Naša schopnosť milovať samy seba je východiskovým bodom k spokojnejšiemu životu. Nie je to egoizmus, ale zdravé nastavenie hraníc, poznanie vlastnej hodnoty a aktívne budovanie psychickej pohody. Napriek tomu však mnohé ženy považujú sebalásku za niečo navyše. Za akýsi „luxus“, na ktorý nemajú čas, priestor alebo dokonca ani nárok. Hanbia sa za to, že by sa mali postaviť na prvé miesto.

A spoločnosť? Tá ich väčšinou vychováva k tomu, že dobrá žena je predovšetkým obetavá a starajúca sa o iných, nie o seba. Ak sa náhodou rozhodne uprednostniť svoje potreby, môže byť vnímaná ako sebecká alebo nedostatočne oddaná matka, partnerka či zamestnankyňa.

Tento hlboko zakorenený vzorec spôsobuje, že mnohé ženy o sebe pochybujú, nedôverujú svojim schopnostiam a majú problém postaviť sa za seba, či už v práci, vo vzťahoch alebo v bežnom živote. Pritom práve sebaláska a sebarozvoj sú tými najdôležitejšími piliermi, na ktorých si žena môže vystavať nielen svoje vnútorné šťastie, ale aj zdravé fungovanie v rodine, práci a spoločnosti. Sebavedomá, psychicky stabilná žena, ktorá si uvedomuje svoju hodnotu, dokáže byť oporou pre ostatných bez toho, aby sa pri tom sama vyčerpala. A tak sme opäť na začiatku. Toto nie je luxus, je to nevyhnutnosť, ak chceme vybudovať skutočne zdravú spoločnosť.

Základná rovnica je jednoduchá: šťastná žena = šťastná rodina = zdravšia spoločnosť

Práve preto si ako Akčné ženy pripomíname vlastnú hodnotu, schopnosti a právo rozhodovať sa samostatne. Naša mantra Som akčná žena totiž nie je len heslo. Je to dennodenný nástroj na budovanie sebadôvery.

Sebaláska v kontexte nerovnosti a stereotypov

Sebaláska však nestačí, ak sa v prostredí, v ktorom žijeme, stretávame s nerovnocenným prístupom. Slovenská spoločnosť je ešte stále výrazne poznačená silnými rodovými stereotypmi, o čom svedčia nielen výskumy, ale aj každodenná prax. Hlavnú rolu v zabezpečení rodiny spoločnosť tradične pripisuje mužom ako hlavným živiteľom, nositeľom zodpovednosti a rozhodnutí. Od žien sa zas očakáva najmä starostlivosť o deti, domácnosť, o emocionálnu pohodu rodiny… A často sú žiadané aj ústupky vo vlastných ambíciách. Tento model pritom v skutočnosti nevyhovuje ani jednému pohlaviu.

Muži čelia enormnému tlaku – majú „zarábať“, byť neustále silní, racionálni, spoľahliví, no málokedy sa hovorí o tom, akú psychickú daň si tento tlak vyberá. Mnohí sa boja priznať vyčerpanie, slabosť či túžbu po väčšej rovnováhe medzi pracovným a rodinným životom.

Ženy, aj keď sa väčšinou s tradičným rozdelením úloh vedome stotožnia, z lásky, z presvedčenia alebo zo zvyku, sa časom môžu začať cítiť odpojené od seba. Ich identita sa zredukuje na matku, partnerku, opatrovateľku. Najväčší zlom tak nastáva počas materskej dovolenky a hneď po nej. V tejto fáze vzniká najväčší platový, kariérny aj príležitostný rozdiel, takzvaný „gap“.

Tri roky mimo pracovného procesu môžu ženu výrazne izolovať od pracovných noviniek, technológií, trendov aj odborného rozvoja. Okolie na to často nereflektuje a zamestnávatelia očakávajú rovnaký výkon ako predtým, niekedy dokonca spochybňujú kompetencie ženy, ktorá „bola doma“. Žena sama si potom menej verí, porovnáva sa s inými, obáva sa návratu, podceňuje svoju cenu na trhu práce, a to všetko priamo ovplyvňuje jej psychickú pohodu, sebadôveru aj ambície.

Riešenie však nie je len na ženách. Nestačí apelovať na to, aby boli „viac sebavedomé“ alebo sa „rýchlo zorientovali“. Riešenie spočíva v systémovej zmene, vo férovom prístupe firiem, v aktívnej podpore partnerov a v spoločenskom uznaní, že starostlivosť o deti a práca sú rovnako hodnotné.

Je potrebné vytvárať podmienky, v ktorých sa muži budú cítiť slobodní vo vyjadrovaní svojich emócií a ženy sa nebudú hanbiť zatúžiť po kariére.

