Veronika Čábi: Ľudskoprávne témy sú o nás, o ľuďoch, o našom každodennom živote. Musíme začať od seba

Dátum

Zdieľať článok

Facebook
Twitter
LinkedIn

Riaditeľka Odboru rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Veronika Čábi, vyštudovala právo a na ministerstve začala pracovať v roku 2011. V oblasti rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí sa podieľala na vypracovaní rôznych strategických materiálov a v súčasnosti tvorí a realizuje štátne politiky v oblasti rovnosti žien a mužov. To však nie je ani zďaleka všetko. Citlivo tiež vníma a reflektuje prevenciu a riešenia spojené s násilím páchaným na ženách, či nerovným odmeňovaním žien a mužov. O tom, aké náročné je pre ženy skĺbiť súkromie s rodinou a prácou, ale aj o diskriminácii žien, posilnení ich postavenia v spoločnosti, či rozdieloch v mzdovom hodnotení, sme sa pozhovárali s Veronikou Čábi.

Reducing Gender Pay Gap

 

Na trhu práce dlhodobo vnímame rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, na čo poukazuje aj Equal Pay Day konferencia, ktorej ste sa stali ambasádorkou. Ako rozdiely v mzdách vnímate a kde ich pociťujete v našej spoločnosti najviac?

Platové rozdiely medzi mužmi a ženami majú viacero dôvodov a sú v podstate kombináciou rôznych faktorov. Stále pretrvávajúcim problémom v slovenských podmienkach je výrazná horizontálna a vertikálna segregácia medzi ženami a mužmi. Horizontálna segregácia sa zvykne označovať aj ako profesijná segregácia alebo segregácia povolaní na základe pohlavia. Jedným z hlavných dôvodov prečo ženy zarábajú menej, je nadmerné zastúpenie žien v odvetviach s relatívne nízkymi platmi. Ženy majú najvýraznejšie zastúpenie v nepodnikateľskom sektore, najmä v zdravotníctve, sociálnych veciach,  školstve a v oblasti obchodu a služieb. Vertikálna segregácia spočíva v koncentrácii mužov a žien na určitých hierarchických pozíciách. Na vyšších úrovniach je vyššie zastúpenie mužov a na nižších zasa žien. Zároveň ženy, častejšie ako muži, prerušia kariéru v súvislosti s plnením si rodinných povinností. Ďalším dôvodom je, že ženy vykonávajú v priemere viac hodín neplatenej práce, čiže starostlivosť o deti, práca v domácnosti a podobne.

Je snahou projektu Reducing Gender Pay Gap hľadať efektívne riešenia, ako rozdiel v platoch znížiť, prípadne ich časom úplne odstrániť? Povedzte nám o tomto projekte viac.

Realizácia projektu „Reducing Gender Pay Gap“ – Znižovanie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov dopomohla Slovensku inšpirovať sa systémom na Islande, ktorý odstraňuje mzdové rozdiely. Cieľom bolo nadviazanie bilaterálnej spolupráce prostredníctvom zástupkýň a zástupcu z rezortu práce, Inštitútu pre výskum práce a rodiny a Národného inšpektorátu práce Slovenskej republiky spolu so skupinou islandských odborníkov. S využitím poznatkov islandskej praxe expertný tím vypracoval Odporúčania na podporu rovnosti odmeňovania s využitím Islandskej praxe, ktoré boli zaslané zamestnávateľským zväzom, úniám a asociáciám.

Je konferencia správnym krokom ako dostať do povedomia spoločnosti, že sa v súvislosti s rozdielmi v platoch musí niečo podniknúť?

Áno, komunikácia, zvyšovanie povedomia a vzdelávanie o týchto témach je kľúčové pri presadzovaní rovnosti žien a mužov vo  všeobecnosti, nielen čo sa týka rovnosti v odmeňovaní. Chcem vyjadriť úprimné ďakujem za to, že to realizujete, a že o tejto téme bude diskutovať široké spektrum odborníčok a odborníkov z praxe.

Prečítajte si: Miroslava Remenárová: Nehovorme o potrebe rovnosti, presadzujme ju príkladom a konaním

Zastavme násilie

 

Kampaň Zastavme násilie, v ktorej ste sa osobne angažovali, realizuje Koordinačno-metodické centrum pre prevenciu násilia na ženách Inštitútu pre výskum práce a rodiny. Minulý rok sa konal už štvrtý ročník kampane za odstránenie rodovo podmieneného násilia a ženách. Pripravuje sa tento rok piaty ročník?

Áno, pripravuje sa piaty ročník, v rámci ktorého bude Koordinačno-metodické centrum pre prevenciu násilia na ženách realizovať rôzne aktivity, diskusie, vzdelávanie a regionálne koordinátorky a koordinátori pripravujú tiež aktivity v rôznych mestách. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky v spolupráci s Koordinačno-metodickým centrom pre prevenciu násilia páchaného na ženách a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky organizuje začiatkom decembra konferenciu „Podporné služby pre obete domáceho a rodovo podmieneného násilia – cesta k výsledkom“. Konferencia sa uskutoční v rámci kampane 16 dní aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách a 6. decembra na hlavnom námestí symbolicky vypískame násilie, aby sme vyjadrili, že násilie páchané na ženách, nie je možné tolerovať.

