Keď sa hovorí o Slovenskom národnom povstaní, väčšinou si spomenieme na partizánov, veliteľov a ozbrojený odpor. V jeho pozadí však stáli aj ženy, bez ktorých by mnohé odbojové skupiny nedokázali fungovať. Niektoré nosili správy, iné prali bielizeň, piekli chlieb alebo pomáhali partizánom prežiť v horách. Ich mená sa však z dejín takmer vytratili.
Vizuálna umelkyňa Erika Mészárosová sa ich rozhodla vrátiť do našej pamäti. Za projekt Ženy v SNP získala Cenu Eleny Lackovej na festivale Jeden svet.
Keď Pavlína Dubeňová v noci piekla chlieb pre partizánov a nosila im ho do lesa, pravdepodobne netušila, že raz bude jej príbeh súčasťou umeleckého projektu. Rovnako ani Božena Palacková, ktorá pomáhala partizánom v hydrocentrále v Jasení, Zuzana Petreje, ktorá prala ich frontovú bielizeň pri rieke Belá, či Zora Breierová, ktorá im poskytovala pomoc.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ženy v SNP: ženy, o ktorých by sme mali vedieť viac
Neboli veliteľkami vojenských jednotiek ani osobnosťami, ktorých mená by sa pravidelne objavovali v historických publikáciách. Napriek tomu boli súčasťou odboja. Ich práca nevyzerala ako boj v prvej línii, no bez nej by sa partizánsky život v mnohých situáciách nedal zvládnuť.
Práve tieto príbehy sa stali východiskom projektu Ženy v SNP, ktorým Erika Mészárosová pripomína ženy, na ktoré sa v kolektívnej historickej pamäti tak trochu, ba aj celkom dosť, zabúda.
Pamätníky rozprávajúce príbehy
Autorka sa nerozhodla vytvoriť klasické pamätné tabule ani ďalšiu historickú výstavu. Zvolila si umeleckú cestu a vytvorila efemérne pamätníky – dočasné umelecké inštalácie, ktoré prostredníctvom predmetov, materiálov a symbolov pripomínajú konkrétne ženy a ich osudy.
Každý z nich vychádza z iného životného príbehu.
Boženu Palackovú pripomína hodvábny padák. Jej pôsobenie v hydrocentrále v Jasení sa spájalo s pomocou partizánom a spojeneckým výsadkárom. Zuzanu Petreje autorka priblížila prostredníctvom predmetov spojených s praním – činnosťou, ktorá bola v čase vojny oveľa viac než len bežnou domácou prácou.
Pri Pavlíne Dubeňovej sa do popredia dostal chlieb. Jednoduchá potravina, ktorá v jej rukách nadobudla úplne iný význam. Znamenala pomoc, solidaritu a odvahu vystaviť sa nebezpečenstvu. No aj príbeh Zory Breierovej pripomína, že odboj nestál iba na ľuďoch so zbraňou v ruke, ale aj na tých, ktorí mu pomáhali v úzadí.
Efemérnosť týchto pamätníkov má svoju symboliku. Nie všetko, čo má historickú hodnotu, musí byť vytesané do kameňa. Niekedy stačí predmet, gesto alebo príbeh, ktorý v nás zostane aj po tom, čo samotná inštalácia zmizne.
História, v ktorej chýbajú ženské hlasy
Príbehy žien v SNP však hovoria aj o inom. Prečo sa o ich účasti na povstaní dozvedáme tak málo?
Ženská práca v odboji sa väčšinou odohrávala mimo bojiska. Spojky prenášali informácie, ženy poskytovali úkryt, pripravovali jedlo, starali sa o ranených alebo zabezpečovali zásoby. Mnohé z týchto činností boli nebezpečné a ich odhalenie mohlo mať tragické následky.
Napriek tomu sa pri rozprávaní dejín vojny a povstania pozornosť prirodzene sústreďuje najmä na ozbrojený odpor. Každodenná pomoc, bez ktorej by tento odpor nemohol fungovať, zostáva zväčša v pozadí.
Projekt Ženy v SNP tak nespomína „len“ štyri konkrétne žien. Je aj pokusom pozrieť sa na známu historickú udalosť z inej perspektívy a doplniť do nej hlasy, ktoré v nej doteraz chýbali.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Cena, ktorá pripomína aj rómsku históriu
Ocenenie, ktoré projekt získal na festivale Jeden svet, nesie meno Eleny Lackovej. A práve toto spojenie mu dáva ďalší rozmer.
Elena Lacková (1921 – 2003) bola rómska spisovateľka a dramatička pochádzajúca z Veľkého Šariša. Krátko po druhej svetovej vojne napísala divadelnú hru Horiaci cigánsky tábor, v ktorej zachytila prenasledovanie Rómov a ich skúsenosti s pracovnými tábormi. S rómskymi ochotníkmi ju uviedla v roku 1949. Neskôr založila aj kočovné rómske divadlo.
Jej tvorba dávala priestor skúsenostiam ľudí, ktorých osudy zostávali dlho na okraji spoločenského záujmu. Práve preto je symbolika ocenenia v prípade projektu Ženy v SNP mimoriadne výstižná.
Aj účasť Rómov a Rómok v Slovenskom národnom povstaní je totiž dodnes málo známou kapitolou našich dejín. Ich príbehy sa len postupne dostávajú do širšieho povedomia a stále je čo objavovať.
Nie všetci hrdinovia stáli v boji so zbraňou v rukách
Projekt Ženy v SNP získal Cenu Eleny Lackovej na festivale Jeden svet. Ocenenie vyzdvihuje umelecké projekty, ktoré prispievajú k pozitívnej spoločenskej zmene.
Erika Mészárosová venovala cenu ženám, ktorých príbehy prostredníctvom svojich diel pripomenula.
Jej projekt zároveň poukázal na skutočnosť, že historická pamäť nie je nemenná. To, koho si pripomíname a koho príbehy rozprávame, závisí aj od toho, či sme ochotní pozrieť sa na minulosť z iného uhla.
Zrejme si pri spojení Slovenské národné povstanie predstavíme predovšetkým mužov so zbraňami v horách. No za ich chrbtom boli aj ženy, ktoré piekli chlieb, prali bielizeň, prenášali správy a riskovali vlastný život.
Niektoré z nich sa do učebníc nedostali. To však neznamená, že ich príbehy nepatria do našich dejín.
Zdroj foto: Instagram/zenyvsnp
Autorka článku: Veronika Samborská
