Traja mladí elektrikári, všetci pod tridsať rokov, bez jediného dolára študentského dlhu. Pracujú v dátovom centre v texaskom Plane a ich ročný príjem sa pohybuje medzi 240- a 280-tisíc dolármi. Každého z nich sa za posledný rok a pol pokúsili trikrát prebrať konkurenti s lepšou ponukou.
Tento príbeh nedávno rozprával moderátor legendárnej relácie Dirty Jobs Mike Rowe v podcaste Power Players, a rýchlo sa stal symbolom niečoho väčšieho: malej revolúcie na trhu práce, ktorú spôsobuje boom umelej inteligencie.
AI potrebuje nielen dátových vedcov, ale aj ľudí, ktorí vedia zapojiť kábel
Zatiaľ čo sa väčšina diskusií o AI točí okolo programátorov, dátových vedcov alebo strachu z prepúšťania v kanceláriách, málokto hovorí o druhej strane mince: niekto musí tie obrovské haly plné serverov aj reálne postaviť. A to je práca pre elektrikárov, zváračov, technikov chladenia a vykurovania, a stavebných manažérov – teda presne pre tie profesie, ktoré ešte pred pár rokmi patrili medzi „záložné“ kariérne voľby.
Podľa Rowa nejde o ojedinelý prípad. Odhaduje sa, že USA budú v najbližšej dekáde potrebovať približne 300-tisíc nových elektrikárov – a to len na nahradenie tých, ktorí odchádzajú do dôchodku. Takže treba pripočítať ešte asi 200-tisíc ďalších. Podobný trend badať aj pri iných remeslách: dopyt po robotických technikoch podľa spoločnosti Randstad USA medziročne vzrástol o viac ako sto percent, rastie aj záujem o zváračov, HVAC inžinierov a stavebných špecialistov.
Prečítajte si: Odliv mozgov zo Slovenska vs. čo mladých ľudí drží doma
Nie je to len o peniazoch – je to o rovnováhe medzi ponukou a dopytom
Dôvod, prečo firmy sypú do mladých remeselníkov takéto sumy, je jednoduchý: dopyt výrazne prevyšuje ponuku. AI infraštruktúra sa dnes odhaduje na hodnotu približne desať biliónov dolárov a jej výstavba nepočká, kým sa vychová dostatok kvalifikovaných ľudí. Firmy si preto navzájom „prehadzujú“ skúsených pracovníkov ako v profesionálnom športe – Rowe to prirovnal k draftu vo veľkých ligách.
Treba však dodať aj triezvejší pohľad. Nie každý elektrikár v dátovom centre zarába štvrť milióna dolárov ročne. Podľa stavebnej náborovej spoločnosti Birmingham Group sa reálny priemerný plat elektrikárov v tomto sektore pohybuje skôr okolo 150-tisíc dolárov – stále výrazne nad celoštátnym priemerom, no ďaleko od extrémnych čísel, ktoré Rowe opisoval ako výnimočné prípady z jedného konkrétneho miesta.
Kontrast, ktorý bije do očí
Práve v čase, keď mnohé technologické a administratívne pozície čelia vlnám prepúšťania – čiastočne aj kvôli nástupu AI nástrojov – rastú platy tam, kde AI ešte stále potrebuje ľudské ruky. Táto asymetria vytvára zaujímavý paradox: automatizácia, ktorá má nahrádzať ľudskú prácu, súčasne generuje enormný dopyt po fyzickej, manuálnej práci potrebnej na jej vlastnú stavbu.
Nie je preto prekvapením, že sa mení aj vnímanie remesiel medzi mladými ľuďmi. Prieskumy ukazujú, že čoraz viac Američanov vníma remeselné zručnosti ako rýchlejšiu cestu k finančnej návratnosti než štvorročný univerzitný titul, a to aj preto, že remeslá pôsobia odolnejšie voči automatizácii a outsourcingu.
Vysoká škola nie je mŕtva – len má inú rolu
Bolo by však trúfalé zjednodušene tvrdiť, že vysokoškolské vzdelanie stratilo zmysel. Dáta ukazujú niečo iné: remeslá si vedú finančne lepšie najmä v prvých piatich až desiatich rokoch kariéry, keď si vyučený elektrikár bez dlhov postupne buduje úspory, zatiaľ čo absolvent vysokej školy často ešte len spláca pôžičky. No o desať až pätnásť rokov neskôr sa situácia môže otočiť – v odboroch so silnou manažérskou hierarchiou sa práve vtedy otvárajú vyššie pozície, ktoré vyžadujú formálne vzdelanie a na ktoré má remeselník spravidla obmedzenejší prístup.
Otázka teda nebude znieť „škola, alebo remeslo?“, ale mala by byť postavená takto:
Aká kariérna dráha – vrátane jej dlhodobého stropu – najlepšie zodpovedá cieľom a schopnostiam konkrétneho človeka.
Svet nemôže fungovať len na klávesniciach
Asi najdôležitejšie je však práve toto zistenie: ekonomika, ktorá stavia výhradne na duševnej práci, je rovnako krehká ako tá, ktorá by stavala len na manuálnej. Dátové centrá poháňajúce najmodernejšie AI modely nepostavia len sami so sebou algoritmy – potrebujú ľudí, ktorí vedia zapojiť vysokonapäťové rozvody, nastaviť chladiace systémy alebo zvárať oceľové konštrukcie. Rovnako tak ale tieto systémy niekto musí naprogramovať, spravovať dáta a riadiť firmy, ktoré za nimi stoja.
Takže nemá vôbec zmysel pýtať sa, ktorá cesta je „lepšia“, má väčší zmysel opýtať sa, ako vybudovať systém vzdelávania a kariérneho poradenstva, ktorý mladým ľuďom ukáže obe možnosti ako rovnocenné – a nie jednu ako úspech a druhú ako „záložný plán“.
Príbeh mladých elektrikárov z Texasu tak nie je len o peniazoch. Je to skôr upozornenie, že aj vo svete umelej inteligencie zostáva nenahraditeľná ľudská schopnosť postaviť niečo skutočné, vlastnými rukami.
Zdroj foto: CanvaPro (Image by Magnific_pvproductions)
Autorka článku: Veronika Samborská
