Ambasádorka Equal Pay Day Zora Vypušťáková: Je potrebné umožniť ženám, učiť sa z vlastných chýb 

Dátum

Zdieľať článok

Facebook
Twitter
LinkedIn

Jednou z ambasádoriek konferencie Equal Pay Day, ktorá sa bude konať v novembri v Bratislave, je aj life a business koučka Zora Vypušťáková. V minulosti sa venovala manažérskej práci najmä v oblasti práva a zmluvných vzťahov, ale po skúsenosti, ktorá spôsobila zmenu pohľadu na seba samú, začala premýšľať o svojom živote v iných rozmeroch. Priestor pre zmenu bol pôvodne miestom pre blog, v ktorom nachádzala pri písaní harmóniu medzi pracovným a osobným životom. Až neskôr, aj vďaka podpore manžela, sa rozvinul na priestor pre rozvoj potenciálu ich samých, ale aj druhých. O tom, ako vníma rovnováhu žien, ich sebarozvoj a realizáciu v spoločnosti, kde väčšinou „vládnu“ muži, sme sa porozprávali vo veľmi citlivom rozhovore. 

Equal Pay Day nie je iba o nerovnosti v odmeňovaní mužov a žien 

 

Konferencia Equal Pay Day je venovaná predovšetkým ženám, aby upozornila na rozdiely v odmeňovaní, ale aj na stereotypné rodové nastavenia. Avšak z mnohých štatistík vyplýva, že znevýhodňovanie žien v spoločnosti je spôsobené aj ich nízkym sebavedomím. Ženy trpia nespokojnosťou a nedôverou vo svoje schopnosti a zručnosti namiesto toho, aby sa prijali také aké sú a stavali na svojej výnimočnosti.  

Stretávate sa vo svojej praxi so ženami, ktoré potrebujú nájsť zmysel života a podporiť v sebe to najlepšie?  

Áno, takýchto žien je veľmi veľa. Mať svoj zmysel života alebo zmysel bytia znamená, poznať odpovede na otázky: „Kto som? Odkiaľ a kam kráčam?“ Zmysel bytia je dôvod, prečo sme tu a prečo robíme to, čo robíme. Ľudia môžu mať množstvo dôvodov, vecí a činností, ktoré napĺňajú ich zmysel bytia. Niekto môže nachádzať zmysel, a teda aj vlastný pocit uspokojenia, pri práci s číslami, ďalší pri práci so zemou, iný záchranou ľudských životov. Dôležité je vnímať, v čom sa cítime skutočne dobre. To znamená, kde a pri akých činnostiach nám energia rastie a kde naopak klesá.  

Môžete nám to vysvetliť na nejakých príkladoch? 

Vysvetlím to na príklade ženy, ktorá bola rodinou dotlačená do štúdia napríklad ekonómie. Chvíľu sa jej darí. Presviedča samú seba. Ale tlakom, vnútorným nesúhlasom s tým, čo sa jej v živote deje, míňa veľa energie na túto masku, ktorou sa snaží vytvoriť o sebe nejaký dojem a uspokojiť svoje okolie. Postupne má energie stále menej a menej, pretože jej motivácia nevychádza z vnútra, z jej vedomia, ale z ega, ktoré jej takto vzácnu energiu odčerpáva. Výsledkom je chronická únava, vyčerpanie, vyhorenie, symptómy rôznych chorôb, a to od neurovegetatívnych, srdcových a obehových, až po onkologické ochorenia. Riešením je cesta objavenia vlastnej autenticity, pravdy o sebe samej. Ak sa povedzme zatrpknutá účtovníčka aj po mnohých rokoch vzdá potreby hrať role, ktoré jej boli vnútené a otvorí si napríklad masážny salón, kde pri práci s rukami a mysľou objaví to, čo doposiaľ hľadala, dôjde k nadobudnutiu rovnováhy. K uzdraveniu a úplne novému pocitu naplnenia. Vtedy žena nachádza zmysel svojho bytia. Tu je potrebné povedať, že autenticita ako prejav bytia je dynamická, a teda neustále môže prebiehať vlastná sebaaktualizácia. 

Ako žena objaví, spozná samú seba? 

Keď žena vstúpi do dôvery v seba a otvorí sa možnosti robiť, čo ju baví, tým vlastne podporí v sebe to najlepšie. Konečne si dovolí robiť to, v čom je uvoľnená. To, v čom sa cíti prirodzene a dobre. To, kde sa do ničoho netlačí, kde necíti odpor, kde pri výkone tejto činnosti nevznikajú negatívne emócie. Práve naopak. Cíti radosť, spokojnosť a naplnenie. V tomto dôsledku sa môže v integrite – v súlade ako myslí, cíti a koná – prejaviť jej autenticita, čiže to najlepšie, čo môže v sebe podporiť, aby sa konečne prebudila. Sme naozaj ako také spiace princezné a občas potrebujeme pomôcť to v sebe prebudiť. Toto je aj moja cesta, a preto v nej chcem povzbudzovať ženy. Aby nachádzali samé seba. 

