Reklamná agentúra PAELA môže dať našim snom a predstavám konkrétnu podobu. Vytvára zapamätateľnosť značiek v reálnom svete a verí, že práve v dobe digitalizácie, je hmatateľná prítomnosť značiek spôsobom, akým sa značky v spoločnosti dokážu relevantne odlíšiť. Managing Director spoločnosti PAELA Ľubica Chalány Baničová sa stala ambasádorkou prvej slovenskej Equal Pay Day konferencie, tak sme jej položili zopár otázok nielen o odlišnosti.

Keď tvorivosť a nápady búrajú hranice predstáv

Agentúra, ktorá mení predstavy na skutočnosť. Taká je PAELA. Ale ako to vlastne je? Ste produkčná alebo reklamná agentúra?

Produkčné agentúry sa prevažne zaoberajú najmä tvorbou reklamných spotov, rozhlasovej reklamy, tvorbou digitálnych reklám a podobne. My tiež produkujeme. Všetko čo je offline. Sme špecialisti na dodávku obalov, produktových vystavení a vizibility a rôznych typov inštalácii na mieru. Pretvárame plasty, kovy, drevo, papier a textil do rôznych podôb, ako špecifické kontaktné predmety značiek. A okrem toho aj množstvo reklamných predmetov a textilu, s personalizovaným balením a potlačou a ostatnými službami, ktoré s tým súvisia. To je naša práca a radosť.

V čom je vaša agentúra jedinečná?

Špecializujeme sa na konštruktívne riešenia špecifických klientských nápadov. Máme na to spolu 69 rokov skúseností a praxe a aj dostatok odvahy. Máme na to aj vzdelanie. Ja som napríklad materiálový inžinier – technológ polygrafickej výroby – a konštrukcia obalov, materiály a tlačové technológie sú stále mojou hlavnou doménou. Všetci sme kreatívni, ale nie tak prvoplánovo. Úžasná myšlienka, krásna grafika a skvelý materiál nie vždy stačia. V offline svete máme mantinely omnoho bližšie ako v online svete. Je tu časová náročnosť, nepružné rozpočty, technologické obmedzenia a do tohto sa musíme zmestiť.

Čo výnimočné tvoríte?

Inštalujeme výstavy, výklady, tvoríme prevádzky – kaviarne alebo kancelárie, vyrábame a inštalujeme POS, vymýšľame dekorácie, produktové stojany, produkujeme pre eventové a fullservisové agentúry, a ešte všeličo iné. Popritom zbierame nápady, sledujeme nové technológie a materiály a stále sa učíme – niekedy aj na vlastných chybách. Zhrnula by som to teda tak, že okrem letov na mesiac, robíme asi skoro všetko. Nikto z našich klientov neodíde naprázdno, aj keď ma bizarnú požiadavku. Pre prácu sa vieme neskutočne nadchnúť, a nie zriedka proaktívne ponúkame naše nápady klientom, o ktorých vieme, že by sa im hodili.

Prečítajte si: Lucia Kleštincová: Rodová rovnosť je samozrejmosťou pre nový štýl európskej politiky

Kto je u vás kreatívnejší? Muži alebo ženy?

U nás sa mi páči, že každý vie, čo má robiť a je kreatívny tam, kde potrebuje. Je jedno či treba preukladať celý sklad ako lego, pripraviť prezentáciu a rozpočet alebo grafiku. Všeobecne u nás ale viac ženy, a keď pospomínam na roky dozadu tak tiež prevažne ženy. Vlastne iba ženy. Ale myslím, že je to skôr náhoda, že som nemala tú česť spolupracovať s žiadnym kreatívnym mužom. Nás nie je veľa a keby sme ešte rástli, musela by som sa viac venovať kontrolingu na úkor kreatívnych činností. Ak potrebujeme na projekty spoluprácu v kreatívnej oblasti – zas sú to len ženy.

Ako to potom u vás vyzerá s odmeňovaním?

Každý je hodnotený od výkonu, je to úplne bez rozdielu, či je to žena alebo muž. V tomto diskrimináciu vôbec necítim a ani celkovo v našom odvetví. Oblasť reklamy je kreatívna a voľnomyšlienkárska a ľudia sú v takom rozlete, že nejakú diskrimináciu nevnímajú.

To je skvelé. Ale stalo sa vám niekedy v minulosti, že ste sa s diskrimináciou predsa len stretli?

S diskrimináciou som sa stretla. S diskrimináciou toho, že som žena a nemám vhodný vek na danú pozíciu, ktorá je ešte aj vnímaná ako typicky mužská. Robila som výrobnú riaditeľku v polygrafickom podniku. Mala som okolo 28 rokov a začiatky boli ťažké. Podo mnou bol tím mužov, ktorí mali 40 a viac rokov. A ťažko prijímali, že do podniku nabehla mladá žaba. Trvalo nejaký čas, kým uznali moje schopnosti.

Rodová rovnosť, diskriminácia a zmeny v nastaveniach

Ako rodovú rovnosť, resp. nerovnosť vnímate?

