Mladí už nepovažujú povýšenie za automatickú odmenu za dobrú prácu a čoraz otvorenejšie hovoria o svojich hraniciach a hodnotách. Zároveň na pracovnom trhu zostáva čoraz viac ľudí v päťdesiatke a šesťdesiatke, ktorí sa vôbec necítia byť na konci kariéry.

Ako môžu firmy vytvoriť prostredie, v ktorom majú miesto obe generácie? A čo to znamená pre budúcnosť odmeňovania a kariérneho rastu? O tom sme sa rozprávali s Monikou Žilákovou, Marketing Leader v Danone Nutricia Specialized Nutrition.

Na pracovný trh prichádza generácia, ktorá otvorene hovorí o svojich hraniciach, hodnotách a očakávaniach. V čom môže Gen Z zmeniť spôsob, akým dnes premýšľame o práci, kariére a odmeňovaní?

Myslím si, že najväčší rozdiel, ktorý pri Gen Z vnímam, je práve otvorenosť. Otvorenejšie hovoria o tom, čo im vyhovuje a čo už nie, kde majú svoje hranice, čo od práce očakávajú a čo sú ochotní pre ňu urobiť. Nechcem tým povedať, že predchádzajúce generácie hranice nemali, alebo nevedeli povedať „nie“. Mali ich tiež. Len sme k práci pristupovali trochu inak.

Som generácia X a časť mojej generácie ešte zažila komunizmus v dospievaní, všetci sme však veľmi silno zažili zmenu po roku 1989. Vyrastali sme s predstavou, že ak budeme pracovať, snažiť sa a niečo dosiahneme, môžeme sa mať lepšie ako naši rodičia. Pre mnohých z nás bola veľkou motiváciou ekonomická samostatnosť, vlastné bývanie, kariéra a postup. A možno sme práve my vychovali generáciu, ktorá už nechce všetko merať rovnakým metrom. Chceli sme svojim deťom dať viac možností, slobody a bezpečia, než sme mali my. A dnes vidíme inú definíciu úspechu.

Niekedy mám pocit, že to, čo my nazývame ambíciou, oni už ambíciou nenazývajú.

Pre nás bola ambícia často spojená s vyššou pozíciou, väčšou zodpovednosťou a vyšším príjmom. Pre Gen Z môže byť ambíciou aj to, že chce robiť zaujímavú prácu, rozvíjať sa, byť finančne zabezpečená, ale zároveň nechce kvôli kariére obetovať celý svoj život.

A zaujímavé je, že to potvrdzujú aj aktuálne dáta

Podľa Deloitte Global Gen Z and Millennial Survey 2026 iba 6 % respondentov z Gen Z a mileniálov uvádza získanie líderskej pozície ako svoj hlavný kariérny cieľ. Väčšina preferuje skôr postupný rast a časť je ochotná urobiť aj horizontálny krok, ak jej prinesie nové skúsenosti. Neznamená to teda nevyhnutne menej ambícií. Skôr inú predstavu o tom, ako má kariérny rast vyzerať a akú cenu má mať. A práve tým Gen Z podľa mňa mení pracovný trh.

Už nestačí predpokladať, že najväčšou odmenou za dobrú prácu je automaticky povýšenie. Firmy budú musieť viac premýšľať o rôznych formách kariérneho rastu, o učení, flexibilite, spôsobe vedenia ľudí aj o tom, čo vlastne zamestnancovi ponúkajú. Mení sa aj samotný rozhovor o odmeňovaní. Mladšia generácia sa prirodzenejšie pýta, aké sú podmienky, ako sa rozhoduje o raste mzdy a čo musí človek splniť, aby sa mohol posunúť. Zároveň si myslím, že Gen Z prináša aj jednu dôležitú korekciu.

Nie všetko sa dá urýchliť.

Rozumiem tomu, že mladý človek nechce stráviť desať rokov čakaním na ďalší kariérny krok. Na druhej strane sú skúsenosti, ktoré jednoducho potrebujú čas. Niektoré veci sa nedajú naučiť z prezentácie, školenia ani za rok. Potrebujeme si ich odžiť, urobiť chyby, niesť zodpovednosť a prejsť aj etapami, ktoré možno nie sú na prvý pohľad také atraktívne.

A potom je tu ešte jedna téma, o ktorej podľa mňa budeme hovoriť čoraz viac

Ľudia 50+

O Gen Z dnes veľa hovoríme preto, že prináša nový pohľad na prácu. Oveľa menej však hovoríme o tom, že na pracovnom trhu zostáva stále viac ľudí v päťdesiatke a šesťdesiatke. A aj ich predstava o kariére sa zmenila.