Prečítajte si: Barbara Jagušák: Rodová rovnosť podporuje hospodársky rast, znižuje chudobu a zlepšuje zdravie 

Je to naozaj tak, že ženy často ťahajú pri mužoch za kratší koniec, pretože im chýba sebahodnota, sebaúcta a sebadôvera? 

Je to diskutabilné. Dá sa povedať, že ženy všeobecne majú akúsi predispozíciu, sa dostať do týchto situácií a častejšie sa ocitnú na emočnej hojdačke. Avšak, všetci sme len ľudské bytosti a aj v tomto to máme podobne. Existujú aj muži so ženskou energiou a ženy s mužskou energiou, ktorá sa prejavuje rôznymi spôsobmi, napríklad výberom povolania alebo v rôznom záujme o domáce činnosti. 

Čo majú sebahodnota, sebaúcta a sebadôvera spoločné?  

Všetky sú vzájomne prepojené, a preto jedna nemôže byť bez tej druhej. Ale je potrebné k nim pridať ešte sebalásku, pretože niet lásky bez úcty.  

Z čoho vyplýva sebahodnota? 

Sebahodnota vyplýva z podstaty ľudskosti, pretože niet medzi ľuďmi takého jedinca, ktorý by mal nižšiu alebo vyššiu hodnotu ako tí druhí. Netreba si to zamieňať so samoľúbosťou, zahľadenosťou do seba, či sebectvom. Nejde o vyvyšovanie sa, pýchu, pohŕdanie druhými, či aroganciu. Sebahodnota nevychádza z porovnávania sa s ostatnými, ani so súťaženia s nimi. Vlastnú sebahodnotu teda nenachádzame z toho, že sa snažíme zatieniť druhých, ale učíme sa nájsť hodnotu, ktorá pramení v nás samých. 

S čím súvisí sebaúcta? 

Sebaúcta úzko súvisí so sebahodnotou. Je to prejav vlastnej vážnosti a autority. Je to postoj k sebe samému, ktorý je postavený na vedomí si vlastnej hodnoty. Sebaúcta nám nedovoľuje umenšovať sa, ponižovať sa, nechávať sa manipulovať a zotročovať. 

Akou črtou je sebadôvera? 

Sebadôvera je črta, ktorá poukazuje na vedomý stav kompetencie, zvládnuť vlastný život. Predstavuje realistický pohľad na seba, ktorý spočíva v tom, že sa prijímam taká, aká som. Ide o reálne, neprikrášlené vnímanie skutočnosti, teda úprimné prijatie našich silných, aj slabých stránok. Človek, ktorý si dôveruje a nenechá sa vláčiť obavami a strachom, môže potom prejavovať väčšiu podporu druhým. Takýto človek vníma to, kde sa nachádza teraz, s pokorou a vďačnosťou. A tiež s radosťou, že sa dostal v úrovni vlastnej sebadôvery až sem. Sebahodnota, sebadôvera a sebaúcta sú preto dôležitou výpovednou hodnotou duševného zdravia.  

Muži s nízkym sebavedomím až také problémy nemajú. Alebo sa mýlim? 

Aj v tomto sme všetci len ľudia, preto ku mne chodia muži, ktorí sú na tom podobne ako ženy. Nesieme si svoje vzorce správania a práve tie nám spôsobujú potrebu porovnávania sa, súťaženia s inými, potrebu predbehnúť druhého a byť víťazom. Je to strach z konkurencie, strach z neúspechu, strach zo zlyhania pred spoločnosťou, pred partnerkou a pred sebou samým. Je to konanie z priestoru ega. V konečnom dôsledku muži s nízkou sebahodnotou často svojim povýšeneckým prejavom, preukazovaním svojej fyzickej sily a vytváraním zdania nezávislosti, neviazanosti a slobody, túto črtu zakrývajú. Toto sa ale dá tvrdiť aj o ženách, ktoré to manifestujú iným spôsobom. Používajú manipulačné taktiky cez emočné a citové vydieranie, až na podprahovej úrovni, často poukazujúc na vlastnú rolu obete.  

Na priestor pre zmenu má nárok každý 

 

Pôsobili ste v manažérskej pozícii, ale v určitom bode ste sa rozhodli odísť. Čo presne sa stalo? 

