Vyhorenie medzi ľuďmi, ktorí denne stoja v prvej línii pomoci – sociálnymi pracovníkmi, zdravotníkmi, terénnymi pracovníkmi či dobrovoľníkmi – už nie je len individuálnou tragédiou.

Na Slovensku ide o systémový problém, ktorý ohrozuje udržateľnosť sociálnych a zdravotníckych služieb, kvalitu starostlivosti, a tiež samotné zdravie tých, ktorí pomáhajú.

Ako vyzerá situácia dnes?

Výskumy a odborné texty z posledných rokov ukazujú, že burnout (syndróm vyhorenia) medzi zdravotníckymi pracovníkmi a personálom v sociálnych službách rastie a za hlavnú príčinu sa považuje kumulácia dlhodobého stresu, častý kontakt s traumou, personálna poddimenzovanosť a nedostatok systémovej podpory. Klinické štúdie a prehľady z domáceho prostredia opisujú vyhorenie ako široko rozšírený fenomén, zhoršený nedostatkom personálu a vysokými nárokmi na výkon.

Analýzy sektora zdravotníctva a sociálnych služieb potvrdzujú, že problém súvisí aj s nedostatočnou kapacitou ľudských zdrojov. Nízka dostupnosť pracovníkov vedie k nadmernej pracovnej záťaži, predlžuje pracovný čas a zvyšuje počet náročných rozhodnutí „v teréne“. To všetko zvyšuje riziko dlhodobého vyčerpania. Organizácie poskytujúce pomoc vidia „veľkú záťaž a riziko vyhorenia“ medzi vlastnými zamestnancami a dobrovoľníkmi, a preto začínajú otvárať tému podpory priamo v praxi.

Prečítajte si: Lucia Roussier: Matke samoživiteľke nebudete rozprávať, aby sa vyhýbala stresu. Pri jej životnej situácii je to veľmi ťažké

Hlavné príčiny vyhorenia na Slovensku

• Personálny deficit a nadmerná záťaž: Menej rúk znamená viac úloh na jedného pracovníka, častejšie pohotovostné zásahy a menej času na spracovanie emócií klientov.
• Kontakt s traumou a sekundárna traumatizácia: Práca s ľuďmi v kríze (smrť, vojnové traumy, vytláčanie zo života) vedie k kumulatívnemu emočnému zaťaženiu.
• Nedostatok systematickej podpory: Chýbajú pravidelné supervízie, odborne vedené skupinové stretnutia, existencia jasných mechanizmov pre prevenciu a intervenciu pri náznakoch vyhorenia.
• Finančné a organizačné tlaky: Nízke mzdy, neistota financovania služieb a administratívne zaťaženie znižujú pracovnú spokojnosť a zvyšujú fluktuáciu.

Prečítajte si: Alžbeta Brozmanová Gregorová: Dobrovoľníctvo je slobodné rozhodnutie, ktoré mení životy

Prečo to nie je len „ich“ problém

Vyhorenie znižuje schopnosť kvalitne komunikovať a rozhodovať v krízových situáciách, zhoršuje profesionálnu výkonnosť a vedie k absenciám či odchodom zo systému. To sa prejaví v zhoršení dostupnosti a kvality služieb pre klientov, zvýšení nákladov na zastupovanie a rekvalifikáciu nových pracovníkov a v dlhodobom horizonte aj v strate skúsených odborníkov. Štatistiky aktivit v teréne (desaťtisíce klientov, tisícky pracovníkov v teréne) ukazujú, že množstvo emočne náročných kontaktov bez adekvátnej podpory tvorí reálne riziko systémového kolapsu niektorých služieb.

Čo funguje v praxi? Opatrenia s preukázateľným efektom

Na slovenskej scéne aj v zahraničí sa ukazujú konzistentné opatrenia, ktoré znižujú riziko vyhorenia a zvyšujú udržateľnosť pomáhajúcich profesií:

• Pravidelná supervízia a psychologická podpora (individuálna aj skupinová). Supervízne dni a súbory workshopov sú príkladom iniciatív, ktoré poskytujú odborné vedenie a priestor na spracovanie záťaže.
• Vzdelávanie zamerané na sebareguláciu a odolnosť, tréningy v oblasti emočného manažmentu, psychohygieny a rozpoznávania prvých príznakov vyhorenia.
• Organizačné zmeny, adekvátne plánovanie pracovných smien, znižovanie administratívnej záťaže, jasné pravidlá a rotácie pri obzvlášť náročných klientoch.
• Finančná a legislatívna podpora, stabilné financovanie sociálnych a zdravotníckych služieb, ktoré umožní rozumné mzdy a investície do podporných programov.
• Kultúra otvorenej komunikácie a odtabuizovanie témy, v organizáciách bez hanby hovoriť o ťažkostiach sa na problémy reaguje rýchlejšie a preventívnejšie.

Vyhorenie pracovníkov v prvých líniách pomoci na Slovensku nie je iba individuálnym problémom. Je to systémový problém, ktorý potrebuje komplexnú odpoveď, od legislatívy a stabilného financovania, cez odbornú supervíziu a tréningy, až po zmenu kultúry organizácií.

Už existujú iniciatívy, konferencie, workshopy a platformy, ktoré tému posúvajú dopredu. Teraz je potrebné škálovať osvedčené riešenia a zabezpečiť, aby tí, ktorí nám všetkým pomáhajú, mali tiež k dispozícii pomoc, ktorú potrebujú. 

Zdroj foto: Pexels_Samuel Peter

Autorka článku: Veronika Samborská