Dlhé stáročia bola veda doménou mužov. Ženy čelili právnym, spoločenským aj akademickým prekážkam, ktoré im znemožňovali aktívne sa zapájať do vedeckého výskumu. Napriek tomu sa viaceré z nich zapísali do dejín ako výnimočné osobnosti, ktoré významne prispeli k rozvoju poznania.

Ich príbehy sú nielen svedectvom odhodlania, ale aj dôkazom, že talent a vášeň pre objavy nepoznajú pohlavie.

História plná zvučných mien

Ženská veda odštartovala s Hypatiou z Alexandrie 

Hypatia bola matematička, filozofka a astronómka v období, keď bolo vzdelanie výsadou mužov. Viedla novoplatónsku školu v Alexandrii a učila filozofiu a astronómiu. Jej nezávislé myslenie a popularita medzi študentmi však z nej urobili terč náboženského a politického fanatizmu. Bola brutálne zavraždená davom kresťanských extrémistov. Jej smrť je často symbolom útlaku intelektuálnej slobody a ženskej nezávislosti.

Marie Curie: Výnimočná dáma dvoch Nobelových cien

Marie Curie bola prvou ženou, ktorá získala Nobelovu cenu, a ako jediná v histórii ju získala v dvoch rôznych vedných odboroch, vo fyzike a chémii. Objavila rádioaktívne prvky polónium a rádium. Jej výskum nielenže položil základy jadrovej fyziky, ale zaznamenal aj výrazný úspech v medicíne, napríklad pri liečbe rakoviny. Napriek jej genialite ju Parížska akadémia vied odmietla prijať ako členku, a to len preto, že bola žena. Svoju odvahu a statočnosť ukázala aj počas 1. svetovej vojny, keď riadila mobilné rádiologické jednotky pre francúzske bojiská, čím zachránila tisíce životov.

Prečítajte si: Sufražetky: Ženy, ktoré zmenili dejiny

„Nikdy nepochybuj, že malá skupina premýšľajúcich, odhodlaných žien môže zmeniť svet. V skutočnosti je to jediný spôsob, ako sa to kedy stalo.“ – Margaret Mead (antropologička)

Rosalind Franklin: Zabudnutá matka DNA

Rosalind Franklin významne prispela k objavu štruktúry DNA pomocou röntgenovej kryštalografie. Jej fotografia známa ako „Photo 51“ poskytla zásadný dôkaz pre model dvojitej špirály. Nobelovu cenu však získali len jej mužskí kolegovia Watson, Crick a Wilkins, bez toho, aby ju uznali za rovnocennú spoluautorku. Rosalind zomrela vo veku 37 rokov. Mnohí vedci dnes tvrdia, že keby žila dlhšie, Nobelova cena by jej právom patrila.

Lise Meitner: Žena, ktorá odmietla atómovú bombu

Meitner bola kľúčová postava pri objave jadrového štiepenia, no Nobelovu cenu za fyziku v roku 1944 dostal len jej kolega Otto Hahn. Meitner bola Židovka a musela z nacistického Nemecka utiecť. Neskôr odmietla pracovať na projekte Manhattan, ktorý viedol k vývoju atómovej bomby.

Ada Lovelace: Prvá programátorka sveta 

Dcéra básnika Lorda Byrona sa preslávila prácou s Charlesom Babbageom na analytickom stroji, ktorý je považovaný za predchodcu dnešného počítača. Ada ako prvá navrhla pre tento stroj algoritmus, čím sa zapísala do histórie ako prvá programátorka sveta. V 20. storočí po nej pomenovali programovací jazyk – „Ada“.

Prekážky na ceste za uznaním

• Vylúčenie zo vzdelania: Väčšina univerzít ženy neprijímala až do 20. storočia. Mnohé vedkyne sa museli vzdelávať doma alebo pod pseudonymom.
• Nedostatočné uznanie: Veľa objavov, o ktoré sa pričinili ženy, boli pripísané ich mužským kolegom. Tento počin nesmie pomenovanie Matildin efekt po aktivistke Matilde Joslyn Gageovej.
• Rodové stereotypy: Ženy boli považované za „príliš emocionálne“ či „menej racionálne“ na vedeckú prácu.
• Nízke financovanie: Ženy dostávali výrazne menej grantov a pracovných príležitostí.

Slovenské vedkyne sú svetové

Aj Slovensko má svoje významné vedkyne, ktoré sa presadili doma i v zahraničí. Jednou z nich je RNDr. Silvia Pastoreková, DrSc., uznávaná molekulárna biologička, ktorej výskum sa sústreďuje na nádorovú biológiu. Osobitnú pozornosť venuje proteínom, ktoré sa nachádzajú v nádorových bunkách v kyslom prostredí. Jej objav karboanhydrázy IX, ktorá slúži ako nádorový marker a zároveň potenciálny cieľ pre liečbu rakoviny, jej zabezpečil medzinárodné uznanie. V súčasnosti pôsobí ako riaditeľka Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied a spolupracuje s poprednými zahraničnými laboratóriami.

Výraznou osobnosťou slovenskej informatiky je prof. RNDr. Mária Bieliková, PhD., ktorá sa venuje umelej inteligencii, strojovému učeniu a interakcii človeka s počítačom. Založila Kempelenov inštitút inteligentných technológií (KInIT), ktorý prepája výskum, inovácie a podnikateľskú sféru. Okrem technologických tém sa zaujíma aj o etické otázky súvisiace s vývojom umelej inteligencie, a je známa presadzovaním inkluzívnych a zodpovedných prístupov v oblasti IT.

Prečítajte si: Silné slovenské ženy, ktoré prelomili bariéry

Ďalšou významnou vedkyňou je doc. RNDr. Zuzana Čižmáriková, PhD., ktorá pôsobí na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Jej výskum sa zameriava na vývoj nových liekov a liekových foriem, predovšetkým v oblasti kardiovaskulárnych ochorení. Okrem vedeckej práce sa aktívne venuje aj popularizácii vedy a snaží sa priblížiť jej význam mladším generáciám.

V oblasti klinickej imunológie a alergológie vyniká doc. RNDr. Katarína Jesenáková, PhD., ktorá sa počas pandémie COVID-19 stala dôležitým odborným hlasom na Slovensku. Vo svojom výskume sa venuje najmä postcovidovým stavom a štúdiu imunity. Je členkou viacerých odborných komisií a pravidelne sa zapája do diskusie o verejnom zdraví a medicínskom výskume.

Ženy dnes: Pokrok, ale ešte nie rovnosť

Dnes nájdeme ženy na popredných miestach v NASA, CERN-e, univerzitách či vývojových tímoch po celom svete. No stále tvoria menšinu medzi nositeľmi Nobelových cien či vedúcimi výskumnými pracovníkmi. Ich boj za uznanie pokračuje, už však nie potichu.

História žien vo vede je dôkazom, že aj napriek systematickému znevýhodňovaniu sa dokázali presadiť a zmeniť svet. Ich príbehy nás učia, že veda nie je len o poznatkoch, ale je aj o odvahe postaviť sa spoločenským normám, bojovať za svoje miesto a nenechať sa umlčať.

Zdroj titulná foto: Pexels_Suzy Hazelwood

Autorka článku: Veronika Samborská