Barbara Jagušák: Na Slovensku jednoznačne chýba vyššie zastúpenie žien v politike, čo pokladám za veľký nedostatok  

Dátum

Zdieľať článok

Facebook
Twitter
LinkedIn

Mamička na plný úväzok, manželka, ale aj PR manažérka, ekoinfluencerka a moderátorka. Barbara Jagušák miluje svoju rodinu a prácu a v oboch sférach sa snaží fungovať naplno. Aktívne sa ako ambasádorka zúčastní aj konferencie Equal Pay Day, a preto sme jej položili niekoľko otázok, aby sme zistili, aký má názor na postavenie žien v spoločnosti a či by rada niečo v tejto súvislosti „vykričala“ do sveta. 

Aktívna mama Babsy 

 

Ste skutočne akčná žena, ktorá pracuje na rôznych projektoch a okrem toho stíha byť matkou aj partnerkou. Ako sa to dá všetko zladiť? Potrebujete pomoc, dobré načasovanie alebo to ide samé od seba? 

Asi mám aj trochu šťastie, že sa mi vždy zázrakom daria veci vykryť. Neviem, či ma má niekto hore tak rád, alebo či za to môže môj time manažment. Poznáte také tie situácie, keď dobehnete na vlak v poslednej sekunde a s rozviatymi vlasmi nastúpite do vagóna, ktorý sa práve dáva do pohybu? Takéto veci sa mi dejú denne. Akoby som mala aktivity vypočítané na minútu presne. (Smiech.) Veľakrát sa pri tom všetkom dostávam do tragikomických situácií, ale kým ich zvládam s úsmevom, považujem toto lavírovanie medzi rodinou a prácou za úspech.  

Sú nejaké pravidlá, ktorými sa riadite pri kombinácii práce s rodinou?  

V podstate sa riadim len jedným pravidlom. Moja práca nikdy nesmie ísť na úkor našich detí, pretože si doteraz pamätám, ako smutno mi bývalo, keď mama odcestovala kvôli služobným cestám aj na dva týždne preč. Mám aj veľkú oporu v mojom manželovi a rodine, ktorá mi s deťmi pomáha, keď moderujem akcie, nahrávam podcasty alebo pripravujem veci súvisiace s ostatnými projektmi. A niekedy si deti brávam so sebou do práce, pretože v kreatívnej brandži býva atmosféra pracovných stretnutí uvoľnená a deti sú milým rozptýlením. Korona kríza nám okrem mnohých nepríjemností ukázala aj to, že pracovať sa dá flexibilne z domu s deťmi, a že aj videohovor je plnohodnotné stretnutie, ktoré šetrí čas a zbytočný stres. 

Dá sa pomenovať, čo je pre vás v živote najpodstatnejšie, čo zohráva vo vašom živote najdôležitejšiu úlohu?    

Najdôležitejšie veci v mojom živote sú jednoznačne rodina a kolektívne zdravie. Všetky ostatné veci by mi inak nedávali zmysel. Na druhej strane je podľa mňa prospešné, keď sa dokážem realizovať aj v práci, kam si paradoxne často chodím oddýchnuť. Uvedomujem si, že deti nám jedného dňa vyrastú a opustia naše rodinné hniezdo a bez práce, ktorú milujem, by som asi viac pociťovala prázdnotu, ktorá nám doma zostane. Možno sú to zatiaľ zbytočné úvahy, pretože náš syn ešte ani nechodí, ale ja sa rada pozerám do budúcnosti a tak trochu plánujem, ako by som chcela žiť. Keď sa zamyslím nad ďalšími vecami, ktoré sú pre mňa dôležité, tak verím, že tieto voľby dobre dopadnú, lebo mi veľmi záleží, v akej krajine budú žiť naše deti. Ono sa to možno nezdá, ale celková kvalita života sa odvíja od toho, akú máme ako spoločnosť DNA.  

Rodičovstvo vás napĺňa, ale nezabúdate ani na svoju profesiu a dlhé roky sa venujete udržateľnej móde. Čo vás na takejto móde najviac fascinuje? 

