Digitálny svet mal ženám a dievčatám priniesť prepojenie a príležitosti, no pre milióny z nich sa stal priestorom zneužívania a ohrozenia. Generatívna umelá inteligencia umožňuje masovú tvorbu deepfake obsahu, zdieľanie intímnych obrázkov bez súhlasu či šírenie dezinformácií – a takmer 98 % online deepfake videí je pornografických, pričom 99 % zobrazených osôb tvoria ženy a dievčatá.

Rýchly rast digitálneho obsahu – medziročne až o 550 % – a nedostatok účinných právnych opatrení zanechávajú 1,8 miliardy žien a dievčat bez právnej ochrany. Digitálne násilie pritom často prechádza do reálneho života.

Viac ako dve tretiny novinárok a aktivistiek hlási online útoky, pričom viac než 40 % uvádza, že viedli k fyzickému ohrozeniu alebo útokom v reálnom svete.

Ale umelá inteligencia ovplyvňuje ženy aj mimo digitálneho priestoru. Algoritmy sa dnes využívajú pri prijímaní do zamestnania, hodnotení výkonu, rozhodovaní o platoch či kariérnom postupe. Ak sú tieto systémy trénované na historicky nevyvážených dátach alebo bez zohľadnenia ženských perspektív, existujúce nerovnosti sa automatizujú a zosilňujú. Ticho, nečinnosť alebo absencia zastúpenia žien pri tvorbe technológií znamená, že nerovnosť sa šíri vo veľkom – v digitálnom aj pracovnom svete.

Prečítajte si: Keď domov nie je bezpečie: Násilie a bezdomovectvo sú u žien silno prepojené

Rovnosť vs. predsudky 

To všetko priamo súvisí s rovnosťou odmien. Rovnako ako ženy v EÚ symbolicky pracujú „zadarmo“ od polovice novembra do konca roka kvôli gender pay gap, tak aj digitálny priestor, ktorý nie je bezpečný, odoberá ženám rovnaké príležitosti. Umelá inteligencia môže reprodukovať predsudky, ktoré vedú k nižším platom, horším kariérnym príležitostiam a obmedzenému prístupu k rozhodovacím procesom – a zároveň umožňuje, aby online obťažovanie a nátlak pokračovali bez trestu.

Technológie musia slúžiť rovnosti, nie ubližovaniu.

Je potrebná globálna regulácia AI aj digitálnych platforiem a lepšia právna ochrana obetí digitálneho násilia. Ale je tiež nevyhnutné zapojenie žien do tvorby technológií, politík a rozhodovacích mechanizmov. Chýbať však nesmú ani školenia o digitálnej gramotnosti a bezpečí pre ženy a dievčatá.

Kým nebude digitálny priestor bezpečný, skutočná rodová rovnosť – v práci, médiách či politike – zostane nedosiahnuteľná.

Ilustračná titulná foto: Image by Freepik (jcomp)

Autorka článku: Veronika Samborská