Caitlin Schmid: Obhajovať rodovú rovnosť pre mňa znamená, postaviť sa proti formám útlaku

Dátum

Zdieľať článok

Facebook
Twitter
LinkedIn

Žena výskumníčka. Žena psychologička. Žena, ktorej záleží na rodovej rovnosti. Žena, ktorá sa stala ambasádorkou prvej slovenskej Equal Pay Day konferencie, hoci žije a pracuje v Londýne. Caitlin Schmid pôsobí v Global Institute for Women´s Leadership na King´s College a my sme sa jej opýtali nielen na to, ako vníma rodovú rovnosť a na akých projektoch pracuje, ale aj na to, čo by každý z nás mal a mohol pre rodovú rovnosť urobiť.

Dokončili ste doktorát zo sociológie a máte bakalársky titul v odbore psychológia. Prečo ste si vybrali práve tieto oblasti?

Počas bakalárskeho štúdia som sa špecializovala na psychológiu, aby som lepšie porozumela ľudským schopnostiam a preskúmala, ako by sa dal zlepšiť život jednotlivcov. Stále viac som sa zaujímala aj o objavovanie toho, ako psychopatológie súvisia so širšími štruktúrami v spoločnostiach a ekonomikách. Z tohto dôvodu som pokračovala v magisterskom štúdiu sociológie so zameraním na výskum práce. To ma upozornilo na obmedzenia v bežných definíciách práce a na to, ako sa rodové nerovnosti udržiavajú vylúčením neplatenej práce. Keďže žijeme vo svete, kde kvantifikácia poháňa zmeny, obrátila som svoju pozornosť na vývoj a zlepšovanie meraní neplatenej starostlivosti a rodovej rovnosti v širšom zmysle, čo bolo aj témou môjho doktorátu. A od tohto momentu aj veľkej časti mojej práce. 

V súčasnosti pracujete vo Veľkej Británii na vývoji Indexu rodovej rovnosti. V čom spočíva vaša práca na vývoji spomínaného indexu?

Vo Veľkej Británii zostávajú rodové nerovnosti pretrvávajúcim problémom, pričom súčasne existujú vysoké úrovne regionálnej nerovnosti. Pribúdajúce dôkazy naznačujú, že rodové nerovnosti sa v jednotlivých oblastiach prejavujú odlišne. Vypracovanie efektívnej stratégie na zníženie nerovnosti si vyžaduje pochopenie hlavných hybných síl a toho, ako sa formujú v závislosti od toho, kde ženy a muži v Spojenom kráľovstve žijú. A práve toto je cieľ nášho tímu z Global Institute for Women’s Leadership na King’s College London. Zameriavame sa na rôzne dimenzie – platená práca, neplatená práca, financie, vzdelanie a zručnosti, moc a participácia, zdravie a násilie páchané na ženách a dievčatách. A vyvíjame index na meranie rodových rozdielov v miestnych oblastiach v Anglicku, Škótsku, Walese a Severnom Írsku. Takéto opatrenia môže pomôcť monitorovať zmeny a lepšie informovať o možnostiach zlepšenia života žien a mužov bez ohľadu na to, kde žijú.

Akým ďalším výskumom a projektom sa venujete?

Okrem vedenia vývoja indexu rodovej rovnosti na nižšej ako národnej úrovni pre Spojené kráľovstvo, ktorý je financovaný bankovou skupinou Lloyds, som nedávno pracovala aj na projekte analyzujúcom rodové rozdiely vo flexibilných pracovných modeloch medzi rodičmi vo Veľkej Británii. Ďalej som bola spoluautorom správy financovanej nadáciou OSN, ktorá hodnotí účinnosť legislatívy nahlasovania rozdielov v odmeňovaní medzi ženami a mužmi v Spojenom kráľovstve, Švédsku, Španielsku, Francúzsku, Austrálii a Južnej Afrike a predkladám odporúčania na zlepšenie rodovej rovnosti v odmeňovaní. Zapojila som sa aj do projektov, ktoré sa snažia demonštrovať hodnotu údajov pre obhajobu. Vyvíjam materiály a organizujem školenia pre ženské organizácie s cieľom pomôcť posilniť dátovú gramotnosť pre feministické analýzy.

Aké sú ukazovatele rozdielov v odmeňovaní mužov a žien v krajinách, ktoré skúmate?

„Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov“ sa vzťahuje na rozdiel v priemernej hrubej mzde medzi ženami a mužmi, vyjadrený ako percento priemerného hrubého zárobku mužov. Je to iné ako „rovnaké odmeňovanie“. Zásada, že muži a ženy by mali dostávať rovnakú odmenu za rovnakú prácu, je zakotvená v európskych zmluvách od roku 1957. Avšak doposiaľ žiadna krajina neprekonala rozdiely v odmeňovaní žien a mužov.

