Jana Sliacka sa v oblasti recruitingu pohybuje 15 rokov. Najmä vďaka cvmango.com, kde figuruje na pozícii produktového manažéra, pomáha klientom efektívne nájsť najlepšie talenty do tímu a poznať ju môžete aj z obľúbeného podcastu Očami HR. Pri svojej práci prichádza do kontaktu so stovkami zaujímavých zamestnávateľov, ktorí hľadajú vhodných uchádzačov na voľné pracovné pozície. Ak sa jej opýtame, či majú rovnaké štartovacie dráhy muži a ženy, určite nám odpovie. O rodovej nerovnosti a rozdielnom odmeňovaní mužov a žien, má za roky praxe, istotne tiež veľa informácií. Konferencia Equal Pay Day Slovensko je venovaná v prvom rade ženám, tak sa aj o tom, ako sa im na Slovensku žije, poďme porozprávať.
Ste ambasádorkou prvej konferencie Equal Pay Day na Slovensku, ktorá sa bude konať v novembri v Bratislave. Prečo ste ponuku, byť ambasádorkou, prijali?
Som členkou Klubu Akčných žien a každý ich event je úžasný v tom, že dokážu výnimočne spojiť dobrú náladu a radosť zo spoločného stretnutia s poznaním. Práve poznanie je niečo, čo nás dokáže presiahnuť a čím dokážeme svoj život trvalejšie obohatiť. A to očakávam aj od tohto eventu. Určite tam bude dobrá nálada, skvelí ľudia a jedineční spíkri. Ale najmä verím v to, že uchopenie dnes aktuálnej témy rovnosti platov mužov a žien, bude v netradičnom, originálnom šate, ale s dlho znejúcim pocitom a chuťou, niečo v tejto oblasti zmeniť. Na sebe samom, na svojej firme, vo svojom kolektíve.
Ako by ste vo svojom ponímaní definovali rodovú rovnosť?
Rodovú rovnosť vnímam cez svoju profesiu najmä v kontexte rovnosti prístupu k pracovným príležitostiam mužov a žien. Ak niekoho baví programovanie a vie to, dnes sa už takmer nik nezamýšľa nad tým, či je to žena alebo muž. Pri pozícii pilota, lekára, právnika už v tejto dobe tiež nevnímame rozdiely. Stále sú však hlavne niektoré manažérske pozície a spoločnosti, kde nám mnoho klientov povie, že chce na danú pozíciu len muža alebo len ženu. A aj napriek tomu, že máme k dispozícii vynikajúceho kandidáta, ktorý ale nespĺňa túto podmienku, nemajú v spoločnosti záujem ani o stretnutie s ním.
Aké sú dôvody takéhoto výberu?
Niekedy je dôvodom len to, že sa im už v minulosti osvedčila na pozícii žena alebo muž a nechcú to meniť. Inokedy predstava, že danú pozíciu by žena nezvládla, lebo je tam potrebné napríklad veľa cestovať. V mnohých spoločnostiach už dnes rozdiel nevnímajú, no nájdu sa aj také, a nie je ich málo, kde najmä na TOP manažérske pozície, ženu ani nepozvú na pohovor.
Je vlastne korektné, rodovo selektovať záujemcov o danú pozíciu?
Pravdupovediac, nie je to korektné a dokonca je to aj antidiskriminačným zákonom upravené. Ten definuje tiež pojem, akým je zásada rovnakého zaobchádzania spočívajúca v zákaze diskriminácie napríklad aj z dôvodu pohlavia. Už teraz platí, že v inzerátoch nie je možné uvádzať, že je práca vhodná iba pre mužov alebo iba pre ženy. Až na definované výnimky. Napríklad, keď si výkon práce priamo vyžaduje dvíhanie bremien ťažších ako 15 kg, čo je podľa BOZP pravidiel, maximálna dovolená miera pre ženy. Žiaľ, pri selekcii zaslaných životopisov a pozvánok na pohovor, sa to už odsledovať nedá.
Zmenilo sa niečo v tomto smere za roky vášho pôsobenia?
V recruitingu pôsobím už viac ako 15 rokov. A ak si spomeniem na svoje začiatky, tak prvá pracovná pozícia bola manažér výroby a bola to práve žena, ktorej dali pracovnú ponuku. Určite si však spomínam, že v IT sektore nebolo toľko žien ako dnes. Myslím, že aj vďaka väčšiemu priestoru, ktorý sa témam diverzity a inklúzie, či rodovej rovnosti venuje, prispievame ku konštruktívnej diskusii. A tiež k zmene vnímania vhodnosti uchádzača na danú pozíciu z pohľadu žena vs. muž. Na celkovú pripravenosť kandidáta z pohľadu jeho skúseností, manažérskych či líderských zručností. Alebo potenciálu a talentu, vykonávať danú pozíciu. Stále viac spoločností sa pozerá na vhodných uchádzačov cez rôzne testy talentov, osobnosti či schopností.
Prečítajte si: Divadelníčka a dramatička Iveta Škripková: Rodová nerovnosť je v nás hlboko zakorenená
Sú ženy v zamestnaní, či podnikaní efektívnejšie než muži?
