Spojte sa s nami

Simona Šaláteková +421 907 692 086 simona.salatekova@akcnezeny.sk

PR Manager

Miroslava Ryšková
+421 903 674 453
info@kilonova.sk

Redakcia

Veronika Samborská
veronika.samborska@akcnezeny.sk

Medzinárodný deň rovnakého odmeňovania: Prečo ženy na Slovensku stále zarábajú menej?

Dátum

Zdieľať článok

Facebook
Twitter
LinkedIn

Rovnaká práca za rovnakú mzdu znie ako samozrejmosť. Napriek tomu medzi zárobkami mužov a žien stále existuje výrazný rozdiel. Medzinárodný deň rovnakého odmeňovania, ktorý si dnes, 18. septembra, pripomíname, upozorňuje práve na túto nerovnosť.

Na Slovensku je rozdiel v priemernom odmeňovaní 15,6 percenta.

Medzinárodný deň rovnakého odmeňovania vznikol z jednoduchého dôvodu: upozorniť na to, že ženy a muži napriek rovnakému právu na odmenu za rovnakú prácu stále nedosahujú rovnaké zárobky. Organizácia Spojených národov ho vyhlásila v roku 2019. Cieľom je podporovať princíp rovnakej odmeny za prácu rovnakej hodnoty a upozorňovať na prekážky, ktoré ženám bránia dosahovať rovnaké ekonomické postavenie ako mužom.

Slovensko: rozdiel je 15,6 percenta

 

Podľa najnovšie uvádzaných údajov ženy na Slovensku zarábajú v priemere o 15,6 percenta menej ako muži. Na tento údaj upozorňuje aj SITA pri príležitosti tohtoročného Equal Pay Day.

Pre porovnanie, priemerný neupravený rozdiel v hrubých hodinových zárobkoch v Európskej únii bol v roku 2024 11,1 percenta. Slovenský rozdiel je teda vyšší ako priemer EÚ. Číslo 15,6 percenta však treba čítať správne.

Neznamená to, že žena na rovnakej pozícii automaticky dostáva o 15,6 percenta nižší plat ako muž. Takzvaný gender pay gap porovnáva priemerné zárobky žien a mužov a zachytáva oveľa širší obraz trhu práce.

Nie je to len otázka výplatnej pásky

 

Rozdiel v zárobkoch vzniká kombináciou viacerých faktorov. Ženy a muži sa napríklad stále častejšie sústreďujú v odlišných profesiách a odvetviach, ktoré sú rozdielne platené. Ženy sú tiež menej zastúpené v najvyššie platených manažérskych pozíciách. A veľkú úlohu zohráva aj rodičovstvo. Ženy častejšie prerušujú kariéru alebo na určitý čas opúšťajú trh práce, aby sa starali o deti. Po návrate môžu prísť o časť kariérneho postupu, skúseností aj príležitostí na rast mzdy.

Rozdiel pritom s vekom rastie. Kým medzi zamestnancami do 25 rokov bol na Slovensku v roku 2024 na úrovni 8,7 percenta, vo veku 35 až 44 rokov dosiahol 18,7 percenta.

Slovensko patrí medzi krajiny Európy s vysokým rozdielom v zárobkoch a významnú úlohu zohráva práve postavenie žien na trhu práce a ich kariérne dráhy.

Výskum zo Slovenska zároveň ukazuje, že rozdiel v zárobkoch je výrazný aj medzi matkami a zvyškom pracovnej populácie. Analýza publikovaná Ekonomickou univerzitou v Bratislave vyčíslila gender wage gap na 16,8 percenta, pričom rozdiel medzi matkami a zvyškom pracovnej sily bol ešte vyšší – 18,3 percenta.

Prečo sa rozdiel zväčšuje práve po deťoch?

 

Predstavme si dve osoby, ktoré začínajú pracovať približne v rovnakom veku. O niekoľko rokov môže byť ich situácia úplne iná.

Ak žena na niekoľko rokov preruší kariéru, muž môže počas rovnakého obdobia získavať nové skúsenosti, postupovať na vyššie pozície a zvyšovať si mzdu. Po návrate ženy do práce sa tak neporovnávajú iba dve výplatné pásky, ale aj dve odlišné kariérne trajektórie. Dôležité preto nie je iba to, či sa žena do práce vráti, ale aj to, ako rýchlo a v akom rozsahu sa môže vrátiť.

