Keď sa hovorí o holokauste, väčšina ľudí si ako prvých vybaví židovské obete – plynové komory, deportácie, vyhladzovacie tábory. Menej sa však vie, alebo sa o tom hovorí s oveľa menšou naliehavosťou, že obeťami nacistickej rasovej ideológie boli aj státisíce Rómov.
Ich vyhladzovanie dostalo v rómskej kultúre názov Porajmos, čo v preklade znamená „pohltenie“ alebo „zničenie“.
Tisíce zmizli bez mena, bez hrobu
Odhady hovoria, že počas druhej svetovej vojny bolo zavraždených 220 000 až 500 000 Rómov, niektoré zdroje uvádzajú až 1,5 milióna. Ich likvidácia sa diala v koncentračných a vyhladzovacích táboroch ako Auschwitz-Birkenau, Chelmno, Treblinka či Jasenovac.
V Auschwitzi vznikol osobitný Zigeunerlager – „cigánsky rodinný tábor“. V noci z 2. na 3. augusta 1944 tu došlo k masovej vražde viac než 2 800 Rómov, prevažne žien, detí a starcov. Tento deň sa dnes pripomína ako Medzinárodný deň rómskeho holokaustu.
Rómovia ako cieľ rasovej nenávisti
Rómovia boli podľa nacistickej ideológie „rasovo menejcenní“. Podliehali represívnym zákonom, dochádzalo k násilným sterilizáciám, rozdeľovaniu rodín, núteným prácam a hromadným popravám. Ich smrť často nezanechala žiadnu stopu, žiadne hroby, záznamy, mená.
Mlčanie, ktoré trvalo desaťročia
Na rozdiel od židovského holokaustu sa o Porajmose dlho nehovorilo. Neboli výpovede, neexistovala politická vôľa, chýbali archívy aj uznanie. Až v posledných rokoch sa rómsky holokaust začína dostávať do povedomia, a to aj vďaka výskumom, pamätníkom, iniciatívam a predovšetkým preživším, ktorí o svojich príbehoch prehovorili.
Nielen historická, ale aj ľudská spomienka
Porajmos je aj pripomienkou, že Rómovia neboli len pasívne obete, ale ľudia so svojimi menami, príbehmi, hudbou, láskami, deťmi. Mnohí z nich zápasili s traumou celý život, no spoločnosť im len zriedkavo podala pomocnú ruku. Ak by vtedy existovalo viac porozumenia pre duševné zdravie, traumy, liečenie, možno by ich životy pokračovali inak. A možno by ich príbehy neskončili mlčaním.
Nezabudnúť znamená čeliť pravde
Rómsky holokaust je mementom, ale nie iba historickým, ale hlboko etickým. Dôkazom toho, čo sa stane, keď sa nenávisť, stereotypy a predsudky stanú normou. Aj dnes sú Rómovia vystavení diskriminácii, chudobe, násiliu.
Pripomínať si 2. august preto nie je len formálnosť. Je to záväzok, že ako spoločnosť nebudeme mlčať, keď sa opäť začnú ozývať slová rozdeľujúce ľudí podľa pôvodu, viery či farby pleti.
Prečítajte si: Kristína Maková: Z neistoty k hrdosti. Príbeh mladej ženy, ktorá dnes dáva hlas rómskej komunite
Spomienka v Banskej Bystrici: Aby sa nezabudlo
Aj tento rok sa pripravuje spoločné stretnutie s úctou k tejto tragédii. Vo štvrtok 31. júla 2025 o 17.00 h na Námestí SNP v Banskej Bystrici zaznejú silné slová, piesne, príbehy aj ticho.
Rečníci a rečníčky:
- Denisa Havrľová – pedagogička, ľudskoprávna aktivistka, novinárka
- Stanislav Daniel – riaditeľ Roma Education Fund
- Enriko – mladý muž z marginalizovanej komunity, ktorý otvorene prehovorí o vlastnej skúsenosti s rasizmom
- Maroš Chmelík – výkonný riaditeľ Centra komunitného organizovania a člen Rady vlády SR pre prevenciu kriminality
- Zástupcovia iniciatívy „NIE V NAŠOM MESTE“
- Roman Dovala – Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku
- Kristína Maková – koordinátorka iniciatívy Romane čaja (Rómske dievčatá)
Sprievodný program:
- Rómske básne v podaní dievčat z iniciatívy Romane čaja
- Tradičná rómska ľudová hudba – Pokošovci mladší
Po príhovoroch sa účastníci v tichom sprievode presunú k pamätníku pri Múzeu SNP, kde položia veniec, pomodlia sa a spomenú si na tých, ktorých umlčali len preto, kým boli.
Na záver prehovorí Viera Kováčová z Múzea SNP, ktorá priblíži historické fakty o rómskom holokauste a jeho pozabudnutom odkaze.
Príďte. Aby sa nezabudlo. Nie z povinnosti, ale zo solidarity. Zo súcitu, ktorý má silu meniť svet. Z ľudskosti, ktorá nepozná farbu pleti.
Ak si prajete podporiť organizátorov tohto podujatia a ďalších podobných aktivít, môžete TU.
Zdroj foto: Centrum komunitného organizovania
Autorka článku: Veronika Samborská
