Spojte sa s nmi

+421 904 853 249
ahoj@akcnezeny.sk
projectmanager@akcnezeny.sk

PR Manager

Kristína Mayer
+421 907 869 648
kristina@beecontent.sk

Redakcia

Veronika Samborská
veronika.samborska@akcnezeny.sk

Neviditeľné ženy v SNP: Mnohé hrdinky umreli v zabudnutí

Dátum

Zdieľať článok

Facebook
Twitter
LinkedIn

So Slovenským národným povstaním (SNP) sú spájaní predovšetkým muži – partizáni, ale v povstaní zohrali veľmi dôležitú a nezastupiteľnú úlohu aj ženy. Ženské príbehy sú však málo známe, alebo aj úplne neznáme, a pomoc žien nie je v historických prameňoch dlhodobo a dostatočne zdôrazňovaná. 

Proti fašizmu v SNP nebojovali iba partizáni, ale aj úplne obyčajné ženy a dievčatá. Mnohé nebojovali so zbraňami v ruke, ale ich pomoc pri prenose potravín a zbraní, tlmočení, alebo aj štrikovaní šifier, bola pre SNP nevyhnutná.

Ženy v SNP 

 

Príbehom a úlohe žien v povstaní sa už niekoľko rokov intenzívne venuje umelkyňa Erika Mészárosová. Autorka projektu Ženy v SNP vytvára aj efemérne – živé, pamätníky, ktoré vzdávajú poctu ženským hrdinkám. Vďaka umelkyni sa verejnosti ponúka komplexnejší prístup k dejinám, v ktorých boli ženy často odsúvané na vedľajšiu koľaj.

Účasť žien v SNP je takmer neviditeľná, napriek tomu, že vykonávali nesmierne dôležité úlohy. 

Erika Meszárosová, autorka projektu Ženy v SNP

Ako vznikol nápad vytvoriť projekt? 

 

Erika Meszárosová dostala nápad k vytvoreniu projektu počas rozhovoru s Annou Bergerovou, ošetrovateľkou partizánskej skupiny Čapajev, ktorá ju inšpirovala, aby sa téme venovala hlbšie. „Jej výrok, že ženy zohrali rovnako dôležitú úlohu ako muži, ma zasiahol. Rozhodla som sa konať.”

Ďalším impulzom bola súčasná interpretácia SNP, v ktorej podľa umelkyne chýba kritická konfrontácia minulosti s dneškom. Do tretice ju motivovalo aj samotné zobrazovanie histórie, plné rodových stereotypov a vykresľovania žien ako slabých či zronených.

„Motivovala ma snaha prehodnotiť androcentrický pohľad na dejiny, ktorý uprednostňuje mužské skúsenosti.“

Ako prebiehal výskum?

 

Autorka projektu Ženy v SNP začala vyhľadávať ženy, ktoré sa zapojili do povstania. Informácie hľadala v archívoch, v regionálnych novinách, a tiež chodila na pietne akty. Ženy chcela osobne spoznať, aby dokázala ich príbehy pochopiť. A priznáva, že ju rozprávanie hrdiniek SNP emocionálne zasiahlo. Aj keď sa počas výskumu stretla s mnohými ženami, rovnako veľa ich umrelo v úplnom zabudnutí spoločnosti.

Aká bola úloha žien v SNP?

 

Roky sme o ženách v povstaní nič nepočuli. SNP sa spájalo len s mužmi. Uctievali sme si partizánov a vnímali sme kladenie vencov k ich pomníkom. A ženy? Tie boli vyobrazované zvyčajne ako plačúce, vítajúce vojakov a sem-tam držiace zbraň. Proti fašizmu však bojovali stovky dievčat a žien, hoci to podľa Eriky Mészárosovej pre mnohé z nich nebolo automatické. Za akúkoľvek pomoc odbojárom hrozil buď koncentračný tábor, alebo rovno poprava.

„Ženy vykonávali neviditeľnú prácu. Varili pre partizánov, boli vo frontovej práčovni, šili oblečenie alebo štrikovali. Robili spojky aj zdravotné sestry. Pomoc, ktorá je dnes verejnosťou zosmiešňovaná, ako napríklad pečenie chleba partizánom, bola v kontexte SNP veľmi dôležitá.“ 

Historikov zaujímali veľké príbehy hrdinov

 

Erika Meszárosová pátrala po neviditeľných príbehoch žien, pretože historikov väčšinou zaujímajú fakty, čísla a veľké príbehy hrdinov. Nešla preto po tejto línii a hľadala obyčajné ženy, ktoré v tom období len dospievali. Respondentky, ktoré vyspovedala a zaradila do projektu, mali v čase povstania 17 až 20 rokov a nepôsobili v partizánskych skupinách, ale doma. V zázemí.

Nenápadné spôsoby špionáže, ktoré ženy používali, by mužom nenapadli. Napríklad ženy železničiarov štrikovali na priedomí hladko a podľa toho koľko vagónov s muníciou prešlo, štrikovali obratko. Takto kódovali rôzne informácie. Z tohto dôvodu napríklad v Anglicku zakázali publikovať rôzne návody na štrikovanie. Malo to podobnú štruktúru ako morzeovka.

Miesto ženy je pri krbe  

 

Mnohé ženy, s ktorými sa Erika Mészárosová rozprávala, túžili po slobode a po vzdelaní, namiesto toho sa od nich očakávalo, že budú udržiavať rodinný krb. Ženy vo verejnom živote nemali miesto. Súčasťou domácnosti mala byť kolíska a rodenie slovenských detí. Počas vojny čelili aj hrozbe sexuálneho násilia. Vďaka rozširovanou fám o tom, že robili niečo ako sexuálne spoločníčky, mali problém nájsť si po vojne partnera. Počas prác pre partizánov čelili rôznym zraneniam. Napríklad pri praní oblečenia im schádzali nechty.

Po vojne sa na mnohé ženy zabudlo, pretože novému režimu vyhovoval skôr obraz veľkých bojovníkov, a len občas  bojovníčok, než tichej a neviditeľnej práce.

Ženy v SNP neboli len postavami v pozadí. Riskovali svoje životy rovnako ako muži, a hoci nebojovali vždy so zbraňou v ruke, ich odvaha a obetavosť boli nenahraditeľné. Dnes je dôležité pripomínať si ich príbehy, aby sa ich zásluhy nestali len poznámkou pod čiarou v dejinách. Vďaka projektom, ako Ženy v SNP, sa ich odvaha a neviditeľná práca konečne dostávajú do povedomia verejnosti. 

Zdroje: https://www.instagram.com/zenyvsnp/?hl=sk, https://bystriny.sk/magazin/male-velke-pribehy-221-umelkyna-ozivuje-pribehy-zien-z-snp.html, https://zmudrig.sk/preco-boli-v-snp-dolezite-zeny/

Autorka článku: Veronka Samborská

Aktuality

Súvisiace články