Podľa analýzy Inštitútu pre stratégie a analýzy je najvýraznejší rozdiel v príjmoch medzi mužmi a ženami práve vo veku približne 35 až 43 rokov. V tomto období muži zarábajú v priemere približne o 200 eur mesačne viac. Jedným z faktorov môže byť práve obdobie starostlivosti o deti a jeho vplyv na kariérny postup žien.

Najkomplikovanejšie je to po prvom dieťati

 

Ekonómka Claudia Goldin, laureátka Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 2023, vo svojom výskume ukázala, že výrazná časť rozdielu v príjmoch medzi mužmi a ženami sa objavuje po narodení prvého dieťaťa. Ženám sa vtedy častejšie mení pracovný čas, prerušujú kariéru alebo prijímajú menej flexibilné pracovné možnosti. Tento jav sa označuje aj ako „child penalty” – kariérna a príjmová strata spojená s rodičovstvom.

Na Slovensku pritom návrat rodičov na pracovný trh komplikuje aj dostupnosť formálnej starostlivosti o malé deti. V roku 2024 bolo vo formálnej starostlivosti alebo vzdelávaní iba 5,1 percenta detí mladších ako tri roky, zatiaľ čo priemer EÚ bol 39,3 percenta. Aj medzi deťmi od troch rokov do nástupu na povinnú školskú dochádzku bola účasť na predprimárnom vzdelávaní nižšia než v EÚ – 81,8 percenta oproti 95 percentám.

Rovnaká práca nie je to isté ako práca rovnakej hodnoty

 

Právo na rovnakú odmenu sa navyše netýka iba dvoch ľudí s rovnakým názvom pracovnej pozície. Posudzuje sa aj práca rovnakej hodnoty – teda napríklad požadované schopnosti, zodpovednosť, náročnosť práce či pracovné podmienky.

Aj preto sa dnes čoraz viac hovorí o transparentnosti odmeňovania. Ak zamestnanci nevedia, podľa akých pravidiel sa mzdy určujú a čo rozhoduje o ich raste, ťažšie sa zisťuje, či sú pravidlá nastavené férovo.

Slovensko už má nové pravidlá

 

Téma je na Slovensku aktuálna aj z iného dôvodu. Od 7. júna 2026 platí nový zákon o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, ktorý do slovenskej legislatívy prenáša európsku smernicu o transparentnosti odmeňovania.

Nové pravidlá prinášajú väčšiu transparentnosť už pri prijímaní do zamestnania. Zamestnávateľ má uchádzačom poskytovať informácie o odmeňovaní a zároveň majú byť jasnejšie nastavené objektívne a rodovo neutrálne kritériá odmeňovania a kariérneho postupu.

Pre zamestnancov je dôležité aj to, že zákon posilňuje prístup k informáciám o odmeňovaní a možnosti domáhať sa svojich práv.

Prečo teda 18. september stále potrebujeme?

 

Pretože rozdiel v platoch nie je iba otázkou jedného nespravodlivo nastaveného platu.

Je výsledkom toho, aké profesie si ženy vyberajú, aké pozície zastávajú, koľko rokov strávia mimo práce. Ale aj toho, ako rýchlo sa po rodičovskej vracajú ku kariére, aké možnosti majú na postup a ako sú v jednotlivých firmách nastavené mzdy a odmeňovanie.

A práve preto sa debata o rovnakom odmeňovaní nekončí pri vete „za rovnakú prácu patrí rovnaký plat”.

Ide aj o to, či majú ženy a muži počas pracovného života porovnateľné možnosti dostať sa k lepšie plateným pozíciám. A či sú pravidlá odmeňovania dostatočne transparentné na to, aby sa prípadný rozdiel dal odhaliť.

Číslo 15,6 percenta je teda viac než údaj zo štatistiky. Je to pohľad na to, ako vyzerá pracovný život žien a mužov v celej jeho dĺžke.

Zdroj foto: Magnific, www.equalpayday.sk

Autorka článku: Veronika Samborská

Aktuality

Súvisiace články