Eva Kasagrandová sa dlhodobo venuje rozvoju ľudí, tímov a kultúre zmysluplnej spolupráce. Pôsobí ako koučka, lektorka a konzultantka v oblasti mäkkých zručností, leadershipu a práce so silnými stránkami podľa metodiky Gallup. Verí, že skutočný rozvoj nevzniká tlakom na výkon, ale cez sebapoznanie, dobré rozhovory a vedomú prácu s tým, čo v nás funguje prirodzene.
Mzdová nerovnosť nevzniká vždy pri jednom rozhodnutí o plate. Podľa koučky a lektorky Evy Kasagrandovej sa môže začínať oveľa skôr.V rozhovore hovorí aj o tom, čo môže do pracovného prostredia priniesť Gen Z a prečo samotná AI férovejšie odmeňovanie nezaručí.
Prečo mzdová nerovnosť pretrváva aj dnes, keď sa už o nej otvorene hovorí a máme stále viac pravidiel, ktoré ju majú obmedzovať?
Myslím si, že mzdová nerovnosť často nevzniká pri jednom veľkom rozhodnutí o plate. Vzniká po malých krokoch. Koho si všimneme, keď sa uvoľní zaujímavá pozícia? Komu ponúkneme projekt, na ktorom môže ukázať, čo dokáže? A o kom si povieme: „Má malé dieťa, asi by to teraz nechcela,“ bez toho, aby sme sa jej vôbec opýtali?
Ako koučka pracujem s talentmi ľudí. Lenže talent potrebuje aj príležitosť, aby ho bolo vidieť. Ak sa potom pozrieme iba na tabuľku miezd, časť príbehu nám unikne. Férové odmeňovanie sa začína už pri tom, komu dávame priestor rásť.
Koľko z toho, čo dnes považujeme za „voľbu ženy“ v práci, je naozaj jej slobodné rozhodnutie a koľko ovplyvňuje neviditeľná práca doma, starostlivosť o rodinu či očakávania spoločnosti?
Keď žena povie, že si vybrala kratší úväzok alebo odmietla povýšenie, zaujíma ma ešte jedna vec: Aké ďalšie možnosti mala na stole?
Kto pôjde po dieťa, keď sa pracovný deň natiahne? Kto zabezpečí starostlivosť o chorého rodiča? A kto si vôbec pamätá, čo všetko treba na zajtra zariadiť? Tá posledná otázka môže znieť banálne. Lenže súčet takýchto drobností rozhoduje o tom, koľko energie človeku zostáva na prácu a kariéru.
Musíme pozerať na podmienky, v ktorých ženy robia rozhodnutia, ktoré tak radi označujeme ako voľbu. Slobodná voľba potrebuje skutočné možnosti.
Na pracovný trh prichádza generácia, ktorá otvorene hovorí o svojich hraniciach, hodnotách a očakávaniach. V čom môže Gen Z zmeniť spôsob, akým dnes premýšľame o práci, kariére a odmeňovaní?
Mnohí mladí ľudia sa dnes otvorene pýtajú na veci, ktoré sme my kedysi možno nechávali bez odpovede: Koľko budem zarábať? Podľa čoho sa môžem posunúť ďalej? Prečo sa odchod z práce načas niekedy číta ako nedostatok ambície?
Občas za to dostanú nálepku „náročná generácia“. Ja v tých otázkach vidím užitočnú spätnú väzbu pre firmy. Ak pravidlá dávajú zmysel, mali by sme ich vedieť vysvetliť.
A zaujíma ma ešte niečo: Doprajeme právo nastaviť si hranice aj žene, ktorá sa popri práci stará o deti alebo rodičov? Práve vtedy by sa z generačnej zmeny mohla stať zmena k lepšiemu pre viacerých ľudí.
Prečítajte si: Ženy zarábajú menej a po deťoch strácajú príjem aj kariérny postup, ukázal prieskum pred Equal Pay Day
AI mení pracovný trh rýchlejšie, než sa na to stíhame pripraviť. Myslíte si, že môže pomôcť zmenšovať rozdiely medzi ženami a mužmi, alebo ich naopak ešte prehĺbiť?
AI môže žene uľahčiť prístup k informáciám, pomôcť jej pripraviť sa na rozhovor o plate alebo ubrať z rutinnej práce. To sú užitočné možnosti. Samotný nástroj však férovosť nezaručí.
Ak sa pri výbere či hodnotení ľudí opiera o dáta z minulosti, môže zopakovať aj staré predsudky. A ak človek vďaka AI ušetrí čas, no dostane za odmenu iba ďalšie úlohy, stojí za to pýtať sa, komu tá zmena naozaj pomohla.
Pri AI sa preto vraciam ku kritickému mysleniu. Z akých dát vychádza? Kto kontroluje výsledok? A má človek možnosť povedať: „Tu ste sa pomýlili?“ O tom, či AI rozdiely zmenší, rozhodnú aj ľudia, ktorí ju používajú.
Stretneme sa na konferencii Equal Pay Day už 8. októbra 2026 v Bratislave.
Zakúpte si vstupenky ešte dnes.
Zdroj foto: www.equalpayday.sk
Autorka článku: Veronika Samborská
