Subjektívna chudoba v Európe síce dlhodobo klesá, no Slovensko z tohto trendu takmer neťaží. Podľa najnovších údajov Eurostatu má až takmer 29 % Slovákov problém vyjsť s peniazmi, čo je jeden z najvyšších podielov v EÚ. Kým susedné Poľsko, Česko či Maďarsko dokázali v posledných rokoch citeľne zlepšiť finančnú situáciu svojich domácností, Slovensko stagnuje.
Hoci makroekonomické ukazovatele naznačujú rast životnej úrovne, mnohí ľudia zlepšenie nepociťujú a stále žijú od výplaty k výplate. Dôvodom je slabý rast produktivity a nízka pridaná hodnota ekonomiky, ktorá nevytvára priestor pre udržateľné zvyšovanie miezd. Tento stav odhaľuje limity nášho dlhodobého modelu. Tým je lacná práca, vysoká závislosť od zahraničných investorov a nedostatočné investície do výskumu, inovácií a domácej ekonomiky.
Európsky kontext: Slovensko je medzi najhoršími
V roku 2024 sa v EÚ považovalo za subjektívne chudobných 17,4 % ľudí, čo je výrazný pokles oproti roku 2015 (vyše 25 %). Napriek tomu má takmer každý piaty Európan problém vyjsť s peniazmi.
Slovensko je spolu s Bulharskom a Gréckom na opačnom konci rebríčka.
- Grécko: 66,8 %
- Bulharsko: 37,4 %
- Slovensko: 28,7 %
- Najlepšie krajiny: Holandsko, Nemecko a Luxembursko (okolo 7 – 8 %)
Subjektívna chudoba sa meria podľa toho, či domácnosti uvádzajú, že vychádzajú s peniazmi „s veľkými ťažkosťami“ alebo „s ťažkosťami“. Nejde teda len o príjem, ale aj o výdavky, zadlženosť či celkový pocit finančnej stability.
Prečítajte si: Tesco podporuje spravodlivé odmeňovanie mužov a žien a dosiahlo výrazný pokrok pri vyrovnávaní rodového rozdielu
Slovensko stojí na mieste, susedia sa posúvajú
Podiel subjektívne chudobných domácností sa na Slovensku dlhodobo pohybuje okolo 30 %. Ešte horšie sú na tom jednorodičovské domácnosti či seniori žijúci sami, tam subjektívna chudoba presahuje 40 %.
Zatiaľ čo Poľsko a Maďarsko výrazne zlepšili finančnú istotu obyvateľov (najmä po roku 2016), Slovensko stagnuje. Ukazuje sa tak, že náš ekonomický model naráža na hranice. Po období rýchlej konvergencie po vstupe do EÚ sme uviazli v tzv. pasci stredného príjmu – ekonomika rastie, ale nedokáže produkovať dostatok inovácií a vyššej pridanej hodnoty.
Prečítajte si: Rozdiely v dôchodkoch medzi mužmi a ženami na Slovensku pretrvávajú aj v roku 2025
Prečo bohatnú susedia rýchlejšie?
Hoci má Slovensko porovnateľnú produktivitu práce s Českom a Poľskom, zaostáva v počte odpracovaných hodín, inováciách, investíciách do výskumu aj efektívnosti verejného sektora. Tamojšia ekonomika dokázala premeniť rast na vyššiu finančnú istotu domácností, kým na Slovensku rast nie je dostatočne inkluzívny.
Vyššie mzdy pritom nemožno dlhodobo zvyšovať administratívne. Musia byť kryté vyšším výkonom, produktivitou a technologickým pokrokom.
Kľúčom je produktivita a inovácia, nie lacná práca
Slovensko potrebuje posilniť jadro ekonomiky:
- investovať do výskumu a vývoja
- modernizovať vzdelávací systém
- podporovať inovácie a domácu pridanú hodnotu
- posilniť dôveru v právny štát a stabilitu podnikateľského prostredia
- rozšíriť zdroje rastu mimo automobilového priemyslu
Ekonomika rastie, no domácnosti to necítia
Slovensko rastie, ale pomaly. Pre mnohé domácnosti sa finančná situácia nemení a subjektívna chudoba ostáva vysoká. Kým sa krajine nepodarí prejsť od modelu lacnej práce k ekonomike založenej na znalostiach, inováciách a vyššej produktivite, pocit života od výplaty k výplate bude pretrvávať.
Zdroj: Marián Kočiš, makroekonomický analytik, SLSP
Zdroj foto: Pexels_Pixabay
Autorka článku: Veronika Samborská
