Andrea: Len doplním, že spoločná práca manželov prináša aj to porozumenie na prvú, bez slov. Väčšinou vieme aj z pracovného aj zo súkromného života, čo sa kde deje. Vďaka tomu ľahšie odhadneme situáciu a máme voči sebe vyššiu dávku pochopenia. Naše ladenie sa na rovnakú vlnu považujem za obrovský dar.

Pracovná vyťaženosť, ktorú si vlastná firma vyžaduje, zrejme ovplyvnila aj starostlivosť o deti. Ale keď sú na rodičovstvo dvaja, všetko sa dá zvládnuť ľahšie. Môžeme nazrieť do fungovania vašej rodiny a zistiť ako u vás vyzerá rodová rovnosť? 

Andrea: K rodine som sa stavala tak, že chceme niečo vytvoriť spoločne. Nebola som v pozícii, že ja som žena a chcem mať dieťa. Túžba, mať deti, vyšla z nás oboch. Ale bola to taká vágna predstava na úvod, o ktorej som nevedela, akým obsahom ju budem napĺňať. No keď sa narodila naša staršia dcérka a všetci okolo mňa začali chodiť do práce, ja som zostávala doma. Bola som alokovaná do „projektu“ a robila som veci, o ktorých som nič nevedela a tie boli ešte navyše spojené s obrovskou zodpovednosťou. Cítila som, že chcem uspieť, uchrániť tohto malého človiečika a urobiť všetko preto, aby sa mal dobre. Pamätám si však, že som v jednom momente volala Michalovi, aby prišiel domov. Že od neho nič nechcem, len aby bol pri mne, pretože je to pre mňa všetko nové a chcem, aby sme to robili spoločne. Nech to nie je všetko iba na mne.

Ako sa to vyvíjalo ďalej?

Andrea: Michal mi dával spätnú väzbu v tom, že teda v poriadku, ale ma aj nechaj robiť všetky tie potrebné veci okolo malej. Poznamenal, že vie, že to nebude tak, ako som sa to ja už za tie prvé týždne naučila, ale v konečnom dôsledku to urobil rovnako. Aj tu sme sa teda snažili nájsť nejaký balans. A tak tie záležitosti, ktoré by práve tou rodovou zaradenosťou mala robiť žena, som ja postupne prepúšťala aj Michalovi. Uvedomila som si, že ak niečo z toho robiť chcel, prečo nie, len som mu musela uvoľniť miesto.       

Michal: Vstúpim do tohto teda aj ja, lebo Andy to tak diplomaticky ukrýva. (Smiech.) Určite sú veci, ktoré robí viac Andy a tie, ktoré robím viac ja, ale nie sú u nás nejako rodovo rozdelené. Nedelíme si prácu na mužskú a ženskú. U nás by som to nazval takým trvalým hľadaním balansu, ale nemôžem povedať, že by sme mali príliš veľa konfliktov týkajúcich sa toho, čo som mal urobiť a neurobil som alebo naopak. A ak sa to aj stane, tak je to veľmi láskavé.   

Prečítajte si: Dana Miňová: O rodovej rovnosti by sa hovoriť malo, avšak nie v podobe všeobecných vyhlásení. Nie bojovať. Hľadať cestu  

Equal Pay Day je Deň rovnosti. Symbolický deň venovaný zvyšovaniu povedomia o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov. Ako je to s odmeňovaním vo vašej spoločnosti? 

Andrea: Vo firme máme definovaný systém odmeňovania, ktorý sme nazvali múdre odmeňovanie. Ten sa pozerá na jednotlivé pracovné pozície a na to, aké zručnosti a vedomosti a akú veľkú zodpovednosť si pozícia vyžaduje. V rámci toho sú predvolené nejaké parametre, nejaké platy, ktoré sa vypočítavajú na základe náročnosti pozície a zároveň na základe skúsenosti toho zamestnanca pre danú pracovnú pozíciu. A teda je jedno, či je to muž alebo žena. Vďaka tomu nevznikajú situácie, kedy si na pohovore na tú istú pozíciu muž vypýta vyšší plat než žena. Ponúkame plat za pracovnú pozíciu.     

Vnímate ako rodičia potrebu, prispôsobiť pracovný čas zamestnancovi – rodičovi, ktorý sa popri práci stará o maloleté deti?

Andrea: Máme pestrú kombináciu pracovných pozícií, takže nie všade je to možné, ale v back office plne využívame home office. Pozície sú teda flexibilné a formou práce v slobodnej firme. Zamestnanec si môže pracovný čas rozvrhnúť sám.  

