V spoločnosti, kde je vzhľad často hodnotený nad schopnosťami, charakterom či vnútorným pokojom, vzniká kultúra posadnutosti dokonalosťou. Táto kultúra, podporovaná sociálnymi sieťami, reklamou a módnym priemyslom, má osobitne silný dopad na ženy, a cez ne aj na ich deti.

Matky väčšinou nevedome prenášajú svoje predstavy o dokonalosti na dcéry a synov, čo môže viesť k emocionálnemu zneužívaniu, šikane v rodine a narušeniu zdravého sebaobrazu.

Koreň problému: Spoločenský tlak a ideál krásy

Sociálne siete ako Instagram či TikTok vytvárajú ilúziu „bežnej“ krásy, ktorá je v skutočnosti výsledkom filtrov, estetických zákrokov a štylizácie. Výskumy ukazujú, že:

• až 88 % mladých žien vo veku 18 až 25 rokov nie je spokojných so svojím telom (Dove Self-Esteem Project, 2022)
• podľa Americkej psychologickej asociácie (APA) sa mladé dievčatá začínajú cítiť pod tlakom byť atraktívne už od 6 rokov
• deti matiek s vysokou mierou posadnutosti vzhľadom majú vyššiu mieru úzkosti, znížené sebavedomie a častejšie poruchy príjmu potravy

Matka ako vzor, alebo ako kritik

Matka je pre deti prvým zrkadlom. Jej vzťah k vlastnému telu často formuje to, ako sa deti vnímajú. Tento vzťah môže mať viacero podôb, a to od projektovania ideálu cez súťaživosť s dcérou až po sebaodmietanie prenesené na deti.

V prvom prípade, pri projektovaní ideálu, môže matka nútiť deti, predovšetkým dcéry, do extrémneho dohľadu nad vzhľadom. Nástojí na tom, aby dcéry držali diéty, veľa športovali či podstupovali estetické zákroky. Na čo je to všetko dobré? Na dokonalú reprezentáciu rodiny. Matky vyžadujú od svojich dcér, aby boli také krásne, ako ony kedysi.

Prečítajte si: Naučte vaše dcéry, že vyjadriť svoj postoj je oveľa dôležitejšie, než byť milá

Druhý, rovnako extrémny prípad, súvisí so súťaživosťou. Niekedy totiž matka vníma krásu dcéry ako ohrozenie vlastnej identity a postavenia. Preto ju môže vedome či podvedome zhadzovať, aby si zachovala nadradenosť. Dcéru uistí, že je krásna, no nezabudne dodať, že v jej veku bola omnoho krajšia.

Tretí spôsob tlaku má opačný pól. Sebaodmietanie matky sa veľmi ľahko môže preniesť aj na deti a spôsobiť im mnoho psychicky náročných situácií. Ak matka trpí nízkym sebavedomím, je pravdepodobné, že si bude „liečiť“ svoju frustráciu kritikou vlastných detí. Nachádza na nich len to najhoršie, čo by z jej pohľadu mohlo deťom ublížiť a jej dodať aspoň kus sebavedomia. Časté sú prirovania k niečomu nie príliš vábnemu alebo nepeknému. Napríklad vysloví, že má dieťa nohy po otcovi, a preto nikdy nebudú pekné.

Šikana v rodine: Násilie, ktoré sa deje len potichu

Psychológovia a experti na telesný imidž upozorňujú, že verbálne komentáre o vzhľade v rodinách môžu byť formou mikrodiskriminácie a emocionálneho násilia. Deti, ktoré sú dlhodobo vystavené kritike alebo porovnávaniu, zažívajú chronický stres a zníženú sebadôveru, trpia poruchami príjmu potravy a perfekcionizmom spojeným so strachom zo zlyhania. Tieto traumy neskôr vyvolávajú u detí depresie a  často u nich dochádza k sebapoškodzovaniu.

Z výskumu publikovaného v Journal of Youth and Adolescence (2021) vyplýva, že kritické poznámky o vzhľade v domácnosti majú podobný psychologický dopad ako šikana v škole.

Sú na tom synovia lepšie než dcéry? 

Ani chlapci nie sú ušetrení. Vzrastajúce počty mladých mužov trpiacich „muscle dysmorphiou“ (posadnutosťou nárastom svalovej hmoty) sú dôkazom, že tlak na vzhľad zasahuje aj ich. Ak matka alebo otec uprednostňuje len „silného, pekného muža“, chlapci môžu trpieť rovnakými úzkosťami ako dievčatá, len väčšinou bez možnosti o tom hovoriť.

Cesta k uzdraveniu

Vyjsť z tieňa posadnutosti dokonalým vzhľadom nie je jednoduché, najmä ak bola žena sama vychovávaná v prostredí, kde vzhľad určoval jej hodnotu. No cesta von existuje, ale je to cesta vedomej a uzdravujúcej práce na sebe a vzťahoch v rodine.

Zmena začína u matiek, ktoré majú moc prerušiť cyklus toxickej krásy a vytvoriť pre svoje deti bezpečný, prijímajúci priestor.

Mnohé ženy vyrastali s presvedčením, že musia byť atraktívne, iba vtedy budú prijaté. Skutočná zmena nastáva, keď sa matka odváži pozrieť na svoj vzťah k telu, kráse a hodnote. Keď matka začne veriť, že jej hodnota nie je viazaná na vzhľad, prestane ho používať ako meradlo aj pre svoje deti.

Deti vnímajú viac, než si myslíme. Zistia, že matka nie je spokojná so sebou ešte skôr, než to povie nahlas. Preto je dôležité vytvárať otvorený priestor na rozhovory o vzhľade, ale aj o tlaku spoločnosti, ktorý je na nich vyvíjaný.

Povedzme deťom napriamo, že ich hodnota nezávisí od toho, ako vyzerajú. Pomáhajme im rozpoznávať ilúziu sociálnych médií. Učme ich kritickému mysleniu. Ak sa totiž deti naučia myslieť a cítiť autonómne, vytvoria si vlastný vnútorný kompas, ktorý je silnejší než akýkoľvek tlak z okolia.

Prečo na tom záleží?

Pretože si deti z detstva neodnášajú len spomienky, ale aj spôsob, akým sa na seba pozerajú. A ten môže rozhodnúť o ich psychickom zdraví, vzťahoch i spokojnosti v živote. Prestať hodnotiť seba aj iných cez vzhľad je revolučný čin, akt lásky, ktorý lieči nielen nás, ale aj ďalšie generácie.

Prečítajte si: Cykly duše: Ako hormóny formujú ženský svet

Posadnutosť dokonalosťou

Posadnutosť dokonalým vzhľadom je kultúrny vírus, ktorý sa môže prenášať z generácie na generáciu. Je to ilúzia, ktorá kladie medzi členov rodiny nevyslovené očakávania, hanbu a súťaživosť. Až keď si uvedomíme, že skutočná krása nemá zrkadlo, ale základ je v prijatí a bezpečí, môžeme prestať poškodzovať seba aj svoje deti.

Zdroj titulná foto: Pexels_Ismael Sánchez

Autorka článku: Veronika Samborská