Dnešný päťdesiatnik nie je päťdesiatnik spred dvadsiatich či tridsiatich rokov. Mnohí ľudia v tomto veku chcú byť stále aktívni, učia sa nové veci, pracujú s novými technológiami a nechcú byť automaticky odsunutí do pozície človeka, ktorý už má „svoje za sebou“. Päťdesiatka dnes veľmi často nie je koniec kariéry, ale stále ešte dlhá etapa pracovného života. A práve tu vidím pre firmy veľkú výzvu.

Na jednej strane budeme musieť vytvárať pracovné prostredie, ktoré bude atraktívne pre Gen Z. Na druhej strane si budeme musieť položiť otázku, čo ponúkame ľuďom, ktorí majú 50+, veľa skúseností, ale možno už nechcú alebo nemôžu pokračovať presne rovnakým spôsobom ako doteraz.

Čo ak nechcú viesť veľký tím, ale chcú zostať odborníkmi? Čo ak chcú pracovať ďalej, ale potrebujú inú mieru flexibility? Čo ak sa chcú naučiť pracovať s AI alebo s úplne novou oblasťou? A čo ak ich firma začne vnímať ako „príliš seniorných“, zatiaľ čo oni sami sa ešte rozhodne necítia byť na konci pracovnej cesty?

Práve preto si myslím, že budeme musieť prehodnotiť aj predstavu, že kariéra má svoj jasný začiatok, vrchol a potom koniec.

Keď sa pozriem na naše vlastné dáta v Danone, je veľmi dobre vidieť, prečo je táto téma relevantná. V CZSK máme podobnú vekovú štruktúru ako celý CEE región. Najväčšiu časť zamestnancov tvoria ľudia v tridsiatke a štyridsiatke – spolu viac ako 65 %. Zároveň máme 19,1 % zamestnancov vo veku 50 – 59 rokov a 3,1 % vo veku 60+. A takmer 74 % našich zamestnancov v CZSK tvoria ženy.

To podľa mňa ukazuje jednu dôležitú vec: budúcnosť práce nebude len o tom, ako prilákať mladých. Bude aj o tom, ako udržať relevantnosť a motiváciu ľudí, ktorí už majú za sebou veľkú časť kariéry, ale ešte rozhodne nie sú na jej konci.

Často sa hovorí o „silver generation“. Ja si skôr myslím, že ak ľuďom v tomto veku dáme priestor zostať aktívnymi, učiť sa a odovzdávať skúsenosti, môžu byť pre firmy skôr zlatom než striebrom.

A možno práve tu vzniká najzaujímavejší paradox.

Gen Z hovorí: nechcem, aby práca definovala celý môj život.
Generácia 50+ môže hovoriť: ja ešte nechcem, aby sa môj pracovný život skončil.

Sú to dve úplne odlišné potreby. A firmy ich budú musieť vedieť spojiť

Preto podľa mňa Gen Z nemení pracovný trh tým, že má menej ambícií. Mení to, čo za ambíciu považujeme a akú cenu sme za ňu ochotní zaplatiť. A zároveň nás núti premýšľať nad tým, či vôbec potrebujeme jeden univerzálny model kariéry.

Ak dnes na jednom pracovisku stretávame štyri generácie, možno už nepotrebujeme, aby všetci pracovali, rástli a kariérne postupovali rovnakým spôsobom. Možno práve toto bude jedna z najväčších výziev budúcnosti práce: Vedieť vytvoriť prostredie, v ktorom má svoje miesto človek na začiatku kariéry aj človek, ktorý je v nej už tridsať rokov. A to už podľa mňa nie je téma iba pre Gen Z. Je to téma pre nás všetkých.

Prečítajte si: Nerovnosť nežije v zákonoch, ale v hlavách – a Gen Z sa konečne pýta prečo

Equal Pay Day 2026: miesto, kde tieto rozhovory pokračujú naživo

Monika Žiláková otvára otázku, ktorú si firmy budú musieť čoraz častejšie klásť – čo dnes vlastne znamená ambícia a ako vytvoriť priestor pre ľudí na úplne rozdielnych miestach kariéry. Presne takéto témy majú svoje miesto aj na Equal Pay Day konferencii.

Ak chcete byť pri podobných diskusiách naživo, zakúpte si vstupenky ešte dnes. Nájdete ich TU.

Zdroj foto: www.equalpayday.sk

Autorka článku: Veronika Samborská