Michal: Sú pozície, kde sa to naozaj nedá, ale tam, kde to ide, ponúkame matkám, otcom na rodičovských dovolenkách, teda rodičom, maximálnu flexibilitu. A tešíme sa z toho, že mnoho mamičiek sa k nám chce vrátiť napríklad už aj po pol roku. Veľmi radi to privítame, pretože aj nám rozhodne chýbali. Je to potom obojstranné. Nevypadnú z pracovného tempa a je to pre neobohacujúce. Možno majú pre nás priestor len v oklieštenom čase na pár hodín denne alebo na niekoľko dní v týždni, no aj tak je to skvelé.

Na konferencii Equal Pay Day vystúpite v debate ako hostia. Svoj osobný čas budete venovať ľuďom preto, aby ste s nimi zdieľali, ako to s rodovou rovnosťou funguje u vás?

Michal: Áno, vieme ukázať príklad, že sa dá fungovať aj inak. Chceme žiť vo svete, kde začneme od seba a pôjdeme príkladom a budeme radi, keď niekoho inšpirujeme. Možno niekomu dodáme odvahu a vedomie o tom, že sa to dá.

Andrea: Ja by som ešte k tomu dodala, že ak sa bavíme o rodovej rovnosti, tak si spomínam na situácie, kedy je Michal prekvapený, že sa nejaký chat v škole volá Mamy. Pýta sa, kde sú otcovia? Prečo sa skupina nevolá Rodičia? Aj on by rád prispel do debaty, aj pomohol, len nedostáva priestor. A nie je jediný. Spoznávam mnohých mužov, ktorí venujú veľa času svojim deťom a rodiny, kde to majú rodičia rovnako nastavené a bez problémov podelené. Takže by som povedala, že asi len tých otcov – mužov nevynechávajme z komunikácie.

Prečítajte si: Rodová expertka a spoluzakladateľka ASPEKTU Jana Juráňová: Spoločnosť sa mení a menia sa aj podoby nerovností. Nerovnosti sú dnes subtílnejšie, skrytejšie a ťažšie rozpoznateľné 

Rozprávame sa o rodovej rovnosti a o právach žien, ale keďže sú knihy vašou každodennou súčasťou, prezraďte nám, ktorú autorku obdivujete za to, ako sa správa v spoločnosti, ako vystupuje a za to, čo odovzdáva čitateľom?

Michal: Pre mňa je takou autorkou Eva Borušovičová. Krásny príklad ženy, ktorá je špeciálne v téme rodičovstva a výchovy detí veľmi inšpiratívna, zábavná a láskavá. Mám ju ako človeka, aj ako autorku mimoriadne rád.

Obaja máte veľmi zdravý pohľad na svet mužov a žien, ako aj na fungovanie v rodine, či vo firme. Je teda podľa vás dôležité tému rodovej rovnosti rozvíjať a hovoriť o nej?

Michal: Táto téma je pre mňa dlhodobo zaujímavá na skúmanie a vlastné prežívanie, pretože naša generácia je odrazu akoby na rozhraní dvoch tektonických platní. Ja osobne mám stále v určitom uhle pohľadu pochopenie pre ľudí, ktorí na fungovanie mužov a žien v spoločnosti nevedia nazerať takou optikou ako ja. Nemali to od koho odpozorovať, lebo vyrastali v rodine stereotypne rodovo zaužívanej. Otec príde domov, má navarené a o deti a domácnosť je manželkou postarané. Muž ťažko robí, zarába peniaze a takto to teda má byť. Špeciálne, vystúpenie syna z takejto rodiny, vyžaduje nutnosť vedomého vykročenia do neznáma. Deti sa učia tým, čo majú odpozorované od rodičov a považujú to za normálne, preto je zrazu narušenie nejakého status quo neprijateľné. Preto som rád, že tému rodovej rovnosti ako spoločnosť riešime, ale vždy sa snažím mať na vedomí aj to, že to nejaký čas potrvá. V prvom rade toto témou ani nikdy nemalo byť. Skutočnosť je však iná, tak buďme trpezliví. Všetko so všetkým súvisí. A ak aj pre nás dvoch nie je téma rodovej rovnosti kľúčová, verím, že aj našim prístupom dokážeme niečo zmeniť.

Zdroj foto: Andrea Mešková, Michal Meško, www.equalpayday.sk

Autorka článku: Veronika Samborská

Aktuality

Súvisiace články