Toto by som netvrdila. Nedá sa to takto povedať. Efektivita v zamestnaní závisí od mnohých faktorov. Či už sú to samotné zručnosti zamestnanca, ale aj jeho motivácia, schopnosť plánovať si svoje úlohy, organizovať čas, mať dobrý time management. Efektívni sme napríklad aj vtedy, ak máme dobre nastavené procesy a dokážeme rýchlo reagovať na zmeny.
Stretávate sa s tým, že majú ženy a muži rozdielnu štartovaciu čiaru pri pohovoroch s budúcimi zamestnávateľmi?
V špecifických pozíciách a kolektívoch sa to môže stať, či už sú to technické alebo manažérske pozície. A aj napriek tomu, že sa veľa spoločností snaží aj vedome podporovať viac žien v týchto oblastiach, často je to napríklad na úkor platu. Rozdiel, ako v nástupnom, ešte častejšie vnímam v plate v rámci kariérneho postupu. Pribúda pracovných povinností a zodpovedností, no plat nemusí byť adekvátny. A tu vstupuje do hry aj otázka sebavedomia, vnímania vlastnej hodnoty. To, či si dokážeme vypýtať vyšší plat, zodpovedajúci našim pracovným povinnostiam. Alebo očakávame, že zamestnávateľ sám príde s návrhom. Štúdie aj prax však ukazujú, že ženy sú náchylnejšie čakať na zvýšenie platu. Paradoxne majú nakoniec oveľa vyšší plat tí zamestnanci, ktorí si ho vedia vypýtať.
Ako by sa mali ženy pripraviť na pracovný pohovor?
Dobrá príprava na pohovor zvyšuje sebavedomie, a o to ide. (Smiech.) Takže pekne po poriadku… Dôležité je, pozrieť sa na to, do akej spoločnosti nás pozvali na pohovor. Pozrieť si ich web stránku, posnažiť sa porozumieť tomu, čomu sa daná spoločnosť venuje. Určite padne na začiatku pohovoru otázka: „Čo viete o našej spoločnosti?“. Odporúčam si prezrieť profily spoločností na sociálnych sieťach, prípadne aj priamo ľudí, s ktorými sa máte stretnúť na pohovore. Môžu to byť budúci kolegovia alebo nadradení. Sú to informácie, vďaka ktorým môžete načítať firemnú kultúru. A možno vám popri tom napadne nejaká otázka, ktorú by ste sa mohli opýtať na pohovore, keď dostanete priestor. Alebo ak vyplynie jej vhodnosť v rámci diskusie.
Vždy vznikne na pohovore priestor pre otázky?
Veľmi pravdepodobne, preto to zámerne spomínam. Na toto sa často zabúda a nie je nič horšie, ako nemať žiadnu otázku. Pripravíte sa tak nielen o šancu, dozvedieť sa niečo bližšie o spoločnosti, kde budete možno o pár dní zvažovať svoj nástup, ale aj o plusové body, ktoré by ste svojim záujmom a vhodnými otázkami určite získali.
Aké ďalšie otázky môžeme na pohovore očakávať?
Veľmi častou otázkou je: „Prečo ste sa rozhodli uchádzať o toto pracovné miesto?“. Je veľmi dobre zodpovedať si, aké sú vaše plusy a mínusy vo vzťahu k danej pozícii. Prípadne, čo viete s tými mínusmi, a v akom čase, urobiť. Ak je napríklad požadovaná vyššia úroveň znalosti cudzieho jazyka alebo nejakého účtovného programu, je fajn, ak podložíme informáciu, že sa vieme dostať na vyšší level, nejakým konkrétnym príkladom.
Aká odpoveď by mohla v takomto prípade zaznieť?
„Nerozprávala som po anglicky už 5 rokov, ale v poslednom zamestnaní odo mňa vyžadovali nemecký jazyk, a tam som si za 2 mesiace dokázala zvýšiť úroveň z B1 na požadovanú B2. Som ochotná zaplatiť si napríklad konverzačný kurz.“
Ako reagovať v prípade, že sa žien na pohovore pýtajú otázky ohľadom materskej dovolenky a na deti vo všeobecnosti?
Je dobré sa pripraviť aj na prípadné otázky, ktoré by na pohovore nemali zaznieť. Diskriminačné otázky, akými sú počet a vek detí, či sa má kto postarať o deti v prípade OČR alebo prázdnin. Vtedy odporúčam opýtať sa naspäť diplomaticky protiotázkou, prečo je to pre pýtajúceho sa alebo pre pracovnú pozíciu dôležité?
A čo otázky finančnej odmeny?
Otázka o výške platu je jednou z veľmi dôležitých otázok, ktorá určite na pohovore padne. Aj tu je vhodné, mať pripravenú odpoveď. Určiť si sumu tak, aby bol zachovaný požadovaný životný štandard a zároveň to bolo adekvátne voči pracovnej pozícii. Vopred si porovnajte ako sa na danej pozícii pohybujú platy u iných spoločností. Zároveň odporúčam, určiť si aj sumu, pod ktorú by ste nešli. Neodporúčam však veľké rozdiely, skôr možno uvažovať niekde okolo mínus 20 % z toho, čo ste si určili.