V manažérskej pozícii som bola celkom 15 rokov. Z toho u posledného zamestnávateľa 9 rokov. V tomto zamestnaní som viedla vyše sto ľudí, pričom agenda bola rôznorodá. Od právnych činností až po technické detaily pri správe budov. Táto situácia mi jasne naznačovala, že psychická pohoda v takomto rozsahu činností, je neudržateľná. Vyvrcholilo to somatizáciou na fyzickom tele a došlo k tzv. vyhoreniu. Veľký podiel na tejto skutočnosti malo to, že ak sa nespája pracovná činnosť s tým, čo máme radi, dochádza k nerovnováhe. Napriek tomu, že dlhodobá únava bola predzvesťou zdravotného problému, dôsledkom tlaku na výkon a následného sebapotlačenia, som sa ocitla na hospitalizácii v nemocnici. Nevyhla som sa operácii, pri ktorej išlo priamo o život. Onkologické ochorenie nie je banálna záležitosť. 

Mali ste dostatok sily na zvládnutie liečby? 

Počas liečby som prešla krízou a zo stavu beznádeje a psychického poklesu až do prijatia a zmierenia sa s tým, čo sa mi deje. Príležitosť stáť zoči voči smrti, mi ukázala, že svoj život môžem žiť aj inak. Nakoniec, vďaka mojej osobnej vnútornej premene, všetko dobre dopadlo a po dvoch mesiacoch som sa mohla vrátiť do práce. Začala som však už veci robiť inak. Venovala som sa činnostiam, ktoré mi dávali zmysel a vnútorne ma napĺňali. S manželom sme sa venovali emočnej gramotnosti a po večeroch sme viedli online stretnutia, kde si mohli ľudia, hlavne počas pandemických opatrení, spracovať svoje emócie. Veľa som tvorila, písala články a odborné publikácie o emóciách nielen na pracovisku. V práci som zmenila prístup k spôsobu vedenia zverených kolegov formou leadershipu, ktorý je iný ako bežný manažérsky spôsob riadenia.  

Ako sa vaša premena odzrkadlila na kolegoch?  

Pre mnohých kolegov to malo úžasné dôsledky, čo malo za následok zlepšenie kolegiálnych a osobných vzťahov a samozrejme lepší pracovný výkon. Táto skutočnosť ma čím ďalej tým viac utvrdzovala v tom, že je tu priestor na vzdelávanie v tejto oblasti. A preto prišla otázka, či zotrvať ďalej v tomto zamestnaní alebo sa vydať novým smerom. Uvedomila som si, že po celý ten čas som sa snažila byť tým najlepším lídrom pre svojich kolegov, ale v prvom rade potrebujem byť lídrom sama pre seba. Prestať plniť očakávania iných ľudí a začať žiť svoj život autenticky, aj s tým, čo mi priniesol. Zdieľať schopnosť transformácie akéhokoľvek negatívneho zážitku na niečo pozitívne. Toto všetko ma povzbudilo ku konečnému rozhodnutiu, odísť z danej pozície. 

Naštartovala vás vlastná skúsenosť k tomu, aby ste predovšetkým ženám ponúkli pomoc pre získanie rovnováhy medzi prácou a súkromím?  

Áno, bola to vlastne príležitosť pochopiť, že tieto témy, ktoré sa ma bytostne dotýkajú, už nemôžem odkladať. Pôvodne som chcela študovať medicínu alebo psychológiu, takže vždy som inklinovala k témam duševného zdravia. A keďže som sama prešla zmenami ako je tehotenstvo, pôrod, šestonedelie, perimenopauza, operácia, ale aj také stresujúce situácie ako zmena zamestnávateľa a pracovného kolektívu, vnímala som vplyv toho všetkého na pracovný výkon. Osobitne pre ženy preto ponúkam pohľad na témy týkajúce sa nadobudnutia ich rovnováhy medzi prácou a osobným životom. Možnosti realizovať sa ženským spôsobom aj v prevažne mužskom kolektíve. Aj v tejto súvislosti sa zaoberám vplyvom menštruačných fáz vrátane cyklického manažmentu na pracovisku, ale aj v partnerskom živote.  

Zmena životných hodnôt neprichádza zo dňa na deň. U žien súvisí s materstvom, rodičovstvom, neskôr čiastočne aj s menopauzou. A ženy ovplyvňuje aj množstvo iných veľmi citlivých situácií. Ako sa môže žena v takomto rozpoložení sústrediť ešte aj na výkon v práci? 

