Nigel Marcus Baker: Žiadna spoločnosť si nemôže dovoliť obmedzovať životné a kariérne možnosti polovice svojej populácie

Dátum

Zdieľať článok

Facebook
Twitter
LinkedIn

Nigel Marcus Baker je britským veľvyslancom na Slovensku od augusta 2020. Predtým bol  veľvyslanec aj v Bolívii a pri Svätej stolici. Na Slovensku pôsobil už v rokoch 1993 až 1996, kedy ako jeden z prvých diplomatov otváral veľvyslanectvo v Bratislave po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Aj vďaka tejto skúsenosti Slovensko dobre pozná a má k nemu špeciálny vzťah. V rokoch 1996 až 1998 žil v Taliansku, kde skúmal a písal o témach dejín Európy 18. storočia. V rokoch 2000 až 2003 pracoval ako asistent osobného tajomníka vtedajšieho Princa z Walesu, súčasného kráľa Karola III. Hovorí po taliansky, francúzsky, španielsky a slovensky. Prečo prijal ponuku, stať sa ambasádorom prvej slovenskej Equal Pay Day, ako by definoval rodovú rovnosť a čo považuje za potrebné zmeniť v súvislosti v rozdielmi v odmeňovaní medzi ženami a mužmi na Slovensku, nám prezradil v našom rozhovore.

British Embassy Bratislava podporuje Equal Pay Day

 

Už o pár týždňov sa uskutoční na Slovensku prvá Equal Pay Day konferencia, ktorá poukazuje na rozdiely v odmeňovaní mužov a žien, ale aj na rodovú nerovnosť v mnohých oblastiach spoločnosti. Prijali ste ponuku, stať sa ambasádorom konferencie a šíriť tak osvetu v oblasti rodovej rovnosti. Ako by ste rodovú rovnosť definovali?

Pre mňa je to o rovnosti. Rovnaké práva a rovnaké podmienky pre mužov a ženy na pracovisku, ale aj vo všeobecnosti. K tomu patrí identifikovanie a vysporiadanie sa so skrytými prekážkami rodovej rovnosti. Takými sú napríklad stereotypy, ktoré brzdia vzdelávací, kariérny alebo iný posun. Nie sme všetci rovnakí. Ale všetci by sme mali mať rovnaké príležitosti. Rovnosť je práve o tom.

Ako vnímate rodovú rovnosť, resp. nerovnosť na Slovensku v porovnaní s inými krajinami sveta, v ktorých ste žili a pôsobili?

Moja skúsenosť je rôzna. Južná Amerika je napríklad známa „machizmom“, ale v skutočnosti som tam videl mnoho príkladov silných žien v líderských pozíciách v politike, aj v biznise. A tiež som tam videl veľký pokrok v poskytovaní rovnakých príležitostí pri vzdelávaní dievčat a žien na univerzitách. Bolo fascinujúce žiť aj v Taliansku, ktoré je síce známe svojimi stereotypmi, no prebieha tam aj mnoho debát o dôležitosti rodovej rovnosti naprieč spoločnosťou. Myslím, že Slovensko potrebuje zrelú debatu o týchto témach. Prečo sa tak málo dievčat prihlasuje na štúdium vedeckých odborov alebo informačných technológií? Prečo politickým stranám kompletne dominujú muži? Kde sú ženy vo vedúcich pozíciách v biznise, ktoré by boli vzormi pre mladú generáciu? Byť prorodinný a zároveň byť za rovnosť pohlaví, sa nevylučuje. Bol by som rád, keby sa o tom viedla hlbšia debata. Žiadna spoločnosť si nemôže dovoliť obmedzovať životné a kariérne možnosti polovice svojej populácie.

Aká pozornosť je rodovým rozdielom venovaná vo vašom rodnom Anglicku?

Veľká. Hlavne v súvislosti s platovou nerovnosťou. Je tu samozrejme pokrok, ale ešte stále máme čo dobiehať. Väčšina veľkých spoločností a inštitúcií dnes musí robiť výročný audit a ukázať ako sa im darí, dosiahnuť rovnosť v platových podmienkach. V biznise je pod drobnohľadom tiež proces zloženia predstavenstva spoločnosti, aby tam bola dodržaná rovnováha. Spomínam si ako britský parlament zmenil pracovné hodiny tak, aby reálnejšie zohľadňovali potreby poslankýň matiek. A je dobré, že táto debata nie je len jednosmerná. Skupina expertov sa dnes pýta, prečo je v našej spoločnosti časť chlapcov, ktorí nedosahujú v škole výsledky porovnateľné s dievčatami. Ak chceme mať férovejšiu spoločnosť, je dôležité, aby sa takéto otázky kládli otvorene.

Prečítajte si: Ambasádorka konferencie Equal Pay Day Jitka Adámková: Zostaňte sami sebou a nehrajte hru iných. Buďte hráčom, ktorý vie, čo chce

Čo je nevyhnutné zmeniť, aby sa rozdiely v odmeňovaní zmiernili a napokon sa ideálne aj úplne vytratili?

Pri platovej nerovnosti je to hlavne o dvoch veciach. Prvou je to, aby mali muži aj ženy rovnaké platové podmienky za rovnakú prácu a zodpovednosti. Druhou je riešenie prevahy žien na menej platených miestach v akejkoľvek inštitúcii alebo spoločnosti. Tá prvá podmienka je možno jednoduchšia. Zákon by mal jasne stanoviť, že akýkoľvek rozdiel medzi mužmi a ženami v ohodnotení za tú istú prácu, je diskriminujúci. Toto sa dá presadiť. Tá druhá vec si vyžaduje starostlivý pohľad na vplyv vzdelávacích stereotypov na kariéru. Vplyv na rodičovstvo a starostlivosť o deti, ktorá je nadmerne zastúpená pri ženách a ako tieto veci zmierniť. Alebo spoločenské očakávania, že jednotlivé role sú pre mužov a iné zas pre ženy. Je to komplikovanejšie. Existuje však množstvo kreatívnych riešení, ktoré vyskúšali v iných krajinách, kde sa platovú nerovnosť podarilo zmenšiť.