Prečítajte si: Hovorme o rodovej rovnosti a buďme jej hlasom
Sú ženy po materskej dovolenke znevýhodnené?
Často áno, ale často aj samé sebou. Ako som už spomenula v našom rozhovore, je to aj otázka sebavedomia. To nám niekedy bráni „predať sa“ a ukázať, aké sú naše skutočné zručnosti. Podceňujeme sa, často už máme v hlavách nastavené, že byť ženou po materskej, je naša nevýhoda. Pritom je to väčšinou naopak.
Akých foriem spolupráce sa to týka?
Dnes, keď je všeobecne nedostatok pracovnej sily, sú spoločnosti, ktoré intenzívne komunikujú so svojimi zamestnancami na materskej, len aby o nich neprišli. Samozrejme, nie vždy je možnosť alebo chuť, vrátiť sa do pôvodného kolektívu či spoločnosti. Aj keď sa po materskej hlásime na inú pozíciu, k inému zamestnávateľovi, treba si uvedomiť a uznať svoje kvality, zručnosti a nadobudnuté skúsenosti a v rámci ich rozsahu sa na pohovore odprezentovať.
Čo by ste poradili ženám, ktoré si neveria, majú nízke sebavedomie?
Pozrieť sa na to, čo už dokázali. Ale hlavne na to, čo ich pri práci bavilo. Kedy im šla práca od ruky. Spísať si to na papier a snažiť sa hľadať takú spoločnosť a pozíciu, kde by z toho čo máme napísané, bolo čo najviac.
Aké sú najväčšie chyby pri hľadaní práce?
Jednou z tých najčastejších chýb a našej následnej frustrácie pri hľadaní práce je, že hľadáme prácu na základe toho, čo vieme robiť a čo sme vyštudovali. Nepozeráme sa na to, či nás to naozaj baví. A keď tam nie je tá radosť, ide to ruka v ruke s neosobne napísaným životopisom. Bez radosti a nadšenia na pohovore. Prirodzene nemôžeme zabodovať, ak z nás nie je cítiť pozitívne emócie. Potom sa stáva, že chodia žiadne alebo zamietavé odpovede. No my sme si predtým nepoložili otázku, či by sme na tej pozícii a v danej spoločnosti naozaj chceli robiť. Často tak rozposielame stovky rovnako vyzerajúcich životopisov na rôzne pracovné pozície, ale ani nevieme, či by sme tam chceli robiť, no očakávame, že nás pozvú na pohovor.
Môžeme sa o žiadanú pozíciu zaujímať aj vtedy, ak nedostaneme žiadnu reakciu?
Ak vás pozícia, na ktorú reagujete skutočne zaujíma a nepozvali vás na pohovor, zavolajte. Alebo napíšte o svojom skutočnom záujme a vypýtajte si spätnú väzbu na seba aj po pohovore. Ak to napriek tomu nevyjde, choďte s novými skúsenosťami na ďalší pohovor a tešte sa, že sa stretnete so zaujímavými ľuďmi, s ktorými sa môžete porozprávať o niečom, čo vás baví a nakoniec, raz tá ponuka určite príde.
Každý máme talent na niečo iné. Ako najlepšie zistiť, akým smerom sa vydať?
Presne tak. Našťastie sa z talentov ušlo každému. (Smiech.) No niekto ho možno nevie správne pomenovať, nájsť. Je veľa talentových testov vo free aj platených verziách. Tie lepšie vám vedia kvalitní konzultanti aj odkomunikovať a vysvetliť tak, aby ste nedržali v rukách len čisté výsledky, ale videli aj za ne a dokázali z novonadobudnutého poznania o sebe samom, urobiť nové kroky smerom k ich využitiu. Aj mne samej pomohli veľa pochopiť. Okrem iného aj to, že sa mám viac sústrediť na zveľaďovanie svojich silných stránok a nie na neustále doťahovanie tých slabých. O tomto máva veľa z nás mylnú predstavu.
Môže konferencia akou je Equal Pay Day zmeniť povedomie o rodovej nerovnosti a dostať do povedomia verejnosti fakt, že o nerovnom odmeňovaní je nevyhnutné hovoriť viac?
Podľa spíkrov a pripravovaného programu, určite áno. Najlepšie ako dostať želanú zmenu do reality je, začať o nej diskutovať, poukazovať na dôsledky a hovoriť o pozitívnych prínosoch. Veľa vecí sa už podarilo zmeniť, najmä vo vzťahu zamestnanec a zamestnávateľ a posunula sa tak komunikácia aj spoluprácu k lepšiemu. Verím teda, že konferencia Equal Pay Day dodá sebavedomie mnohým ženám a zároveň napomôže ochote spoločností, nazerať na platy mužov a žien jednotne.
Zdroj foto: Jana Sliacka, www.equalpayday.sk
Autorka článku: Veronika Samborská