Udržateľná móda je zaujímavá tým, že nás učí byť lepšími ľuďmi. Nie je to totiž len o „handrách“ a obliekaní. Má environmentálny, sociálny, aj ekonomický aspekt. Keď sa pozrieme na všetky úrovne módnych značiek, pochopíme, že biznis sa dá robiť trvalo udržateľne už od pestovania semienka bavlníka až po samotnú distribúciu hotového produktu. Otroctvo, vykorisťovanie ľudí, drancovanie prírodných zdrojov, znečisťovanie oceánov a riek chemikáliami a greenwashing sú veci, ktoré patria do minulého desaťročia. Žijeme v dobe informácií a máme k nim ľahký prístup, čo nám ako spotrebiteľom dáva obrovskú silu a možnosť voľby. Preto je pre mňa úplne prirodzené, že podporujem odvetvie, ktoré poskytuje férové podmienky pre svojich pracovníkov, využíva udržateľné materiály, podporuje lokálnu produkciu, zamestnáva ľudí z marginalizovaných oblastí zo sociálne slabších vrstiev a využíva inovatívne technológie.  

Prečítajte si: V ktorých oblastiach ženy pociťujú najmenšiu sebadôveru? 

Kde by malo byť ženy počuť viac 

 

Prijali ste pozvanie, stať sa ambasádorkou konferencie Equal Pay Day. Čo vás presvedčilo? Alebo vás nebolo treba presviedčať vôbec?  

Nebolo ma treba presviedčať, pretože každý rok sledujem rebríčky OECD, v ktorých ženy na celom svete nedostávajú za svoju prácu na tých istých pozíciách rovnaké ohodnotenie ako muži. Nielenže zarábame v porovnaní s mužmi menej, ale nedostávame ani rovnaké príležitosti. Ženy nie sú obsadzované do líderských manažérskych pozícií, často pracujú na čierno, bez zmluvy, alebo v odvetviach a najmä v službách, ktoré nie sú stabilné. Chápem, že našu kariérnu cestu často prerušia materské a rodičovské dovolenky, a že treba ostať s deťmi doma, keď sú choré. Ale akoby si nikto nevšímal, že do spoločnosti prispievame výchovou nových generácií, že tvoríme nehmotné bohatstvo a tretinu času venujeme domácnostiam, opatere starších ľudí alebo sa inak angažujeme v dobrovoľníckych činnostiach a v „treťom sektore“. 

Kde, podľa vás, zastúpenie žien mimoriadne chýba?  

U nás na Slovensku jednoznačne v politike. Na 150 poslancov máme v parlamente len 32 žien, čo pokladám za veľký nedostatok. Keď sa ešte pozrieme na archetyp týchto političiek, o niektorých radšej pomlčím, lebo sa za ich názory hanbím. V škandinávskych krajinách sú ženy rovnocenne zastúpené v parlamente a okrem toho stoja na čele krajín ako ministerky, premiérky alebo námestníčky. Aj vo veľkých firmách absentujú ženy v top manažmente, ak teda nehovoríme o zahraničných korporátoch, v ktorých je diverzita a inkluzívne prostredie veľkou témou. Určite by som prijala viac žien aj vo vedných odboroch, pretože máme dobré predpoklady na to, aby sme vo vede a výskume uspeli.  

Čím je pre vás rodová rovnosť? Ako ju vnímate? Respektíve, kde ju nevidíte a pritom by tam mala byť prítomná? 

Rodová rovnosť je o tom, aby mali ženy rovnaké práva, príležitosti a postavenie v spoločnosti ako muži. V modernej spoločnosti by sme nemali čeliť diskriminácii alebo v extrémnych prípadoch násiliu za to, že sme ženy. Je dokázané, že rodová rovnosť podporuje hospodársky rast, znižuje chudobu a zlepšuje zdravie. Ako ženy tiež prispievame k mieru a stabilite, pretože sme hodnotovo inak nastavené. Nie som sociologička ani ekonómka, aby som vedela zhodnotiť, aká je situácia na Slovensku, ale domnievam sa, že ženy z menších miest a obcí sú stále znevýhodňované. Často sa ku mne dostanú príbehy, v ktorých ženy stratili zamestnanie len kvôli tomu, že mali choré deti, alebo sa im nejako inak skomplikovala rodinná situácia. Toto by sa nemalo diať. 

