Mnohí Slováci a Slovenky si predstavujú ideálny odchod do dôchodku okolo šesťdesiatky. Realita však ukazuje, že hoci túžime po pokojnejšej budúcnosti, konkrétne kroky k finančnej istote často odkladáme. Vyplýva to z medzinárodného prieskumu, ktorý sa venoval pripravenosti Európanov na dlhší život a dôchodok.
Jedným z najvýraznejších zistení je fakt, že len malé percento ľudí na Slovensku si vôbec skúsilo vypočítať, aký dôchodok ich v budúcnosti čaká. Pritom ide o základný krok, ktorý môže výrazne ovplyvniť finančné rozhodnutia v produktívnom veku.
Žijeme dlhšie, no na dlhší dôchodok nie sme pripravení
Priemerná dĺžka života sa za posledné desaťročia výrazne predĺžila. Podľa dostupných údajov sa ľudia na Slovensku dožívajú výrazne vyššieho veku než generácie našich starých rodičov. Dlhší život však zároveň znamená viac rokov, počas ktorých budeme potrebovať finančné zabezpečenie.
Napriek tomu sa pripravená na dlhodobé fungovanie v dôchodkovom veku cíti iba približne tretina Slovákov. V porovnaní s krajinami ako Španielsko, Belgicko či Česko patrí Slovensko medzi najmenej sebavedomé krajiny v otázke finančnej budúcnosti.
Ľudí trápi neistota aj nedostatok rezerv
Za slabou pripravenosťou je viacero faktorov. Odborníci upozorňujú najmä na nízku finančnú rezervu domácností, rastúce životné náklady a neistotu, či štát dokáže v budúcnosti zabezpečiť dôstojné dôchodky.
Výsledky prieskumu ukazujú, že:
- len menšia časť ľudí je spokojná so svojou aktuálnou finančnou situáciou,
- mnohým domácnostiam nezostávajú na konci mesiaca voľné peniaze,
- značná časť populácie nemá vytvorenú žiadnu rezervu,
- viacerí by pri strate príjmu zvládli fungovať len niekoľko mesiacov.
Podobné čísla potvrdzujú aj ďalšie dáta. Národná banka Slovenska dlhodobo upozorňuje, že finančné rezervy slovenských domácností patria v rámci Európy k nižším.
Prečítajte si: Dôchodok snov by sme dopriali aj slovenským dôchodcom: Kde seniori žijú lepšie ako u nás?
Ženy môžu mať ešte väčšie dôvody na obavy
Práve ženy patria medzi skupiny, ktoré sa môžu budúcnosti obávať ešte viac. Dlhé roky totiž platilo, že obdobie materskej či rodičovskej dovolenky sa podpisovalo pod nižšie dôchodky. Hoci od roku 2026 vstúpila do platnosti reforma, ktorá má túto nespravodlivosť zmierniť, tisíce žien odchádzajúcich do penzie dnes stále pociťujú dôsledky systému, v ktorom bola starostlivosť o deti finančne „trestaná“. Sociálna poisťovňa síce začne dôchodky matkám postupne prepočítavať, celý proces však potrvá niekoľko rokov.
Dôvera v štát klesá
Mnohí ľudia zároveň pochybujú, že štátny dôchodkový systém dokáže v budúcnosti zabezpečiť dostatočný príjem. Dôvera v schopnosť štátu vyplácať dôchodky postupne oslabuje, čo zvyšuje pocit neistoty najmä medzi mladšími generáciami.
Aj preto čoraz viac odborníkov zdôrazňuje význam druhého a tretieho piliera či individuálneho investovania. Výšku budúcej penzie totiž neovplyvňuje len počet odpracovaných rokov, ale aj to, ako skoro človek začne myslieť na dlhodobé sporenie.
Prečítajte si: Revolúcia v dôchodkoch: Štát odmení starostlivosť o deti
Dnešní seniori sú varovaním
Dôsledky nedostatočnej prípravy už dnes pociťujú mnohí dôchodcovia. Veľká časť z nich po odchode do penzie zaznamenala citeľný pokles životnej úrovne a musela výraznejšie obmedziť svoje výdavky.
Aj preto množstvo pracujúcich ľudí nad 55 rokov počíta s tým, že budú pracovať aj po dosiahnutí dôchodkového veku – aspoň na čiastočný úväzok. Nie preto, že chcú zostať aktívni, ale preto, že sa obávajú nedostatočného príjmu.
Najťažší je prvý krok
Finanční odborníci sa zhodujú, že problém často nespočíva v nezáujme o tému dôchodku, ale v odkladaní konkrétnych rozhodnutí. Mnohí ľudia sa o svoju budúcnosť začnú zaujímať až vo veku, keď majú obmedzený priestor ovplyvniť výšku svojho dôchodku.
Základom pritom môže byť už jednoduchý odhad budúcej penzie či kontrola nastavenia dôchodkových fondov. Aj relatívne malé pravidelné príspevky navyše môžu pri dlhodobom sporení vytvoriť výrazný rozdiel v kvalite života na dôchodku.
Podľa odborníkov totiž nejde len o to, kedy do dôchodku odídeme. Dôležitejšie je, ako budeme počas tých rokov žiť.
Zdroj foto: AI
Tlačovú správu spracovala: Veronika Samborská
