Uznávaná poetka Mila Haugová sa spoločne s hudobnými skladateľmi a producentami Robertom Pospišom a Martinom Sillayom vydala začiatkom augusta na koncertné turné k albumu Srna pozerajúca na Polárku.

Spoločné dielo počas tohto leta zaznelo úplne po prvýkrát naživo v ucelenej podobe na festivale Atmosféra. V trojici ho uvedú ešte na štyroch koncertoch turné, ktoré nesie názov Mila Haugová v záhradách.

Poetka Mila Haugová po prvýkrát vyráža na koncertné turné

Najskôr znie gitara, potom sa pridá klavír a vokál. Do hudobného priestoru s určitou razanciou vstúpi prednes poetky, pri ktorom poslucháč celkom zabudne na akékoľvek očakávania. Tak sa začína otváracia skladba Všetko sa začína chvením. „Je to ako chemická zlúčenina, kde z dodaných prvkov vznikne niečo nové,“ hovorí o albume Srna pozerajúca na Polárku jeho ústredná interpretka a zároveň spoluautorka Mila Haugová.

Mimoriadne intímny zážitok zo spojenia slova a hudby umocnia počas živého prevedenia albumu aj neobyčajné priestory, v ktorých sa koncerty bežne nekonajú, a tiež obmedzená kapacita publika. Skladby z albumu Srna pozerajúca na Polárku budú obohatené o rozprávanie o básňach, láske, vzťahoch a stretnutiach, ktoré spoluvytvárajú tvorivé univerzum Mily Haugovej. Publikum tak čaká neopakovateľný večer, v ktorom sa organicky stretávajú svety hudobného a básnického umenia, ale aj hovoreného slova.

Turné Mila Haugová v záhradách sa začalo špeciálnym festivalovým koncertom na Atmosfére v Hontianskych Nemcoch už 2. augusta a pokračovať bude v štyroch mestách až do začiatku septembra.

Postupne sa predstaví v novootvorenom záhradnom ateliéri Čajovne Gaia v Banskej Bystrici (24. august), na záhrade kultúrneho centra Art Café v Banskej Štiavnici (25. august), v Prüger Wallnerovej záhrade v Bratislave (4. september) a na záver v synagóge v Leviciach (5. september).

„Na koncertoch s Milou pokračuje dobrodružná cesta svetom ženy, ktorá rozpráva o dôležitom. So samozrejmosťou, ktorá vie zasiahnuť s mimoriadnou intenzitou,“ dopĺňa Robert Pospiš, ktorý spolu s Martinom Sillayom stojí za hudobnou i zvukovou podobou projektu.

Album Srna pozerajúca na Polárku vyšiel v roku 2024 vo vydavateľstve Real Music House v koprodukcii s vydavateľstvom Ars Poetica. Na jeho vzniku sa okrem ústrednej trojice podieľal Martin Solotruk ako autor básnickej koncepcie a hudobníci Roman Harvan a Juraj Šušaník.

Stanislava Chrobáková-Repar (2002) o Mile Haugovej:

Čo je na Haugovej básnickom vykreslení charakteru vzťahu medzi mužom a ženou zvlášť cenné, je narušenie tradičného chápania rodovosti, mužského a ženského, ktoré vyčleňuje akčnosť, rozumovosť a sústredenosť ako dominujúce vlastnosti pre mužský subjekt a pasivitu, odovzdanosť, citovosť a intuitívnosť pre ženský. Haugovej ženské básnické subjekty na jednej strane reprezentujú istú diverzitu – aj sociálnych rol (obraz Alfy), na druhej strane demonštrujú a prisudzujú aj mužský prvok ženskému bytiu a ženský prvok zase mužskému. Autorka tak svojím spôsobom videnia korešponduje so snahami feministickej kritiky, ktorá upozorňuje na nevyhnutnosť zmeny v chápaní rodových mentalít a ktorá sa usiluje práve tak o rehabilitáciu podvedomia, intuície, emocionálnosti v našom poznávaní a v našich životoch, ako o obsadenie tradične „mužského“ územia ženami, zaplnenie vybielených miest na mape kultúrnych dejín a prekonanie a zrušenie patriarchálneho univerzalizmu.

Pravda, tento pohyb v Haugovej poézii bol iba pozvoľný. Lyrická hrdinka z jej prvých kníh zodpovedala skôr tradičnému chápaniu, ktoré ženu umiestňuje do stredu orálnej tradície, bližšie k prírode a rurálnemu spôsobu života, kým mužskému hrdinovi vyhradzuje priestor písanej kultúry, urbanizácie života a vysoko cenených spoločenských aktivít. Až v Čistých dňoch, Praláske a Nostalgii sa u Haugovej častejšie stretávame s tematikou znaku, stopy, zapisovania sa (telom) do pamäti rodu, do dejín, so zvýznamňovaním ženskej tradície, sebavedomejším intelektuálnym gestom, ktoré sa prejavuje nilen v tematike básní, ale zasahuje aj do ich výrazu a tvaru – napríklad prostredníctvom narastania performatívnosti básnickej reči na jednej strane a intertextuality na strane druhej.

Mila Haugová 

Mila Haugová (pseudonym Mila Srnková) sa narodila 14. júna 1942 v Budapešti a v detstve sa s rodičmi sťahovala na rozličné miesta Slovenska. Jej otec bol v rokoch 1951 – 1953 uväznený z politických dôvodov. Mila neskôr absolvovala Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre a pôsobila ako agronómka a potom ako stredoškolská učiteľka. Po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy emigrovala do Kanady, odkiaľ sa však po roku vrátila do vlasti. Niekoľko rokov bola redaktorkou literárneho časopisu Romboid. Žije striedavo v Bratislave a v milovanej Zajačej doline.

Vstupenky na turné je môžné zakúpiť v sieti Ticketlive.sk. Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Zdroj foto: © Real Music House

Autorka článku: Veronika Samborská