Prečo by malo zaniknúť rozdielne odmeňovanie medzi mužmi a ženami?  

Pretože to nedáva zmysel. Prečo by mali ženy na tej istej pracovnej pozícii dostávať a priori o tretinu nižšie platy, keď odvádzajú rovnako kvalitnú prácu? Okrem toho dosahujú rovnaké vzdelanie a často majú výborný zmysel pre detail, koncepčnejšie myslenie a v krízových situáciách dokážu prichádzať s kreatívnejšími riešeniami ako muži. Ako sa ukazuje, inkluzívne a diverzifikované tímy sú oveľa úspešnejšie ako tie, ktorým dominujú len muži. Aj svet obýva cca 51% žien a 49 % mužov, a preto je dôležité, aby boli na každej úrovni zastúpené oba názory a pohľady na svet. Navyše, ak zamestnancom vytvoríme dobré pracovné podmienky a doprajeme im flexibilitu, motivujeme aj ženy matky, aby boli vo svojej kariére ambicióznejšie a aby mohli byť plnohodnotnou pracovnou silou.  

Ako by sme mali spoločne podporiť otvorenú komunikáciu o postavení žien v spoločnosti?  

Mali by sme si brať príklad zo zahraničných globálnych firiem a rôznych success stories. Mali by sme školiť zamestnávateľov, aby vytvorili pre svojich zamestnancov ideálne podmienky. A rovnoprávnosť sa, samozrejme, začína výchovou malých dievčat. Zistilo sa, že ženy, ktoré sa uchádzajú o rovnakú pozíciu ako muži, si zvyčajne pýtajú nižší plat ako ich konkurenti, pretože sa zvyknú podceňovať a nie sú natoľko asertívne. Aj spôsob, akým dievčatá vychovávame, je veľakrát toxický. Prečo sú nám podstrkované ružové bábiky, kuchynky a plyšové psy v kabelkách? Chlapci sa hrajú so stavebnicami, stavajú autodráhy a odmalička ich motivujeme k tomu, aby boli technickí inžinieri, astronauti, prezidenti alebo právnici.  

Prečítajte si: Rodovo korektný jazyk 

Keď chcú dvaja to isté 

 

Muž a žena, otec a matka. V tomto ponímaní je starý stereotypný predpoklad a vnímanie v spoločnosti jasné. Muž – otec ako živiteľ rodiny, ktorému je nevyhnutné vytvoriť v domácnosti podmienky na oddych a regeneráciu po náročnom pracovnom dni. Žena – matka a jej výhradné pôsobenie v kuchyni a pri výchove detí. Trošku pritiahnuté za vlasy, ale aj dosť reálne. Ako je to u vás?   

Takto to u nás doma nevyzerá. (Smiech.) Sme klasické dvojkariérové manželstvo a snažíme sa vychádzať si v ústrety, pričom sa striedame pri deťoch, keď jeden alebo druhý musí potiahnuť dlhšiu šichtu v práci. Môj manžel ide teraz dokonca na rodičovskú so synom a veľmi sa na to teší. Rovnako to bolo aj pri Izi, keď bol s ňou doma v jej dvoch rokoch. Čo sa týka domácich prác, na rovnoprávnosti tu ešte musíme zapracovať, ale keď ho poprosím, vždy mi ochotne pomôže s riadmi, bielizňou, nákupmi alebo varením. Niektoré jedlá varí dokonca oveľa lepšie ako ja a v kuchyni sa cíti ako ryba vo vode. Som šťastná, že tvoríme takýto funkčný tandem, lebo si neviem predstaviť, že by som žila s nejakým mizogýnom.  

K rovnakému pohľadu na starostlivosť o deti a chod domácnosti ste s manželom prišli vzájomne? Museli ste si určiť nejaké pravidlá alebo to vyšlo prirodzene z vás oboch?  

Dospievali sme spolu, dali sme sa dokopy ešte na vysokej škole. Veľa vecí sme sa museli spoločne naučiť a po príchode dcéry sme si nastavovali fungovanie, pretože sme obaja ambiciózni a práca nás baví. Ale ako vo všetkom, veci fungujú, keď partneri otvorene komunikujú a verbalizujú, aké majú od druhého očakávania. Zatiaľ sa nám darí všetko skĺbiť a vo všetkom sa podporujeme, tak verím, že budeme aj naďalej taký dobrý tím. 

