Spomienkový optimizmus, nostalgia a generačne prenášané stereotypy sú faktory, ktoré môžu skresľovať pohľad na minulosť, a zároveň ovplyvňovať to, ako ľudia vnímajú prítomnosť.
Prieskum 365.bank ukazuje, že až dve tretiny Slovákov a Sloveniek označujú súčasnú dobu za ťažkú a 56 % opýtaných si myslí, že dnes sa žije horšie ako za socializmu. S rastúcim vzdelaním sa pritom znižuje príklon k socializmu, pričom zástancom tohto režimu sú až tri štvrtiny ľudí so základným vzdelaním a len dve pätiny vysokoškolsky vzdelaných.
Dáta a odborníci potvrdzujú, že napriek výzvam dnešnej doby žijeme z ekonomického pohľadu historicky najlepšie časy.
Dobre už vraj bolo
Spomienkový optimizmus na Slovensku je tiež zakorenený aj v širšom súbore sociálno-psychologických a historických mechanizmov. Podľa 365.bank nadpolovičná časť verejnosti súhlasí s výrokmi, ktoré vykresľujú bývalý režim pozitívne. Spomienkovým optimizmom pritom žijú nielen staršie ročníky, ale prenášajú ho aj na mladých, ktorí socializmus nezažili. Približne tretina ľudí vo veku do 30 rokov v prieskume banky uviedla, že sa v tomto období žilo lepšie. S rastúcim vekom pritom pozitívny sklon k bývalému režimu rastie. Je o tom presvedčená polovica štyridsiatnikov a až dve tretiny päťdesiatnikov.
„Ľudia disponujú selektívnou pamäťou, preto existuje spomienkový optimizmus, ktorý bol a aj bude v spoločnosti vždy prítomný. Vyplýva to zo skutočnosti, že náš mozog je tvorený z troch častí – mozgový kmeň (pudy), amigdala (emócie) a mozgová kôra (rácio). Pudy sú silnejšie ako emócie a tie sú zas silnejšie než racionálne myslenie. Za hodnotením minulosti sú do značnej miery emócie. Všetky mýty a spomienkový optimizmus sú založené na pocite a nie na realite,“ vysvetľuje ekonóm a bývalý minister financií Ivan Mikloš.
Podľa jeho slov malo Československo pred socializmom vyššie HDP ako Rakúsko. Vplyvom nástupu režimu, ktorý je mnohými idealizovaný, sa naša ekonomika prepadla na polovičnú úroveň. Zatiaľ čo okolité štáty za takmer štyridsať rokov rástli, Slovensko sa ocitlo v izolácii, ktorej dôsledky pociťuje dodnes.
Napriek výzvam dneška žijeme dnes v porovnaní s bývalým režimom ekonomicky najlepšie časy. „HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily je dnes viac ako trojnásobné oproti roku 1989. Priemerná hrubá mzda vzrástla zo zhruba 3 000 korún mesačne na dnešných viac ako 1 400 eur, pričom reálne mzdy sú dnes viac ako dvojnásobné. Slováci si môžu dovoliť viac tovarov a služieb, ktorým predtým chýbala dostupnosť aj kvalita. Kým v 80. rokoch bol nedostatok základných produktov a bežne sa čakalo na auto či byt aj 10 rokov, dnes je spotreba domácností na obyvateľa viac ako trojnásobná,“ dopĺňa Linda Gáliková, vedúca PR v 365.bank.
Výsledkom demokratickej a trhovej transformácie po roku 1989 je vyššia životná úroveň, vyššia priemerná dĺžka života o viac ako 7 rokov, desaťnásobný pokles detskej úmrtnosti, ako aj strojnásobenie vlastníctva súkromného automobilu. Zvýšila sa dostupnosť a objektivita informácií.
S istotami to nebolo až také isté
Jedným z najčastejších pozitívnych obrazov socializmu v kolektívnej pamäti je predstava o všeobecnej dostupnosti bývania. Tá však bola selektívna a podmienená členstvom v strane, profesiou či postavením v hierarchii podniku. Až 79 % Slovákov si túto éru spája aj s jednoduchým prístupom k zamestnaniu, nižším stresom a úplnou absenciou nezamestnanosti.
„Slovensko bolo vždy najrurálnejšou časťou strednej Európy, čiže keď obyvatelia dostali v období reálneho socializmu pridelené byty, mohli to vnímať ako výrazné zlepšenie svojej socio-ekonomickej situácie. V mnohých odvetviach existovala prezamestnanosť, pre nízku efektivitu boli vytvárané pracovné miesta, ktoré by v štandardnej ekonomike nemohli existovať. Štát navyše množstvo komodít dotoval. To síce naoko vytváralo dojem fungujúceho systému, ale v tejto podobe nebol dlhodobo udržateľný,“ uvádza sociológ Michal Vašečka.
Ako pripomína Mikloš, nepracovať bolo trestné a jediným zamestnávateľom bol štát, v ktorom občania museli robiť to, čo im ponúkol. „Častokrát bola práca zle platená a aj nezmyselná. Štátom riadená ekonomika nebola konkurencieschopná a exportovať dokázala väčšinou len na menej náročné trhy socialistického tábora. Štát tiež určoval ceny, dotoval zápornú daň z obratu, pričom čoraz väčší podiel HDP dával na podporu neefektívnych podnikov na jej vykrývanie. Socialistický režim padol nielen preto, že ľudia túžili po slobode, ale najmä pretože ekonomicky skolaboval“.
Voči budúcnosti sú mladí optimistickejší
Z prieskumu 365.bank tiež vyplýva, že mladí ľudia vnímajú budúcnosť o niečo optimistickejšie ako staršie ročníky. Kým polovica Slovákov do 30 rokov verí, že ich deti sa budú mať lepšie než oni, medzi ľuďmi nad 30 rokov zastáva tento názor len približne tretina.
„Súčasná generácia žije najlepšiu dobu, akú sme kedy na Slovensku mali. Aj napriek niektorým tienistým odtieňom dneška, ktoré sú znepokojivé, z pohľadu ekonomického žijeme tie najlepšie časy,“ hodnotí Vašečka a Mikloš uzatvára: „Posledné štyri dekády boli na Slovensku bezprecedentným obdobím, ktoré možno považovať za úspešné. Na druhej strane však, mohla byť táto doba aj úspešnejšia. A preto je dôležité, aké predpoklady vytvárame do budúcnosti dnes.“
365.bank: Sme banka pre dnešných ľudí. Prinášame bankovníctvo, ktoré je v digitále postavené na princípe „mobile first“. Do pobočiek prinášame nový, neformálny model obsluhy klienta, založený na priateľskom vzťahu. Produkty a služby vytvárame tak, aby boli pre klientov jednoduché a príjemné na používanie. Viac na www.365.bank.
Zdroj titulná foto: Pexels_Bruno Cantuária
Tlačovú správu spracovala: Veronika Samborská
