Byť matkou je jednou z najnáročnejších, no aj najkrajších životných úloh. Pre väčšinu žien je tehotenstvo obdobím očakávania, príprav a lásky. Pre ženy bez domova je to však často obdobie plné strachu a neistoty. Nastáva boj o prežitie. Nielen matky, ale aj nenarodeného dieťaťa.

Tehotenstvo na ulici je realita, ktorú si vie len málokto predstaviť

Ženy bez domova čelia mnohým rizikám. Od násilia, cez zdravotné problémy až po psychickú záťaž. Keď do tohto sveta vstúpi tehotenstvo, situácia sa dramaticky komplikuje. Chýba prístup k zdravotnej starostlivosti, hygienickým potrebám, strave, oddychu.

Mnohé z týchto žien nevedia, že sú tehotné, kým sa neobjavia zjavné príznaky. Iné svoju graviditu taja zo strachu, že by mohli prísť o dieťa alebo byť umiestnené do zariadenia proti svojej vôli. Vysoký výskyt podvýživy, infekcií, nedostatku spánku a stresu zvyšuje riziko predčasného pôrodu či zdravotných komplikácií u bábätka.

Matky v ohrození kdesi medzi inštitúciou a ulicou

Aj keď na Slovensku existujú zariadenia núdzového ubytovania či azylové domy pre matky s deťmi, kapacity sú obmedzené. Prístup k nim nie je automatický. Mnohé ženy nevedia, kam sa obrátiť, alebo nespĺňajú administratívne podmienky. Niektoré zariadenia odmietajú ženy so závislosťami alebo s psychickými poruchami, čo sú pritom problémy, ktoré sú medzi ženami bez domova, bohužiaľ, dosť rozšírené.

Ak sa žene podarí získať miesto v azylovom dome, má aspoň dočasný priestor na záchranu. Stabilné bývanie, odbornú pomoc, poradenstvo a podporu pri výchove dieťaťa. Mnohé matky však aj napriek tomu žijú v obavách, že im dieťa bude odobrané, čo sa žiaľ, pri nevhodných podmienkach starostlivosti, aj reálne deje.

Prečítajte si: Všetci robíme chyby, no nie všetci ich vnímame ako súčasť učenia

Príbehy skutočných žien bez domova ukazujú realitu bez príkras

Mária žije v Bratislave, ale takmer celé tehotenstvo prežila bez strechy nad hlavou. Po opustení návykového prostredia sa totiž rozhodla zmeniť svoj život, no bez prístupu k bývaniu a sociálnej pomoci sa jej to darilo len veľmi ťažko. „Nikdy by som si nepredstavovala, že sa budem musieť rozhodovať medzi tým, či si kúpim jedlo, alebo hygienické potreby. Keď som zistila, že som tehotná, bála som sa, že mi dieťa vezmú. Ale nakoniec mi pomohli organizácie, ktoré mi ukázali, že je možné začať znova.“

Mária nakoniec získala miesto v azylovom dome, kde jej pomohli s prípravou na pôrod, zabezpečili pravidelnú lekársku starostlivosť a poradenskú podporu. Vďaka pomoci odborníkov sa stala oporou pre svoje dieťa, aj keď sa jej podmienky v spoločnosti neustále menili.

Zuzana je matka dvoch detí. Bez domova zostala po rozvode. Pred pôrodom tretieho dieťaťa tak bojuje nielen s finančnými problémami, ale aj so strachom z toho, že jej budú deti odobrané. „Strach z toho, že moje deti kamsi zoberú, ma desí každý deň. Vďaka podpore charitatívnych organizácií však postupne nachádzam stabilitu, aj keď podmienky nie sú ideálne,“ hovorí Zuzana, ktorá dnes bojuje za lepší život pre svoje deti, aj pre seba.

Timea vyrastala v detskom domove a neskôr žila na ulici. Počas tehotenstva nemala stabilné bývanie a zdolávala aj mnohé iné výzvy. Napriek tomu sa nevzdala. Pracovala aj v niekoľkých zamestnaniach naraz, aby zabezpečila seba a svojho syna. Dnes študuje na vysokej škole. „Aj zdanlivo bezvýchodiskové situácie sa dajú prekonať. Nie som žiadna hrdinka, ale som rada, že som doslova zdolala samu seba. Byť tehotná a bez domova a priviesť na svet dieťa v naozaj úbohých podmienkach, bolo niečo, o čom som rozhodne nesnívala. Som rada, že je to za mnou.“

Psychická záťaž a materinský inštinkt

Ženy bez domova sa často stretávajú s predsudkami. Spoločnosť ich vníma ako „neprispôsobivé“, nezodpovedné, nevhodné na materstvo. No mnohé z nich túžia po lepšom živote práve vďaka svojim deťom. Tehotenstvo je pre niektoré obrovským impulzom k zmene. Snažia sa prestať s drogami, vyhľadať pomoc, nájsť si prácu. Problémom je, že im systém túto cestu veľmi neuľahčuje.

Psychická záťaž, ktorá s tehotenstvom a materstvom prichádza, je u týchto žien extrémna. Prežívajú pocity hanby, viny, bezmocnosti, ale aj obáv o budúcnosť. Bez stabilného zázemia je nádej veľmi krehká.

Prečítajte si: Rakovina zlých vzťahov: Prečo stále tolerujeme šikanu na školách?

Čo môžeme urobiť my?

Zmena musí prísť nielen zo strany štátu a sociálneho systému, ale aj od nás – bežných ľudí. Viac empatie, menej súdenia. Podpora terénnych sociálnych pracovníkov, organizácií pomáhajúcich matkám bez domova, či darovanie hygienických potrieb, detského oblečenia alebo kočíkov môže pomôcť viac, než sa na prvý pohľad zdá.

Matky bez domova nie sú horšie matky. Len sú matkami v ťažších podmienkach. A práve vtedy by mali dostať viac pomoci. Nie menej.

Zdroj titulná foto: Pexels_Jonathan Borba

Autorka článku: Veronika Samborská