V rámci zhodnocovania úspor prostredníctvom investovania nie je inflácia jediným, ani najväčším „vinníkom“, ktorý nás oberá o peniaze. Sú to emócie – najmä strach alebo prehnané sebavedomie. Pod ich vplyvom robia ľudia neuvážené finančné rozhodnutia, ktorých výsledkom je nižšie zhodnotenie, ako priemer inflácie.
Ďalším a nemenej významným aspektom, ktorý nám môže ukrojiť z výnosu, sú aj poplatky či dane.
Zhodnocovanie úspor prostredníctvom pasívneho investovania
Ľudia, ktorí zhodnocujú svoje úspory prostredníctvom pasívneho investovania dosahujú lepšie zhodnotenie než tí, ktorí sa investovaniu venujú aktívne prostredníctvom obchodovania na burze. Dôvodov je viacero.
„V praxi platí, že čím aktívnejšie obchodujeme, tým nižší výnos v porovnaní s bežným, pasívnym investovaním dosahujeme. Pri poklesoch zo strachu predčasne predávame a pri raste zas z dôvodu obáv z premeškaných príležitostí (tzv. FOMO) draho nakupujeme. Celkový výnos pritom znižujú pri aktívnom investovaní aj poplatky, ktoré so zvyšujúcou sa aktivitou logicky rastú. Výsledné zhodnotenie investície nám ešte znižuje aj daň, a preto je dobré vyberať si také investičné nástroje, ktoré sú oslobodené od dane,“ vysvetľuje Linda Gáliková, head of PR vo Finaxe.
Zhodnotenie pasívneho a aktívneho investovania sa dá napríklad porovnať pri pohľade na výnos aktívne riadených podielových fondov a ETF, ktoré predstavujú nástroj pasívneho investovania.
Podľa prepočtov spoločnosti Finax predstavuje rozdiel v ich priemerných ročných výnosoch v 10-ročnom horizonte 3,6 %, čo je viac ako priemerná inflácia, ktorá sa pohybovala v rovnakom období v rozpätí medzi 2–3 % ročne. Pokiaľ by sme sa pozreli na výnosy individuálnych retailových investorov, ktorí podliehajú emóciám viac ako profesionálni portfólio manažéri, bol by rozdiel ešte väčší v neprospech investora.
Analýzy európskych regulátorov (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy, ako aj regulačných úradov jednotlivých členských krajín EÚ) upozorňujú, že v prípade aktívneho špekulovania na rast alebo pokles ceny prostredníctvom obchodovania tzv. finančných rozdielových zmlúv je 74 % až 89 % retailových účtov stratových.
Tabuľka: Porovnanie výnosnosti aktívneho a pasívneho investovania
| Pasívne investovanie
(výnos ETF sledujúceho MSCI World za 10-ročné obdobie) |
Aktívne investovanie
(priemerný výnos 8 najväčších akciových podielových fondov v SR za 10-ročné obdobie) |
Rozdiel | |
| Priemerný ročný výnos pred zdanením | 10,1 % | 6,5 % | 3,6 % |
| Jednorazová investícia 10 000 eur | 26 272 eur | 18 810 eur | 7 462 eur |
| Pravidelné investovanie po 100 eur mesačne | 20 397 eur | 16 877 eur | 3 510 eur |
Aj z tohto dôvodu je aktívne investovanie resp. obchodovanie vhodné len pre špecifickú cieľovú skupinu investorov, nie pre bežného spotrebiteľa. Naopak, formou, ako dlhodobo zhodnotiť úspory aj pre ľudí, ktorí sa investovaniu nevenujú alebo sa v ňom neorientujú, je práve pasívne investovanie.
Vylučuje totiž impulzívne rozhodnutia spôsobené emóciami vyvolané výkyvmi na trhu, ktoré klienta pripravujú o väčší výnos ako je samotná inflácia. Funguje automaticky podľa vopred nastavených pravidiel a slúži na dlhodobé a pravidelné sporenie v malých sumách napríklad prostredníctvom ETF fondov.
„Výhodou takéhoto typu investovania je, že človek sa nemusí orientovať v problematike, ani sledovať trhy. Preto je tento typ investovania vhodný a dostupný aj pre široké masy bežnej populácie, ktoré si uvedomujú negatívne dopady inflácie na ich úspory,“ uzatvára Gáliková.
Zdroj titulná foto: Pexels_AlphaTradeZone
Tlačovú správu spracovala: Veronika Samborská
