Dlhodobá nezamestnanosť predstavuje jeden z najzložitejších sociálno-ekonomických problémov, ktorým čelia mnohé krajiny vrátane Slovenska. Podľa údajov Eurostatu z roku 2023 dosahuje miera dlhodobej nezamestnanosti na Slovensku približne 2,9 %, čo znamená, že takmer tretina všetkých nezamestnaných je bez práce viac ako 12 mesiacov.

Tento trend je alarmujúci, pretože dlhodobá nezamestnanosť vedie k výraznej strate pracovných zručností, poklesu motivácie a rastúcej sociálnej izolácii.

Dôsledky dlhodobej nezamestnanosti

Osoby, ktoré sú mimo pracovného trhu dlhší čas, zvyčajne strácajú nielen pravidelný príjem, ale aj pracovné návyky, sebavedomie a kontakt s dynamicky sa meniacim trhom práce. Podľa výskumu Inštitútu zamestnanosti zo Slovenskej akadémie vied až 40 % dlhodobo nezamestnaných uvádza ako najväčšiu prekážku návratu do práce zníženú sebadôveru a zastarané pracovné zručnosti. Tento stav vedie k sociálnemu vylúčeniu, zníženiu životnej úrovne a môže výrazne ovplyvniť mentálne zdravie jednotlivca, pričom depresia a úzkosť sú u tejto skupiny výrazne častejšie ako u zamestnaných osôb.

Návrat takýchto ľudí späť do zamestnania je preto výzvou, ktorá vyžaduje komplexný prístup nielen zo strany štátu, ale aj rôznych mimovládnych organizácií, zamestnávateľov a komunít. Podľa štúdie Európskej komisie z roku 2022 môžu cielené aktivity na podporu rekvalifikácie a psychosociálnej podpory zvýšiť šance dlhodobo nezamestnaných na získanie práce až o 25 %. Preto je veľmi dôležité, aby sa opatrenia na podporu týchto ľudí zameriavali na ich postupnú reintegráciu, motiváciu a rozvoj zručností, ktoré sú na trhu práce potrebné.

Čo na to zamestnávatelia? 

Reakcie zamestnávateľov na prijímanie dlhodobo nezamestnaných sú rôznorodé a často ovplyvnené viacerými faktormi, ako sú veľkosť firmy, odvetvie, skúsenosti s touto skupinou uchádzačov či aktuálna situácia na trhu práce.

Obavy a predsudky

Mnohí zamestnávatelia majú voči dlhodobo nezamestnaným isté predsudky, ktoré môžu brzdiť ich ochotu zamestnať ich. Zamestnávatelia sa často obávajú, že ľudia, ktorí boli dlhodobo mimo pracovného procesu, už nebudú vedieť držať krok s aktuálnymi požiadavkami a technológiami. A zároveň môžu mať firmy obavy z nutnosti investovať viac času a zdrojov do zaškolenia a adaptácie týchto pracovníkov. Dlhodobo nezamestnaných považujú za rizikových pracovníkov, čo môže byť spôsobené stereotypmi a neznalosťou konkrétnych príbehov uchádzačov.

Pozitívne skúsenosti a motivácie

Na druhej strane, rastie počet zamestnávateľov, ktorí vidia potenciál v prijímaní dlhodobo nezamestnaných a vyhľadávajú ich najmä vtedy, keď majú problém nájsť vhodných pracovníkov. K pozitívnym faktorom patria:

• Motivovaní a lojálni zamestnanci: Niektorí zamestnávatelia tvrdia, že ľudia, ktorí sa vracajú do práce po dlhšej prestávke, sú často veľmi motivovaní a lojálni, pretože si zamestnanie veľmi vážia.
• Podpora zo strany štátu: Príspevky na mzdy, dotácie a daňové úľavy, ktoré zamestnávateľom kompenzujú náklady spojené s prijímaním a zaškoľovaním dlhodobo nezamestnaných, sú veľkou motiváciou.
• Sociálna zodpovednosť: Niektoré firmy vnímajú zamestnávanie zraniteľných skupín ako súčasť svojej spoločenskej zodpovednosti a snažia sa podporovať inkluzívny pracovný trh.

Na záver je potrebné zdôrazniť, že reintegrácia dlhodobo nezamestnaných je dlhodobý proces, ktorý vyžaduje trpezlivosť a koordinovanú spoluprácu viacerých subjektov. Efektívne programy a iniciatívy, ktoré vychádzajú z aktuálnych výskumov a skúseností, môžu výrazne zlepšiť situáciu týchto ľudí a prispieť k ich návratu do pracovného života, čím zároveň posilňujú ekonomickú stabilitu celej spoločnosti.

Zdroj titulná foto: Pexels_Artem Podrez

Autorka článku: Veronika Samborská