Je niečo, na čom sa nezhodnete a chceli by ste to zmeniť?  

Manžel je niekedy na dcéru trošku prísny, čo mi v niektorých situáciách vadí, ale asi je to aj dobré, lebo ho vníma ako otcovskú autoritu. Inak ťaháme vo výchove za jeden koniec. 

O rodovej rovnosti sa hovoriť musí  

 

Dlhé roky sa o rodovej rovnosti mlčalo, a zvlášť na Slovensku. Máte pocit, že sa to v súčasnej dobe mení k lepšiemu?  

Myslím si, že je to lepšie, ale v menších mestách a obciach sa stále „nosia“ blbé vtipy o ženách a asi je aj úplne bežný harašment na pracovisku, verbálne ponižovanie a veci, s ktorými sa ja nestretávam. Verím, že sa to bude meniť k lepšiemu, ale chce to čas a verejnú debatu. Nemali by sme, podľa mňa, podporovať ani zaužívané vzorce v správaní niektorých mužov, ktorí vidia úlohu ženy pri rodine a pred sporákom. Aj náš minister sociálnych vecí a rodiny hovorí o tom, ako ho má jeho manželka obsluhovať, zatiaľ čo on prináša do rodiny financie. Takýto naratív vidíme u politikov často, a to ma mrzí, lebo sú to veľmi mienkotvorní ľudia, ktorí dostávajú enormne veľa mediálneho priestoru. V otázkach rovnoprávnosti by mali ísť príkladom.  

Ako vieme prispieť k tomu, aby sa ženy necítili podceňované a nepracovali iba na nižšie platených pozíciách? 

Tieto témy sa musia dostať do verejného priestoru a potrebujeme silné ženské hlasy, ktoré sa v tejto problematike budú angažovať a stanú sa akýmisi ambasádorkami za rovnoprávnosť. Toto sa už našťastie deje. (Smiech.) Dôležitou súčasťou celého procesu je však aj správna výchova, ktorej výsledkom budú šikovné, cieľavedomé a sebavedomé dievčatá, ktoré budú všestranne orientované. 

Myslíte si, že ženy aj s ohľadom na to, že chcú byť matkami, dokážu zastávať vysoké pracovné pozície?  

Zoberme si Ursulu von der Leyenovú, ktorá má 7 detí a stojí na čele Európskej komisie alebo Jane Fraser, CEO Citi banky a matku dvoch detí, Sheryl Sandberg, riaditeľku spoločnosti META a dvojnásobnú mamu… Myslím, že tieto úžasné ženy sú dôkazom toho, že máme nekonečnú energiu a odhodlanie dosiahnuť veľké veci, a pritom všetkom dokážeme vychovávať deti a starať sa o rodinu.  

Čo je dôležité zmeniť, aby ženy nabrali odvahu a nebáli sa vyšších cieľov?  

Musíme si budovať sebavedomie a navzájom sa podporovať v dosahovaní úspechov. Madeleine Albrightová povedala: „V pekle je jedno špeciálne miesto pre ženy, ktoré nepomáhajú druhým ženám.“ 

Ambasádorka konferencie Equal Pay Day 

 

Barbara Jagušák sa stala ambasádorkou konferencie Equal Pay Day. Prvej konferencie na Slovensku, ktorá upozorňuje na rozdiely v odmeňovaní mužov a žien v rôznych odvetviach zamestnaní či biznisu. Slovensko sa radí medzi EÚ krajinami v rozdieloch odmeňovania na posledné priečky. Na to, aby u nás ženy dosiahli rovnaké ročné odmeny ako muži, musia pracovať približne o 2 mesiace dlhšie. Prvý ročník konferencie Equal Pay Day na Slovensku sa bude konať 10. a 11. novembra v Bratislave.

Zdroj foto: Barbara Jagušák, www.equalpayday.sk

Autorka článku: Veronika Samborská

Aktuality

Súvisiace články