Rozprávame sa o rodových rozdieloch a rozdieloch v odmeňovaní, ale konferencia Equal Pay Day je najmä o ženách a o posilnení ich postavenia v spoločnosti. Kde rodové nerovnosti vnímate najviac, čo sa pracovnej oblasti týka?

Už som spomenul nedostatok žien, ktoré sú vzormi líderstva. Samozrejme, že existujú fantastické výnimky. Ale spočítajme si koľko žien riadi na Slovensku banky. Prečo sa viac nediskutovalo o tom, že predvolebným debatám dominovali muži a že len malá skupina žien sa dostala na kandidátky politických strán, česť jednej výnimke, a ešte menej na horné pozície. Koľko dôležitých verejných inštitúcií je vedených ženami? Zmeny sa neudejú za pár dní. Ale mať nedostatok žien na vysokých pozíciách, nie je pre spoločnosť dobré a poukazuje to aj na nedostatok príležitostí v pracovnom rebríčku.

Aké rodové nerovnosti pociťujete v osobnom živote?

Pozriem sa na to cez prizmu mojej vlastnej rodiny. Moja mama bola takmer určite intelektuálnejšia než otec. Ale jej pracovná kariéra bola veľmi tradičná. Pracovala ako sekretárka, neskôr sa vydala a mala deti. Až potom sa vrátila k štúdiu a stala sa učiteľkou. Musela však začínať na najnižšej pozícii, lebo nemala žiadne pracovné skúsenosti. Nikdy neľutovala to, že venovala toľko času rodine. Ale vedela, že mohla dosiahnuť viac a ponúknuť viac aj spoločnosti. V modernom žargóne by sme povedali, že bola „klasický líderský materiál“, ale mohla to ukázať až ku koncu svojej kariéry. A v skutočnosti mala fantastické životné zručnosti, ktoré by boli úplne relevantné pre akúkoľvek vedúcu pozíciu.

Je Britské veľvyslanectvo miestom, kde sú dvere rodovej rovnosti ženám otvorené?

To dúfam! Snažíme sa zabezpečiť, aby sme mali rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Zamestnanci môžu odísť z práce tak, aby stihli načas vyzdvihnúť deti a nikto nedostane špeciálnu odmenu len preto, že zostáva v práci dlhšie. Umožňujeme kombináciu práce z domu a z úradu. Takže kolegovia môžu využiť model, ktorý im najlepšie vyhovuje. Oblasť vzdelávania a rozvoja je otvorená všetkým zamestnancom rovnako. A nikto nie je ohodnotený lepšie alebo horšie len na základe pohlavia. Ale ako každá inštitúcia, určite sa aj my môžeme ešte zlepšiť a sme vždy otvorení novým nápadom.

Je vo všeobecnosti v diplomacii ako takej priestor pre ženy? Napríklad veľvyslankýň na svete veľa nie je alebo sa mýlim?

Zhodou okolností je práve toto hlavným úsilím naprieč britskou diplomatickou službou. Tretina našich veľvyslancov, vedúcich misií a guvernérov, sú ženy. A toto číslo rastie aj vďaka tomu, ako sa vyrovnáva nepomer z nahromadených rokov z minulosti. Do roku 1975 museli dokonca ženy diplomatky odísť zo štátnej služby, ak sa vydali. Dnes však máme veľvyslankyne na našich najdôležitejších ambasádach. V Moskve, Washingtone, Tokiu, v Paríži, Berlíne, vo Viedni, Varšave, Ankare, pri OSN v New Yorku aj pri NATO. Na našej ambasáde v Bratislave pôsobili dve veľvyslankyne a jedna Chargé d´affaires. Takže veci sa zlepšili. Napriek tomu som zástanca toho, že svet potrebuje viac žien na dôležitých diplomatických postoch. A snažíme sa podporovať aj mladú generáciu. Naše veľvyslanectvo bude napríklad teraz na jeseň organizovať súťaž pre mladé dievčatá, v ktorej budú môcť vyhrať pracovný deň strávený s veľvyslancom. Viac oznámime už o pár dní cez naše sociálne médiá.

Prečítajte si: Najväčšia nezávislá prieskumná agentúra na Slovensku 2muse: Rodová rovnosť môže napomôcť posilniť celospoločenskú kohéziu

Gender Pay Gap

 

Equal Pay Day upozorňuje na pretrvávajúci problém nerovnosti v odmeňovaní podľa pohlavia, tzv. Gender Pay Gap. Equal Pay Day symbolicky zdôrazňuje deň, keď ženy dobiehajú mzdovú úroveň ich mužských kolegov, ktoré oni dosiahli ku koncu uplynulého roka. Na Slovensku je aktuálny rozdiel v mzdách 18,8 %, čo nás radí na posledné priečky v Európskej únii, kde je priemer 12,7 %. Tento údaj hovorí o tom, o koľko viac času musia ženy pracovať dlhšie, aby dosiahli rovnaké ročné odmeny ako muži. Pracovať tak musia približne o 2 mesiace dlhšie.  

Zdroj foto: Nigel Marcus Baker, www.equalpayday.sk

Autorka článku: Veronika Samborská

Aktuality

Súvisiace články