Vymenované životné etapy alebo situácie, ktoré ako ženy vo vlastnom tele prežívame, nás stavajú do pozície, že naozaj máme po fyzickej stránke toho dosť naloženého. Toto všetko sú životné udalosti, ktoré nám ukazujú, kde sa momentálne nachádzame. Veď len taká menštruácia nám neprináša vždy komfort, ale celkom zaručene neustálu zmenu. Počas našich cyklov sme vďaka nej „štyri bytosti v jednej“. Byť v odpore so zmenou, nás vysiľuje. Oberá nás o energiu a chuť do života, čo sa môže somatizovať na rôznych orgánoch, aj ženských. Je možné vnímať tieto udalosti ako cestu pre svoj rast a otvoriť sa cez poznanie svojho tela, novému poznaniu seba samej. Pri pochopení a prijatí takýchto životných zmien je možné ženu sprevádzať pomocou koučingu, mentoringu, či etikoterapie. Tu sa učíme ako sa sprítomniť, ako vypustiť momentálny stres, ako sa uviesť do stavu pokoja cez rôzne techniky. Učíme sa ako chápať svoje vnútorné procesy, ako v rodine a partnerstve vytvárať pohodu cez pohodu seba samej, ako si tvoriť vlastnú integritu cez súlad myslenia, cítenia a konania. A tým sa učíme tvoriť si vlastnú realitu. Cez zmenu vlastného vedomia. 

Práve už spomínané súvislosti ženy čiastočne limitujú. Prichádza pocit frustrácie a mužský svet kvitne. Dokážu sa ženy vyrovnať s týmito rozdielmi?  

Pocit frustrácie vychádza z porovnávania sa a zo strachu nedostatku, a to nikomu na pohode nepridáva. Keď sa nám situácia opakuje alebo trvá dlhšie, je to signál k zmene. Iste nie je cieľom ostať v krivde a odpore, ale využiť akúkoľvek negatívnu skúsenosť na vlastnú vnútornú zmenu. Ono to funguje tak, že často meníme svoje vonkajšie prostredie, nájdeme si novú prácu, nového partnera, aby sme dosiahli nejakú zmenu. Ale pokiaľ neurobíme zmenu v sebe, vo svojom vnútri, zvykne sa nám situácia zopakovať. Ženy, ktoré už vnímajú potrebu svojho osobného rastu, hľadajú cestu, čo im pomôže túto frustráciu prekonať, situáciu lepšie zvládať, prípadne eliminovať podobné situácie tak, aby zažívali krajšiu realitu. Mnohé zo žien pochopia, že emočná gramotnosť je zručnosť rozpoznávať emócie a pocity. Prijať ich a transformovať. Keď sa k tomu pridá práca s mysľou, stávame sa emočne zručnými, a tým sa lepšie cítime vo vlastnom tele. Novými nastaveniami si budujeme nové návyky, nové vzorce správania, čím zlepšujeme kvalitu svojho života. 

Ženy sú skutočne jedinečné a správne nastavenie podmienok, by mohlo rodovú nerovnosť zmeniť. Kde vidíte najväčší priestor na zmenu? 

V prvom rade vysvetliť si na celospoločenskej úrovni, o čo ženám ide. Či je pojem „nerovnosť“ naozaj to, čo ich trápi. Pretože, ak sme si ako ľudské bytosti rovní, a tiež rovnoprávni, určite vnímame už len z princípu, z ktorého sme „skonštruovaní“, že nie sme rovnakí. Máme iné telá, iným spôsobom fungujeme. A predsa sa navzájom potrebujeme, preto sa dopĺňame. 

Prečítajte si: Európa zakročila proti nerovným platom. Firmy čakajú kontroly výplat 

Čo považujete za prvoradé v súvislosti s rodovou rovnosťou?  

V súčasnej situácii je potrebné utlmiť vášne. V prvom rade prestať bojovať, ani slovom, skutkom, tiež na úrovni mysle, pretože bojom sa nikdy nič nedosiahlo. Je dôležité začať viesť kultúrny dialóg so ženskou citlivosťou, pretože nie sme dizajnované na boj. Porážkou to totiž končí, až keď samotný boj skončí. Keď sa žena ocitne na dôchodku. Je málo takých, ktoré by na starobu cítili spokojnosť, radosť z vnúčat, pretože cítia, že im v živote niečo ušlo a nevedia, čo to je. Za dôležité považujem začať zapájať do zmien odvážnych mužov, ktorí vnímajú obohatenie pri vzájomnej spolupráci a ktorí ženy vnímajú pozitívne. Týmto spôsobom budovať dôveru medzi mužmi a ženami. Uvedomiť si, že aj ženy majú potenciál inak nazerať na mužov a dať im viac úcty, aby si to muži nemali potrebu vo vzťahoch následne dokazovať. Aby ženy cítili mužskú silu a dali im úctu, výsledkom čoho je spätná reakcia muža v podobe väčšej pozornosti k žene, ale aj v prirodzenej snahe mužov, odbremeniť ich od silových činností na fyzickej, aj mentálnej úrovni. 

