Nové zákony Talibanu legitimizujú domáce násilie. Pokiaľ muž žene nezlomí kosti alebo nespôsobí trvalé následky, podľa súdu ide o povolený „výchovný prostriedok“. Príbeh Farzany odhaľuje krutú realitu rodového apartheidu v Afganistane.
Šokujúca miera fyzického násilia na ženách, ktorú dovoľujú nové zákony Talibanu, sa naplno prejavila v prípade ženy zo severného Afganistanu. Farzana (meno bolo zmenené z dôvodu bezpečnosti) sa pokúsila uniknúť z toxického manželstva potom, čo ju manžel surovo zbil káblom od nabíjačky na mobil. Na súde sa však namiesto spravodlivosti dočkala poníženia.
„Zbil ma, lebo som bola chorá“
Farzana opisuje svojho manžela ako prchkého muža, ktorý ju pravidelne urážal kvôli jej telesnému znevýhodneniu – má jednu nohu o niečo kratšiu než druhú. Dlho to trpela kvôli deťom, no situácia eskalovala, keď sa raz večer vrátila domov chorá a nevládala uvariť večeru.
„Keď prišiel z práce, kričal na mňa, či už nerobím ani domáce práce. Zbil ma káblom. Stopy na chrbte a rukách som mala niekoľko dní, ale nenapadlo mi to odfotiť. Netušila som, že raz budem potrebovať dôkaz na súde,“ spomína Farzana.
Prečítajte si: Keď domov nie je bezpečie: Násilie a bezdomovectvo sú u žien silno prepojené
Islam dovoľuje mužovi ženu „vychovávať“
Keď sa jej prípad dostal pred talibanského sudcu, reakcia bola mrazivá. Sudca spochybnil jej dôvody na rozvod a obvinil ju, že si hľadá zámienky, aby sa mohla znova vydať.
„Pýtal sa ma: Chceš sa rozviesť len kvôli tomuto? Trocha hnevu a pár rán ťa nezabije. Islam dovoľuje mužovi zbiť ženu, ak ho neposlúcha, aby ju usmernil. Choď domov a už sem s takýmito vecami ani nechoď,“ cituje Farzana slová sudcu.
Licencia na domáce násilie
Podľa nového trestného zákonníka, ktorý Taliban zaviedol, je mužom dovolené biť svoje manželky, pokiaľ nepoužijú „obscénnu silu“. Tá je definovaná ako spôsobenie zlomenín, otvorených rán alebo viditeľných modrín, ktoré však žena musí na súde exaktne dokázať. Aj v prípade preukázania takéhoto násilia hrozí mužovi maximálne 15 dní väzenia.
Shaharzad Akbar, šéfka ľudskoprávnej organizácie Rawadari, upozorňuje, že tento zákon dáva manželom faktickú „licenciu na násilie“. Ženy sú uväznené v bludnom kruhu – buď musia násilie trpieť, alebo čeliť trestu za „neposlušnosť“, ak sa pokúsia o odpor.
Rodový apartheid v priamom prenose
Aktivistky a experti OSN varujú, že situácia v Afganistane už dávno prekročila hranicu kultúrnych špecifík. Zákaz vzdelávania, práce a najnovšie aj zákaz hovoriť na verejnosti vytvárajú systém, ktorý nositeľka Nobelovej ceny za mier Malála Jusafzajová nazýva „rodovým apartheidom“.
„Nie je to kultúra ani náboženstvo. Je to systém segregácie a dominancie,“ uviedla Malála v prejave pre OSN.
Prečítajte si: Feminizmus nie je len pre ženy: Prečo je rovnosť pohlaví dôležitá pre každého z nás?
Bezvýchodisková situácia
Pre Farzanu mal pokus o spravodlivosť tragické následky. Po rozhodnutí súdu sa musela vrátiť k manželovi, ktorý je teraz ešte agresívnejší. Zakázal jej navštevovať rodičov a sudca mu zároveň dal povolenie vziať si druhú manželku.
„Hovorí mi: Buď to vydrž, alebo zomri,“ uzatvára Farzana svoj zúfalý príbeh.
Podľa predstaviteľky UN Women Susan Fergusonovej vysiela mlčanie sveta nebezpečný signál, že práva žien a dievčat sú postrádateľné. To, čo sa dnes deje v Afganistane, môže podľa nej vytvoriť nebezpečný precedens pre celý svet.
Zdroj foto: AI
Autorka článku: Veronika Samborská
