Návrat do pracovného života po materskej či rodičovskej dovolenke nie je pre mnohé ženy jednoduchý. Ako ukazuje aktuálny prieskum OZ Akčné ženy, takmer každá matka sa pri tomto prechode stretáva s prekážkami.
O výsledkoch prieskumu a hlavných výzvach v relácii Správy STVR hovorila zakladateľka združenia Martina Novotná.
Kariérne prekážky a nedostatok flexibility
Podľa prieskumu čelí viac ako polovica matiek po návrate do práce nutnosti zmeniť zamestnávateľa. Iba tretina zostáva v pôvodnej firme, pričom 6 % žien mení typ pracovného úväzku. Hlavné dôvody? Problémy so zabezpečením starostlivosti o deti a nízka flexibilita zo strany zamestnávateľov.
„Pre ženy je návrat do práce výzvou aj po psychickej stránke. Strácajú sebavedomie, obávajú sa, či budú stíhať všetky povinnosti a zvládať nové tempo,“ vysvetľuje Martina Novotná. Podľa nej by výrazne pomohla väčšia ponuka flexibilných foriem práce – skrátené úväzky, postupný návrat či možnosť pracovať z domu. Práve home office bol medzi ženami najžiadanejšou možnosťou.
Podnikanie ako únik z neflexibilného systému
Až 16 % žien sa po materskej rozhodne podnikať. Motiváciou je najmä snaha dosiahnuť rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom. „Podnikanie im poskytuje slobodu a flexibilitu. Nemusia si vyberať medzi kariérou a rodinou,“ konštatuje Martina Novotná a dodáva, že až 28 % zakladateľov podnikov na Slovensku tvoria ženy. Aj napriek tomuto posunu je ženské podnikanie stále výrazne poddimenzované.
Zakladateľka OZ Akčné ženy sama začala podnikať počas materskej dovolenky. „Je to ideálny čas na rozbeh, keď má žena priestor rozmýšľať a plánovať. Vyzývam ženy, ktoré majú túžbu, aby sa nebáli. Podnikanie je cesta, ako si nastaviť životný balans,“ odkazuje ďalším matkám.
Neviditeľná záťaž: Starostlivosť a psychické zdravie
Ďalším výrazným problémom je nerovnomerné rozdelenie domácich povinností. Z prieskumu vyplýva, že až 70 % všetkých domácich a rodinných úloh nesú na pleciach práve ženy. „Je to výsledok historických stereotypov, podľa ktorých je rodina pre ženu najvyššou hodnotou. Tak boli vychovávané celé generácie.“
Výsledkom tejto jednostrannej záťaže je alarmujúci stav psychického zdravia. Až 61 % matiek uvádza, že trpí psychickými problémami ako úzkosť, depresia či vyhorenie. Tretina z nich sa cíti chronicky preťažená.
„Tieto ženy o tom často nehovoria nahlas. Normalizuje sa únava, vyčerpanosť, pocit nespokojnosti. Ale takýto stav v poriadku nie je.“
Nedostatok miest v škôlkach a finančná nerovnováha
Veľkým problémom je aj nedostatočná dostupnosť zariadení pre deti. „Mnohé matky by sa do práce vrátili aj skôr, no nemajú kam umiestniť dieťa. Ak si zrátajú náklady na škôlku a príjem z práce na čiastočný úväzok, často vyjdu na nulu,“ konštatuje Novotná.
Okrem problémov s umiestnením detí do jaslí či škôlok ide aj o chýbajúcu pomoc od širšej rodiny. Mladé rodiny často žijú v mestách, ďaleko od starých rodičov, ktorí buď ešte pracujú, alebo nie sú k dispozícii.
Potreba systémovej a komunitnej podpory
Pomoc matkám by mala byť nielen zo strany zamestnávateľov, ale aj zo strany štátu a komunity. „Štát by mal investovať do infraštruktúry – škôlky, jasle, denné centrá. Zároveň je potrebná zmena legislatívy a podpora férových podmienok pre pracujúcich rodičov.“
Dôležitú rolu zohrávajú aj komunity, ako sú samotné Akčné ženy. „Podporné prostredie je kľúčové. Ženy sa potrebujú cítiť pochopené, vypočuté. Práve v takýchto skupinách nachádzajú potrebnú oporu.“
Zároveň poukazuje aj na dôležitosť iniciatív ako Equal Pay Day, ktoré poukazujú na potrebu rovnosti a férových pracovných podmienok. „Rovné príležitosti nie sú utópiou. Sú reálne, len ich musíme aktívne vytvárať,“ uzatvára Martina Novotná.
Návrat žien po materskej dovolenke do práce nie je len individuálny problém. Je to spoločenská výzva, ktorá si vyžaduje systémové riešenia, zmenu postojov a vytváranie podporného prostredia.
Flexibilita, férové rozdelenie povinností, psychická pohoda aj rovné príležitosti – to sú kľúčové piliere, ktoré môžu matkám pomôcť zvládnuť jednu z najnáročnejších životných fáz.
Zdroj: Správy STVR, 9. júl 2025
Autorka článku: Veronika Samborská
