Mzdová nerovnosť medzi mužmi a ženami sa dnes už nepopiera – no napriek novým pravidlám transparentnosti odmeňovania stále pretrváva. Prečo? Pretože na ženy sa v práci aj doma stále pozerá ako na „menej stabilné“, ak majú deti, rodinu a povinnosti, ktoré im spoločnosť automaticky pridelila.

O tom, koľko slobody má žena vo svojich pracovných rozhodnutiach, čo môže priniesť generácia Gen Z a či umelá inteligencia priepasť medzi pohlaviami skôr zúži alebo prehĺbi, sme sa rozprávali s ambasádorkami Equal Pay Day Nikolou Rybárovou a Petrou Nwatu.

Prečo mzdová nerovnosť pretrváva aj dnes, keď sa už o nej otvorene hovorí a máme stále viac pravidiel, ktoré ju majú obmedzovať? 

Petra: Pretože na ženy sa stále pozerá ako na tie „menej stabilné“. Ak ochorie dieťa, vypadnú z práce, musia odchádzať vyzdvihnúť deti, venovať sa domácnosti a nemôžu teda „ťahať“ dlhšie, ak je to potrebné. Tento stereotyp sa mení veľmi pomaly a pokiaľ sa správanie mužov doma nezmení, nezmení sa ani tento pohľad na fungovanie žien. V práci aj mimo nej.

Od júna platia nové pravidlá týkajúce sa transparentnosti odmeňovania. Čo táto zmena skutočne prinesie do slovenských firiem – a čo samotný zákon nevyrieši? 

Petra: Už teraz sa otvorene hovorí o tom, že rozdiely môžu zostať, stačí, ak sa zdôvodnia. Presne preto je to, ako je zákon teraz postavený, skôr administratíva, než riešenie situácie.

Koľko z toho, čo dnes považujeme za „voľbu ženy“ v práci, je naozaj jej slobodné rozhodnutie a koľko ovplyvňuje neviditeľná práca doma, starostlivosť o rodinu či očakávania spoločnosti? 

Nikola: Myslím si, že slobodná voľba ženy je zväčša oveľa menšia, než sa na prvý pohľad zdá. Na papieri si môžeme vybrať, či budeme pracovať na plný úväzok alebo menej, podnikať, zostaneme doma s deťmi alebo si vybudujeme kariéru. Lenže za každou z týchto možností sú podmienky, ktoré tú voľbu výrazne ovplyvňujú. Kto sa postará o deti? Kto vybaví lekára, škôlku, domácnosť? Kto môže zostať dlhšie v práci, keď dieťa ochorie? A čo sa od ženy očakáva ešte skôr, ako si vôbec začne vyberať?

Často hovoríme o „voľbe ženy“, ale menej už o tom, aké možnosti mala pri rozhodovaní reálne k dispozícii.

Neviditeľná práca pritom nie je neviditeľná preto, že neexistuje. Je len väčšinou neplatená, neocenená a automaticky sa očakáva. A práve preto môže ovplyvniť aj pracovný príjem, kariérny postup či ochotu ženy riskovať a investovať do seba.

Pre mňa teda nejde o to, aby všetky ženy pracovali rovnako. Ide o to, aby ich rozhodnutia vznikali z reálnej možnosti voľby, nie z toho, že jedna možnosť je pre ne prakticky nedostupná.

Petra: Matky, a ešte horšie je to, ak sú bez partnera/manžela, sú videné stále ako riziková skupina. Samotné matky si radšej zvolia menej kvalifikovanú prácu, aby stihli byť s deťmi, navariť, urobiť úlohy… Zároveň je náročné získať prácu, ak sa zamestnávateľ dozvie, že naozaj o tretej musí žena odísť z práce, aby vyzdvihla dieťa zo škôlky/školy.

Teda – najskôr sa považuje za problém, že vypadla z pracovného kolotoča na tri alebo viac rokov, následne musí kvôli starostlivosti o rodinu a deti vziať skrátený úväzok či menej kvalifikovanú prácu. Keď deti vyrastú, už sa žena len veľmi ťažko vráti na kariérnu vlnu. Musí začínať znovu takmer od nuly a často si povie, že sa na to radšej vykašle.

Takže veľa slobody nemá, lebo ak by to vyriešila inak, spoločnosť na ňu bude pozerať ako na zlú matku, pretože uprednostnila kariéru pred vlastnými deťmi.

Na pracovný trh prichádza generácia, ktorá otvorene hovorí o svojich hraniciach, hodnotách a očakávaniach. V čom môže Gen Z zmeniť spôsob, akým dnes premýšľame o práci, kariére a odmeňovaní?

Nikola: Myslím si, že Gen Z nás núti položiť si otázku, ktorú sme možno dlho odkladali: Je práca naozaj dobrá len vtedy, keď v nej vydržíme čo najviac?

Táto generácia otvorenejšie hovorí o hraniciach, flexibilite, zmysle práce, hodnotách aj o tom, čo za svoju prácu očakáva. A podľa mňa je to dôležitá zmena.

Možno sa postupne posúvame od predstavy, že dobrý zamestnanec je ten, ktorý vždy povie áno, zostane dlhšie a zvládne ešte jednu úlohu navyše, k predstave, že dobrá práca má mať jasné očakávania, férové odmeňovanie, priestor na život a zároveň zodpovednosť za výsledok. A môže to zmeniť aj pohľad na odmeňovanie. Pretože, ak sa viac rozprávame o tom, akú hodnotu človek vytvára, namiesto toho, koľko času je ochotný práci obetovať, môže to byť zdravší základ aj pre ženy, ktoré často svoju prácu a výsledky podhodnocujú.

Nemyslím si však, že Gen Z má všetky odpovede. Skôr prináša nové otázky. A asi práve tie potrebujeme, aby sme prestali považovať niektoré pracovné pravidlá za samozrejmé len preto, že tu boli pred nami.

AI mení pracovný trh rýchlejšie, než sa na to stíhame pripraviť. Myslíte si, že môže pomôcť zmenšovať rozdiely medzi ženami a mužmi, alebo ich naopak ešte prehĺbiť?

Petra: Ženy sa nevyskytujú v oblastiach IT, vrátane AI, tak často, ako muži. Dôvody môžu byť rôzne, ale zároveň je to aj dôvod, prečo si nemyslím, že AI pomôže zmenšovať rozdiely medzi ženami a mužmi. Dúfam, že ich ani neprehĺbi. Len ženy potrebujú prekonať strach, rešpekt, čokoľvek, čo ich brzdí pri rozvoji v AI.

Chcete počuť viac podobných príbehov a diskusií nielen o mzdovej (ne)rovnosti?

Equal Pay Day nie je len dátum v kalendári – je to priestor, kde sa ženy stretávajú, zdieľajú svoje skúsenosti a nahlas hovoria aj o tom, o čom sa bežne mlčí. Ak vás témy z tohto rozhovoru oslovili, príďte sa o nich porozprávať osobne.

Viac informácií o konferencii a aktuálny program nájdete TU. Zakúpte si vstupenku ešte dnes.

Zdroj foto: www.equalpayday.sk

Autorka článku: Veronika Samborská