Prečítajte si: Miroslava Rychtárechová: Ľudsky mi veľmi záleží na tom, aby dostal priestor každý a aby sme ocenili individualitu

Ako je na tom Veľká Británia?

V Spojenom kráľovstve dosahoval v roku 2022 medián rodových rozdielov v odmeňovaní všetkých zamestnancov 14,9 %. Equality Trust odhaduje, že pri súčasnom tempe pokroku, bude trvať 200 rokov, kým sa rozdiely v odmeňovaní žien a mužov odstránia. Finančné nerovnosti znásobujú iné formy rodovej nerovnosti s dôsledkami pre zdravie spoločnosti a ekonomiky. Je preto nevyhnutné, aby sa vynaložilo väčšie úsilie na riešenie systémových nerovností a nápravu tohto výrazného rozporu.

Čomu je potrebné venovať väčšiu pozornosť?

V Spojenom kráľovstve sa musíme zamerať aj na iné formy platovej nerovnosti. V súčasnosti však nie je povinné podávať správy o rozdieloch v odmeňovaní, s ktorými sa stretávajú menšinové etnické skupiny a zdravotne postihnutí pracovníci, takže ešte nemáme úplný obraz. Máme obmedzené údaje, ktoré naznačujú, že rozdiel v odmeňovaní etnickej príslušnosti v Londýne predstavoval 23,9 %, zatiaľ čo agregovaný rozdiel v odmeňovaní osôb so zdravotným postihnutím sa v roku 2021odhaduje na 13,8 %.

Aké základné kroky musí Veľká Británia podniknúť?

Zásadnými prvými krokmi pri obnove rovnováhy hospodárstva sú posilnenie a rozšírenie vykazovania rozdielov v odmeňovaní podľa pohlavia, etnickej príslušnosti a zdravotného postihnutia. Taktiež zvýšenie práv pracovníkov v súvislosti s transparentnosťou odmeňovania. A v neposlednom rade zlepšovanie životov pracovníkov ako súčasť širšej potreby presadzovať spravodlivejšie odmeňovanie.

Prečítajte si: Veronika Čábi: Ľudskoprávne témy sú o nás, o ľuďoch, o našom každodennom živote. Musíme začať od seba

Prečo podľa vás nie je neplatená opatrovateľská práca dostatočne uznávaná a rešpektovaná?

Vo väčšine krajín je ekonomickou prioritou zvýšenie ekonomického rastu meraného ako hrubý domáci produkt – trhová hodnota produkcie. Toto opatrenie nám však hovorí málo o tom, čo sa vyrába, za akých podmienok a s akým sociálnym a ekologickým vplyvom. Výpočty HDP vo veľkej miere ignorujú hodnotu neplatenej starostlivosti napriek tomu, že ženy a muži na celom svete vykonávajú 16,4 miliardy hodín neplatenej starostlivosti denne. Výsledkom je, že 65 % celkového pracovného času žien zostáva nepovšimnutých a podceňovaných aj napriek ich dôležitej úlohe, ktorú neplatená starostlivosť zohráva pri zabezpečovaní blahobytu spoločnosti a fungovania ekonomiky. Na dosiahnutie väčšej rovnosti, trvalej udržateľnosti a hojnosti pre všetkých je potrebné preformulovať hospodárstvo tak, že sa uznanie starostlivosti stane jeho prioritou a rovnako aj odmeňovanie neplatenej starostlivosti a spravodlivejšie prerozdelenie tejto práce medzi ženy a mužov.

Čo by mohol alebo mal každý z nás urobiť pre rodovú rovnosť?

Existuje mnoho spôsobov ako presadzovať väčšiu rodovú rovnosť a všetci máme rôzne zručnosti a možnosti, ktoré musíme využiť. Som pevne presvedčená o sile sociálnych hnutí. Organizovanie a účasť na konferenciách, akou je aj Equal Pay Day, sú dôležité, aby sme sa od seba navzájom učili, diskutovali o prioritách a stratégiách a budovali medzikultúrnu solidaritu. Obhajovať rodovú rovnosť pre mňa znamená aj postaviť sa proti formám útlaku na základe triedy, rasy, etnickej príslušnosti, náboženstva alebo zdravotného postihnutia, keďže ženy v marginalizovaných skupinách čelia mimoriadnej neistote. Tento princíp sa v súčasnej dobe javí ako obzvlášť vhodný, keď čelíme geopolitickej nestabilite a hrozbe klimatickej krízy.

Zdroj foto: Caitlin Schmid, www.equalpayday.sk

Autorka článku: Veronika Samborská

Aktuality

Súvisiace články