Dopravná chudoba označuje stav, keď jednotlivci alebo domácnosti nemajú dostatočný prístup k doprave, verejnej ani súkromnej, alebo nemôžu hradiť náklady spojené s dopravou.

Konkrétnejšie to znamená, že sa ľudia nemajú možnosť pohodlne a spoľahlivo dopraviť do práce, do školy, za základnými službami, čo výrazne obmedzuje ich účasť na bežnom spoločenskom a ekonomickom živote.

Prečo vlastne dopravná chudoba vzniká?

Dopravná chudoba vzniká z kombinácie viacerých faktorov. Prvým je nedostatočná verejná doprava, najmä v riedko osídlených alebo vidieckych oblastiach. Druhým sú zvýšené náklady na dopravu – pre domácnosti s nízkym príjmom je lístok drahý a benzín s údržbou auta je vážnou prekážkou. Tretím je dlhá doba cestovania alebo neefektívne prepojenie, keď sú spoje zriedkavé, cesty pridlhé a prestupy komplikované. Takýto spôsob je na bežné dochádzanie prakticky nemožný. Posledným faktorom je sociálno-ekonomická zraniteľnosť. Nízkopríjmové rodiny či ľudia v odľahlých obciach, starší či zdravotne znevýhodnení sú ohrození najviac.

Prečítajte si: Takmer tretina domácností žije od výplaty k výplate: Slovensko neudržalo tempo Európy

Dopravná chudoba má reálne a vážne dôsledky

• Obmedzené pracovné príležitosti: ľudia nemôžu dochádzať do práce, alebo to pre nich znamená časovo či finančne náročné dochádzanie
• Sťažený prístup k vzdelaniu a zdravotníctvu: školy, nemocnice, ambulancie môžu byť pre obyvateľov nedostupné alebo vyžadovať komplikované cestovanie
• Sociálna izolácia a vylúčenie: obmedzená mobilita znižuje možnosť zapojiť sa do kultúrneho alebo spoločenského života, čo prehlbuje nerovnosti
• Prehlbovanie chudoby a nerovností: tí, ktorí si nemôžu dovoliť auto alebo nemajú kvalitné verejné spojenie, sú výrazne znevýhodnení oproti ľuďom s lepšou dopravnou dostupnosťou.

Okrem tradičnej verejnej dopravy sa na riešenie dopravnej chudoby začínajú využívať aj alternatívne formy mobility:

• Zdieľaná doprava – ide o služby, kde viacerí ľudia využívajú spoločné vozidlo (autá, mikrobusy) na rovnaké alebo podobné trasy. Tento model umožňuje efektívne spojiť menšie obce a vzdialenejšie oblasti, znižuje náklady a zvyšuje dostupnosť dopravy.
• Sociálny taxík – špeciálna forma dopravy pre sociálne zraniteľné skupiny, ako sú seniori, zdravotne postihnutí alebo nízkopríjmové rodiny. Sociálny taxík je často dotovaný štátom alebo samosprávou a umožňuje bezpečný a cenovo dostupný presun k základným službám, lekárovi alebo na nákup.

Je situácia na Slovensku kritická?

Podľa analýzy IEP (Inštitút environmentálnej politiky) z roku 2025:

• Asi 7 % obyvateľov Slovenska žije v oblastiach s vysokým stupňom ohrozenia dopravnou chudobou.
• Najhoršie sú na tom Prešovský a Banskobystrický kraj. V týchto regiónoch je ohrozených dopravnou chudobou takmer polovica obcí.
• Medzi obzvlášť postihnuté regióny patria oblasti Gemer, Horný Zemplín a severné časti Šariša.
• Zároveň sú známe prípady aj na západe Slovenska, aj keď tam je dopravná sieť lepšia. Niektoré obce sú ohrozené pre dlhú dobu cestovania, zlé napojenie alebo málo spojov.

Konkrétne, podľa najnovších dát, je v Prešovskom kraji 293 obcí ohrozených dopravnou chudobou. V Banskobystrickom 224 obcí a v Košickom 130. Nitriansky má 70 obcí, Žilinský 60, Trenčiansky 58, Trnavský 29 a v Bratislavskom sú obce len dve.

Prečítajte si: Mama a otec v jednom. Osamelí rodičia žijú s deťmi často na hranici chudoby

Prečo je o dopravnej chudobe dôležité hovoriť a čo môže pomôcť?

Dopravná chudoba je dôležitý spoločenský problém, lebo úzko súvisí s rovnosťou príležitostí, sociálnou spravodlivosťou a prístupom k základným potrebám. Ľudia, ktorí čelia dopravnej chudobe, sú často v tieni. Ich životné šance sú obmedzené.

Situáciu je potrebné riešiť komplexne, cez infraštruktúru, verejnú dopravu, zdieľanú dopravu, sociálny taxík, sociálne programy a verejné politiky.

Zdroj foto: Pexels_M&W Studios

Autorka článku: Veronika Samborská