Máme tu stabilný tisícročia platný patriarchát. Ja s tým spokojná nie som. Podľa mňa to vyplýva z toho, že ženy aj muži majú v živote rôzne úlohy, ktoré vychádzajú aj z ich biologického nastavenia a funkcií. A samozrejme sú tu zažité stereotypy. Ženy sú matky a prinášajú na tento svet nový život, čo je krásne a nenahraditeľné. Sú často vnímavejšie, zodpovednejšie a citlivejšie. Muži sú fyzicky silnejší a väčší a možno táto fyzická sila v nich prebúdza pocit moci a často až agresie či nadradenosti. Je tu posun k lepšiemu, ale tieto zažité stereotypy a predsudky, napriek všetkému, neustále pretrvávajú. Vo všeobecnosti vnímam, že muži majú často pocit, že sú múdrejší a schopnejší a ženy mnohokrát podceňujú. Nie je to však dôvod, aby zotrvávali vo vedúcich pozíciách. V dnešnej dobe je to už mimo.

Boli a sú v súčasnosti tieto stereotypy aj vo vašej rodine?

Naša rodina sú samé ženy. Všetci muži, ktorí prišli do rodiny, sú priženení. Takže u nás to bolo vždy jasné. Moja mama s tetou lozili po streche, dokážu ju opraviť a mama sa naučila aj murovať, pretože sa nemohla pozerať na to, ako jej opravujú kúpeľňu. Čiže ja som vedená k tomu, čo sa v našej rodine traduje. A síce, že sa žena musí dokázať o seba postarať bez ohľadu na to, či má manžela, otca alebo syna. Od malička som samostatná. Veľmi skoro som sa napríklad  naučila variť, pretože obaja rodičia pracovali a nemám súrodencov. Na druhej strane je môj manžel z troch detí, kde bola mama veľa času doma. Takže tam to bolo čisto o „mužských a ženských prácach“. Cítim to a veľmi s tým nepohnem.

Dokážete si doma podeliť starostlivosť o domácnosť?

Môj manžel je naozaj veľmi zaneprázdnený a oddaný svojej práci. Pracuje na veciach, ktoré by som ja nedokázala, ale zase ja robím veci, ktoré nedokáže on. Myslím, že sa tak správne dopĺňame, a tak by to aj malo byť. Vo vzťahu aj v práci. A tak celkovo vnímam, že iba ak sa budú ženské a mužské vlastnosti a schopnosti dopĺňať, môže nás to posunúť.

Prečítajte si: Veronika Čábi: Ľudskoprávne témy sú o nás, o ľuďoch, o našom každodennom živote. Musíme začať od seba

Aké zmeny by mali ženy urobiť vo vnímaní rodovej rovnosti?

Myslím, že by mali zapracovať na manažmente rodinného spolužitia a mužov zapojiť viac do diania. Hlavou rodiny je v mene patriarchátu muž, ale hlavou domácnosti je žena. Práve preto by mali ženy automaticky zapájať manželov a priateľov, synov a otcov do bežných činností, ktoré vyžaduje domácnosť alebo chod rodiny. Či už je to logistika okolo detí, nákupy, varenie upratovanie alebo čokoľvek, čo sa fungovania rodiny týka. Nastaviť si všetko tak, aby vznikol pre každého priestor na osobné radosti a rast. Nie muž iba v práci a po nej oddych a nie ženy v práci a doma v ďalšej práci bez pomoci rodiny. Každý má právo sa venovať aj svojim  záľubám, či vzdelávaniu, prípadne ne/dobrovoľným nadčasom. Aby aj ženy dosiahli to, čo chcú alebo potrebujú. Ak sú ženy doma a nemajú ambície, aj to je v poriadku. Ale typický obraz rodiny, že manžel domov prináša viac financií, tak zvyšok dňa môže oddychovať, to je potrebné zmeniť.

Už ste spomínali, že malý posun v smere rodovej rovnosti vnímate. Myslíte si, že sme schopní v našej spoločnosti dokázať zmeniť viac?

Otcovské dovolenky aj legislatíva tomu napomáhajú, no stereotypy sa strašne ťažko odbúravajú. Ešte to potrvá. Musíme o tom hovoriť. Určite sme na dobrej ceste. Dôležité je, vychovávať nové generácie bez predsudkov a stereotypov. Nie je to súťaž o tom, kto je lepší a kto je viac. Či muži, alebo ženy. Dôležité je, naučiť sa vnímať hodnotu práce jednotlivca a rešpektovať ju. A je jedno, či je to muž alebo žena. Všetky konferencie, semináre, workshopy a čokoľvek sa k téme rodovej rovnosti vytvorí, docieli uvedomenie. A čím viac žien a mužov to bude vnímať a viac na to reflektovať, tým lepšie.

Mali by sme do tejto témy zapojiť aj deti?

Jednoznačne áno. A je dôležité o tom rozprávať otvorene. Možno napokon zistíme, že sú muži, ktorí majú starostlivosť o domácnosť radi a ženy, ktoré radšej prenechajú túto starostlivosť iným, lebo sa cítia užitočnejšie inak. Nesmieme deti vynechávať a najlepšie je ich do chodu domácnosti zapojiť už od mala. Najmä ich treba zapájať spoločne rovným dielom. Ak nebudú túto „rovnú“ formu deti vidieť od narodenia, ťažko sa bude nadobudnutá predstava naprávať v dospelosti.

Equal Pay Day nie je len o ženách, je o nás všetkých

Konferencia Equal Pay Day je o pár dní tu a s ňou témy, ktoré v spoločnosti čoraz viac rezonujú. Ženy vs. muži a nespravodlivé odmeňovanie. Posilnenie postavenia žien. Odstránenie rodových nerovností. Stop diskriminácii. Otvorené dvere rovnakým príležitostiam. Stretneme sa 10. a 11. novembra na prvej slovenskej Equal Pay Day.

Zdroj foto: Ľubica Chalány Baničová, www.equalpayday.sk

Autorka článku: Veronika Samborská