Terapeutka a koučka Ivana Molnárová vyštudovala Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Po štúdiu pôsobila v rodinnej firme Anyhel v Humennom, neskôr od roku 2001 v spoločnosti Profesia, kde prešla viacerými pozíciami až po marketingovú a obchodnú riaditeľku pre Českú, Slovenskú a Maďarskú republiku. Od roku 2010 do roku 2022 bola výkonnou riaditeľkou spoločnosti Profesia. V tom istom roku získala ocenenie Manažér roka 2022.

Dnes sa venuje transformácii a rozvoju lídrov v spoločnosti Alyra, ktorú vedie spolu so svojím partnerom. Je autorkou knihy Kto som, keď sa nik nepozerá – osobnej spovede o strate, hľadaní a znovunájdení seba samej.

Na konferencii Equal Pay Day, ktorá sa koná 7. novembra v Bratislave, bude Ivana Molnárová diskutovať na tému Neviditeľné dopady nerovnosti odmeňovania.

Ako ženy ovplyvňuje finančná závislosť, ich slobodu a sebadôveru?

Žena, ktorá nemá vlastnú ekonomickú istotu, sa môže báť povedať svoj názor, odísť z práce, ktorá ju ničí, alebo zo vzťahu, ktorý ju zraňuje. Sloboda nie je len o možnosti odísť, ale aj o tom, že si môžem vybrať a bez finančnej nezávislosti ten výber nie je skutočný. Sebadôvera pritom nie je len pocit je to vedomie, že „zvládnem to“, že sa dokážem o seba postarať. Peniaze samy o sebe nerobia človeka silným, ale dávajú mu priestor tú silu žiť.

Prečo často znižujeme hodnotu vlastnej práce?

Učili nás byť „pokorné“, „skromné“, nevyčnievať. Mnohé ženy majú v sebe hlboký vzorec, že byť ohodnotená znamená byť namyslená. Spoločnosť to ešte roky potvrdzovala. Tichá, usmiata žena bola vnímaná ako „milá“, nie tá, čo si pýta viac. Znižujeme hodnotu svojej práce, lebo sme si zvykli, že vďačnosť má nahrádzať spravodlivosť. Práca má mať cenu, a to nie len emocionálnu, ale aj finančnú. Keď si ju uvedomíme, prestaneme sa ospravedlňovať za to, že chceme dôstojný život.

Kde začína nerovnosť – už v školstve, pri prvých zamestnaniach, alebo až neskôr v kariére?

Začína veľmi skoro  ešte skôr, než si to uvedomíme. Už v školstve dievčatá dostávajú iné signály než chlapci. Dievčatám sa často hovorí, že sú „šikovné“, chlapcom, že sú „talentovaní“. Dievčatá vedú k poriadku, chlapcov k odvahe. A keď potom prídu prvé zamestnania, tento vzorec sa len premení, ženy sa snažia byť spoľahlivé, muži ambiciózni. Neskôr sa rozdiel prehĺbi v momente, keď ženy preberajú rodinnú starostlivosť, a systém ich za to trestá nižším platom a menšími šancami.

Nerovnosť nie je jeden moment, ale reťaz drobných signálov, ktoré nás postupne presviedčajú, kam „patríme“.

Aké neviditeľné následky má platová nerovnosť na sebavedomie a profesionálny rozvoj žien?

Keď vieš, že robíš to isté, ale dostávaš menej, začneš si nevedome hovoriť, že asi nie si dosť dobrá. Platová nerovnosť sa neprejavuje len na bankovom účte, ale aj v hlave v tom, že žena menej žiada, menej sa ozýva, menej verí, že má na viac. Je to dlhodobý útok na sebavedomie, ktorý často vyzerá ako „skromnosť“. Profesionálne to brzdí, pretože rozvoj vyžaduje vieru v svoju hodnotu. Ak je táto viera oslabená, žena sa zbytočne drží v malom priestore, aj keď by mohla rásť.

Ako sa finančná závislosť môže stať prekážkou v odchode z toxických alebo násilných vzťahov?

Finančná závislosť drží ženy v pasci, ktorá je čisto praktická, ale aj emocionálna. Ak nemám kam ísť, ak neviem, ako zaplatím nájom či jedlo pre deti, aj zlá láska sa môže javiť ako menšie zlo. A ak k tomu pripočítaš strach, hanbu a izoláciu, stáva sa z toho kruh, z ktorého sa ťažko uniká. Preto je ekonomická nezávislosť aj forma sebaobrany. Nie je to len o peniazoch, je to o možnosti povedať „nie“ bez strachu, že stratím všetko.

Zdroj foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Autorka článku: Veronika Samborská