Prečítajte si: Pracovný trh ešte stále nehrá fér, ale nové generácie menia pravidlá

Kam smerujeme a čo môžeme zmeniť

Martina Novotná, zakladateľka občianskeho združenia Akčné ženy, už viac ako 8 rokov pracuje na tom, aby sa „gap“ medzi ženami a príležitosťami zmenšoval. Najprv to bolo predovšetkým cez individuálnu podporu žien, no v posledných rokoch sa na celý problém pozerá aj z iných uhlov.

Z pohľadu toho, čo môže urobiť spoločnosť, zamestnávatelia, partneri, okolie… A teda podporiť vzdelávanie žien aj počas materskej, zaviesť rovnaké príležitosti pre oboch partnerov v domácnosti aj v práci, vytvoriť podporné a bezpečné priestory pre vstup žien do verejného života a v neposlednom rade poskytovať mentoring, koučing aj vzory.

Riešenie týchto problémov si však vyžaduje, okrem individuálneho úsilia žien, aj systémové zmeny v spoločnosti. Okrem rovnomerného rozdelenie domácich povinností medzi mužov a ženy je nevyhnutné zavádzať flexibilné pracovné podmienky a zabezpečiť dostupnosť predškolských zariadení, a zároveň je dôležité, aby muži aktívne podporovali svoje partnerky v ich kariérnych ambíciách. Takýto prístup totiž prispieva k rovnováhe medzi pracovným a rodinným životom a podporuje psychickú pohodu oboch partnerov.

Platová nerovnosť je tu stále

Platová nerovnosť medzi mužmi a ženami na Slovensku patrí medzi najvyššie v Európskej únii. Podľa údajov Eurostatu za rok 2023 dosahuje rozdiel v hrubej hodinovej mzde 18,4 %, čo znamená, že ženy zarábajú v priemere o 18,4 % menej než muži. Tento rozdiel je výrazne nad priemerom EÚ, ktorý je 12,0 %.

• 3. najvyšší rozdiel v EÚ: Slovensko sa radí medzi krajiny s najväčšou platovou nerovnosťou v rámci EÚ.
• Dva mesiace „zadarmo“: Tento rozdiel v odmeňovaní znamená, že ženy na Slovensku v podstate pracujú posledné dva mesiace roka bez nároku na odmenu.
• Sektorové rozdiely: Najväčšia platová nerovnosť je v sektore finančných a poisťovacích služieb, kde ženy zarábajú výrazne menej než muži. Naopak v niektorých profesiách ako sú personalisti či recepční, sú platy medzi pohlaviami takmer vyrovnané.
• Vekové rozdiely: Najväčšiu nevýhodu pociťujú ženy vo veku 40 – 49 rokov, kde rozdiel v odmeňovaní dosahuje 17 až 26 %.

Príčiny platovej nerovnosti

Platová nerovnosť na Slovensku je spôsobená viacerými faktormi:

• Odborová a sektorová segregácia: Ženy sú často zamestnané v menej platených odvetviach, ako sú zdravotníctvo, školstvo či sociálne služby.
• Nízke zastúpenie žien na vedúcich pozíciách: Ženy majú obmedzený prístup k vyšším a lepšie plateným pozíciám.
• Tradičné rodové roly: Očakávania spoločnosti ohľadom úloh žien v rodine a domácnosti môžu ovplyvniť ich kariérny rast a odmeňovanie.
• Nedostatočné opatrenia na podporu rovnosti: Chýbajúce alebo neefektívne politiky na podporu rovnosti v odmeňovaní prispievajú k pretrvávajúcej nerovnosti.

Platová nerovnosť medzi mužmi a ženami na Slovensku je vážnym problémom, ktorý si vyžaduje systematické kroky. Implementácia smernice EÚ o transparentnosti v odmeňovaní do Zákonníka práce do 7. júna 2026 je jedným z krokov k zlepšeniu situácie. Okrem legislatívnych zmien je potrebné zamerať sa aj na zmenu spoločenských postojov a podporu rovnosti na pracovisku.

Prečítajte si: Mizogýnia v slovenských školách: Dáta ukazujú znepokojujúce trendy

Viac ako len sebaláska

Sebaláska je začiatok. Ale potrebujeme aj rovnováhu, podporu a uznanie. Musíme meniť kultúrne vzorce a stereotypy. Spoločnosť, kde žena môže byť láskavá aj dravá, milujúca aj ambiciózna, je zdravšia, silnejšia a spravodlivejšia pre všetkých.

Som akčná žena. A viem, že na tom záleží. Pre mňa, pre moju rodinu, aj pre celú krajinu.

Autorka článku: Veronika Samborská