Medzi vašimi klientmi sú prevažne ženy, ale sem tam aj muži. Prečo vás vyhľadávajú?  

Je pravda, že ženy sú na zmeny citlivejšie, a preto sú v riešení svojej situácie aktívnejšie. Ale vyhľadávajú ma aj muži, ktorí chcú z vlastnej vôle poznať pohľad ženy. Sú to vedomí muži, ktorí v rozhovore so mnou hľadajú cestu ako porozumieť vlastnej partnerke. Tým, že pracujem v tíme aj s manželom, a my sami sme prešli za 28 spoločných rokov veľkými zmenami, vieme previesť životnými situáciami mužov, ženy, aj páry. Už nás dokonca navštevujú aj dospelé deti týchto ľudí. Vyhľadávajú nás pre Priestor pre zmenu, ktorý sme vytvorili pre seba a neskôr pre všetkých, ktorým zmena klope na dvere a vedia, že nemá zmysel sa jej brániť. Práve naopak. Chcú jej ísť v ústrety. 

Vnímate posun v rodovej rovnosti, v zmene správania sa mužov k ženám? 

Za posledných sto rokov sme na tomto poli urobili veľký kus práce, ale poslednú dobu sa spustil veľký tlak na viditeľnejšiu zmenu. Postupne odkrývajme možnosti, ktoré nám plnohodnotná rovnoprávna účasť žien v spoločnosti prináša. 

Ako by mala k zmene pristupovať spoločnosť? 

V spoločnosti bude treba opúšťať rolové vzorce, mužské manažérske vzorce. A čo je najdôležitejšie , vlastné ženské vzorce správania ako je odstup od moci, zdržanlivosť pri vystupovaní, či formulovaní požiadaviek žien. Tiež strach zo zlyhania, odmietnutia, ale takisto pustiť strach z konfliktu, z konkurencie, pustiť pochybnosti o sebe samých. Je potrebné umožniť ženám, učiť sa z vlastných chýb, učiť ich self – marketingu a zmyslu pre moc, riadenie a vedenie – woman leadership. Dopriať im vzdelávanie, mentoring, networking, a to zdarma alebo za výhodné sumy aj pre ženy, ktoré si to momentálne finančne dovoliť nemôžu. Tak ako nájdeme málo zamestnaných mužov napríklad v škôlkach, tak sa my ženy zbytočne neuchádzajme o pozície, ktoré sa žiadajú byť mužské z princípu. Sú to napríklad banská činnosť, armáda, ťažké práce s fyzickým a mentálnym nasadením. Ich prenechaním mužom, sa nastolí rovnováha a harmónia v spoločnosti.  

Je dôležité v tomto celom procese ísť doslova do hĺbky? 

Áno. Ako mediátorka, etikoterapeutka a transformačná koučka vnímam potrebu komunikovať tento konflikt hlbšie, pretože potom konflikt môže byť pre nás všetkých doslova darom. Ponorením sa do podstaty konfliktu pochopíme, že je to ako skladačka a sú potrebné obe jej strany. Ak ich obidve preštudujeme, objavíme vyšší cieľ, ktorý zahŕňa tie aspekty, ktoré nám pripadali doteraz sporné. Nemôžeme čokoľvek stratiť, ak sa budeme na doterajšieho protivníka pozerať ako na spojenca a dosiahneme porozumenie. Len takýto postoj, kedy líderka na strane žien a líder na strane mužov prejavia schopnosť a silu spájať protiklady, môže znamenať koniec celospoločenského konfliktu. Aj v tomto smere vnímam svoj potenciál a teším sa na pestrosť možností môjho ďalšieho uplatnenia. 

Lepšiemu postaveniu žien v našej spoločnosti sa otvárajú dvere  

 

Konferencia Equal Pay Day vypukne už na jeseň tohto roku. Vôbec po prvýkrát sa na Slovensku stretnú ľudia, ktorým na plnohodnotnom a stabilnom postavení žien v našej spoločnosti naozaj záleží. Aj vy môžete byť súčasťou konferencie. Zakúpte si vstupenky a buďte spolu s nami hlasom rovnosti.

Zdroj foto: Zora Vypušťáková, www.equalpayday.sk

Autorka článku: Veronika Samborská

Aktuality

Súvisiace články