„Tááák! Slečinka si bude miesto roboty čítať!“ Týmito slovami začína jeden z najsilnejších obrazov v pamätiach Hany Gregorovej.
Mladé dievča v Martine, ktoré namiesto varenia sníva o svete ideí, a zemiak hodený do vody ako malé gesto revolty. Tento moment nebol len pubertálnym vzdorom. Bol to prvý výstrel v celoživotnej vojne o právo ženy na vlastnú identitu.
Hana Gregorová (1885 – 1958)
Nebola len manželkou Jozefa Gregora Tajovského. Bola to spisovateľka, zástankyňa práv žien, publicistka, osvetová pracovníčka, ochotnícka herečka a neohrozená antifašistka.
Intelektuálny hlad a martinský „pľuvanec“
Hoci pochádzala z národne uvedomelej rodiny Lilgovcov, spoločnosť jej ďalšie vzdelanie odoprela – jednoducho preto, že bola žena. Hana sa však nevzdala. Jej skutočnou univerzitou sa stalo sebavzdelávanie a časopis Hlas, ktorý jej posielal jej vtedajší snúbenec Tajovský. V jeho riadkoch našla myšlienky, ktoré slovenskú elitu desili… Predstavu, že žena má mať rovnaké postavenie ako muž.
Keď tieto názory začala verejne formulovať, narazila na tvrdý múr konzervativizmu. Symbolom tohto odporu sa stal Svetozár Hurban Vajanský, strážca národných tradícií, ktorý si vraj pred touto „radikálnou feministkou“ demonštratívne odpľul. Pre vtedajších mužov (a mnohé ženy) bola Hana neprijateľná, pretože tvrdila, že žena nie je len „strážkyňou rodinného krbu“, ale plnohodnotným človekom.
Prečítajte si: Silné slovenské ženy, ktoré prelomili bariéry
Boj o dôstojnosť v tieni dvoch vojen
Po svadbe v roku 1907 sa život s Tajovským stal neustálym pohybom. Napriek sťahovaniam a povinnostiam matky však Hana nikdy neprestala byť verejne aktívna. Zakladala Umeleckú besedu, pôsobila v Živene a spolupracovala s legendárnou českou feministkou Františkou Plamínkovou.
Keď Európu zachvátil fašizmus, Hana ukázala, že jej humanizmus nie je len v knihách. S Tajovským ostro kritizovali ľudácky režim Slovenského štátu. Za svoju integritu však platili vysokú cenu – režim ich ožobráčil, znížil im penzie a predpísal likvidačné dane. Hana spomínala na tieto dni ako na čas bezmocnosti, kedy odmietala počúvať klamstvá bratislavského rozhlasu a „samochválu samozvaných vodcov“.
Tajná misia v Prahe: Odbojárka v sukni
Po smrti milovaného manžela v roku 1940 odišla do Prahy, no nie do ústrania. Stala sa súčasťou ilegálnej antifašistickej rady žien. V čase, keď za oknami hliadkovalo gestapo, Hana Gregorová v pražských bytoch spracovávala tajné správy.
Informácie o fungovaní ľudáckeho režimu a zákulisí slovenskej politiky sa aj vďaka nej dostali k exilovej vláde v Londýne. Každý deň riskovala zatknutie a popravu, no ako sama písala, nenechala sa zastrašiť.
Odkaz, ktorý stále páli
Dnes sa môže zdať, že boj, ktorý viedla, je vyhratý. Avšak pri čítaní jej diela Slovenka pri krbe a knihe mrazí, ako aktuálne znejú jej postrehy o únave žien a nerovnosti vo vzťahoch. Hana Gregorová nebola proti mužom – razila cestu partnerstva.
„Pravý feminizmus nikdy nebojuje proti mužovi, ale vedľa neho.“
Hana Gregorová bola vizionárkou, ktorá pochopila, že spoločnosť nemôže kráčať vpred, ak jedna jej polovica musí len ticho „škrabať zemiaky“. Jej príbeh je pripomienkou, že sloboda a rovnosť nie sú dary, ale výsledok odvahy žien, ktoré sa rozhodli hovoriť nahlas, aj keď na ne svet pľul.
Zdroj foto: AI
Autorka článku: Veronika Samborská