V spojení s celosvetovou iniciatívou OSN sa viac o téme násilia hovorí aj v súvislosti s Medzinárodným dňom za odstránenie násilia páchaného na ženách a s Medzinárodným dňom ľudských práv. Mimovládne organizácie ešte viac než inokedy práve v tomto období vyjadrujú odmietnutie všetkých foriem násilia, ktoré zažívajú dievčatá a ženy na celom svete. Ako je možné, že v 21. storočí sú tieto témy stále aktuálne?

Aktuálne je to žiaľ z dôvodu, že príčiny násilia páchaného na ženách sú komplexné, historicky a spoločensky podmienené. Napriek zmenám v postavení žien v spoločnosti môžu takého vzorce správania pretrvávať a prispievať nielen k páchaniu násilia na ženách, ale aj k tichej tolerancii násilia.

Prečítajte si: Analytik pre oblasť rodovej rovnosti Andrej Kuruc: Ženy strávia v neplatenej práci 325 minút denne, čo predstavuje odhadom až 247 neplatených pracovných dní ročne 

Rodová rovnosť

 

Ako by ste definovali rodovú rovnosť?

Rodovú rovnosť možno vo všeobecnosti zjednodušene definovať ako spravodlivé zaobchádzanie s ľudskými bytosťami, čiže rovnaké, ale aj rozdielne, no ekvivalentné z hľadiska práv, povinností a možností.

Aké najväčšie rodové rozdiely v spoločnosti vnímate?

V súčasnosti je možné vnímať rodové rozdiely vo všetkých oblastiach života, ako aj celkových aspektov fungovania spoločnosti. Ja vnímam najväčšie rozdiely v dôstojnosti a telesnej integrite, zosúladení rodinného a pracovného života, ale aj vo vzdelávaní vede a výskume. Tiež v rovnosti príležitostí a prístupu na trh práce, ekonomickej závislosti a chudobe žien. A v neposlednom rade v politickej a ekonomickej participácii a účasti na rozhodovaní. Ešte by som spomenula aj viacnásobnú diskriminácia žien a maloletých detí, dievčat a s tým súvisiace začleňovanie zraniteľných skupín. Ale aj zabezpečenie participatívneho mechanizmu na presadzovanie rovnosti žien a mužov a inštitucionálne zabezpečenie rovnosti žien a mužov. Bola by som veľmi rada, ak by v spoločnosti rozdiely neboli a bola by rovnosť, a to bez všetkých foriem diskriminácie, násilia a akýchkoľvek škodlivých praktík voči ženám a dievčatám.

Akým spôsobom je ešte možné pomôcť ženám skombinovať prácu a rodinu tak, aby netrpelo ich fyzické ani psychické zdravie?

Pomocou ženám skombinovať prácu a rodinu by bolo zníženie dopadov dvojitého bremena žien zodpovedných za starostlivosť o závislých členov, čiže podpora mužov vo väčšej účasti v starostlivosti o domácnosť a členov a členky rodiny. Pomocou by bola aj podpora flexibilných foriem práce v zmysle flexibility pracovného času a miesta výkonu práce. Okrem iného Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v spolupráci so zainteresovanými stranami vypracovalo stratégiu a akčný plán rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitosti a v spojení s národným akčným plánom zamestnanosti žien špecifikujú opatrenia, ktoré majú napomôcť praktickému zosúlaďovaniu rodinného, súkromného a pracovného života žien, ale aj mužov. Opatrenia vyplývajúce zo stratégie a akčného plánu rovnosti a národného akčného plánu zamestnanosti žien sú nastavené všeobecne, čo znamená, že nie sú schopné reflektovať predovšetkým sociálne, pracovné a geografické reálie špecifické pre ten ktorý pracovnoprávny vzťah.

Ako riaditeľka odboru rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí sa dennodenne stretávate s prípadmi, kedy rovnosť nefunguje. Ako môže každý z nás prispieť k posilneniu postavenia žien v spoločnosti? 

Podľa môjho názoru tým správnym krokom je esenciálny impulz, ktorý je nevyhnutný pre posilnenie postavenia žien v spoločnosti. Tieto ľudskoprávne témy sú o nás, o ľuďoch, o našom každodennom živote, takže musíme začať od seba. Začať viac hovoriť o našich ženských potrebách, o tom čo chceme a ako to chceme v každodennom živote.

Equal Pay Day

Pre celkový vývoj spoločnosti a život jednotlivcov je dôležité, aby existovala rovnosť šancí a možnosť sebarealizácie ľudí. Realita je však omnoho zložitejšia a podmienky na individuálnu sebarealizáciu sa odvíjajú od rôznych faktorov. V každom prípade mlčať o nerovnostiach nie je správne. Práve naopak. A aj to je jeden z dôvodov, prečo sa na Slovensku stretneme už 10. a 11. novembra na prvej konferencii Equal Pay Day.

Zdroj foto: Veronika Čábi, www.equalpayday.sk

Autorka článku: Veronika Samborská

Aktuality

Súvisiace články