Urážky, zosmiešňovanie, sexistické poznámky či verbálne útoky voči ženám nie sú len osobným zlyhaním jednotlivca. V mnohých prípadoch sú prejavom hlboko zakorenených vzorcov správania, ktoré sa z generácie na generáciu prenášajú ako „norma“. Spoločnosť ešte stále učí chlapcov, že „pravý muž“ je dominantný, neukazuje emócie a musí si „udržať rešpekt“. Súčasne sú dievčatá vedené k poslušnosti, jemnosti a starostlivosti. Tento nerovnovážny model vytvára ideálne podhubie na to, aby sa zo žien stávali objekty kontroly a znevažovania, a nie rovnocenné partnerky.

Verbálne ponižovanie žien má svoje korene v kultúre, ktorá toleruje sexizmus, ospravedlňuje mužskú agresiu a prehliada vnútorné zranenia, ktoré si muži nesú životom. Ak chceme túto dynamiku skutočne zmeniť, nestačí poukazovať na jednotlivcov. Musíme sa pozrieť na systém. Na to, čo chlapcov učíme o mužskosti, čo dievčatám hovoríme o ich hodnote, a aké vzorce si ako spoločnosť chránime.

Správanie zakorenené v predstavách 

Ponižovanie, zosmiešňovanie, aj verbálne urážky. Tieto prejavy často nemajú nič spoločné so ženami samotnými, ale hovoria oveľa viac o psychike mužov, ktorí ich vyslovujú. Takéto správanie býva často vryté hlboko v ich vnútorných neistotách, strachu zo straty moci a spoločensky pestovaných predstavách o rodových úlohách.

Prečítajte si: SKINNY TOK: Trend, ktorý sa tvári ako zdravý životný štýl

Potreba kontroly a dominancie

Jedným z kľúčových dôvodov, prečo niektorí muži ponižujú ženy, je potreba kontroly. V mnohých kultúrach bol muž tradične vnímaný ako ten, kto má „veľké slovo“, rozhoduje a vládne, a to najmä v domácnosti či vo vzťahoch. Ak má muž pocit, že túto kontrolu stráca, či už vďaka nezávislosti ženy, jej úspechu, asertivite alebo jednoducho preto, že odmietne poslušnosť, môže reagovať agresívne, často verbálnym útokom. Tieto urážky majú za cieľ oslabiť sebavedomie ženy a zároveň umelo posilniť mužovu ilúziu prevahy. Dominancia tu však nevyplýva z vnútornej sily, ale skôr z obáv. Pre týchto mužov nie je partnerstvo o rovnováhe a rešpekte, ale o mocenskej hierarchii. Keď žena odmieta byť podriadená, vnímajú to ako hrozbu.

Nízke sebavedomie a projekcia

Muži, ktorí urážajú ženy, si väčšinou prechádzajú vnútorným bojom so sebou samým. Môžu sa cítiť nedostatoční, menejcenní, alebo trpia komplexmi z vlastného vzhľadu, intelektu či spoločenského postavenia. Namiesto toho, aby týmto pocitom priamo čelili, presúvajú svoje vnútorné napätie navonok a projektujú ho na iných. V tomto prípade na ženy. Ak muž napríklad cíti, že nie je úspešný, môže začať spochybňovať alebo znehodnocovať úspech ženy, aby sa necítil tak ohrozene. Verbálne útoky sa stávajú obranným mechanizmom a pokusom o zakrytie vlastnej slabosti, ako aj kompenzáciou za pocit menejcennosti.

Naučené správanie a vplyv prostredia

Správanie voči ženám je z veľkej časti naučené. Mnoho mužov vyrastá v prostredí, kde boli ženy ponižované, znevažované alebo považované za „menejcenné“. Ak chlapec počúva, že ženy „patria do kuchyne“, že sú „príliš emocionálne“ alebo „menej schopné“, potom si tieto stereotypy prenáša do dospelosti. A pokiaľ ich nikto nikdy nespochybní, považuje ich za normu. Rovnako silný vplyv má skupinová dynamika. V mužských kolektívoch je urážanie žien súčasťou dokazovania si „mužnosti“. Namiesto empatie a rešpektu k ženám je odmeňovaná dominancia, zosmiešňovanie či sexualizovanie. Takéto prostredie posilňuje škodlivé vzorce správania, ktoré si muži prenášajú do partnerských vzťahov.

Strach zo ženskej nezávislosti

Moderná žena je sebavedomá, vzdelaná a schopná postarať sa sama o seba, čo niektorí muži vnímajú ako ohrozenie svojho postavenia. V patriarchálnych modeloch spoločnosti bola žena odkázaná na muža, či už ekonomicky, spoločensky alebo právne. Dnes sa však karta obracia a mnohí muži sa ocitajú zmätení z novej dynamiky. Verbálne útoky sa preto stávajú spôsobom, ako „dať ženu späť na miesto“. Ponižovanie a spochybňovanie jej schopností smeruje k presvedčeniu nielen okolia, ale aj samotnej ženy, že je nezávislosť nežiadaná alebo neženská. V skutočnosti je to len strach z toho, že muž stratí kontrolu, nebude viac potrebný alebo nebude schopný naplniť očakávania, ktoré si sám na seba naložil.

Narcistické črty osobnosti

Niektorí muži, ktorí ženy urážajú, môžu vykazovať znaky narcistickej poruchy osobnosti alebo výrazných narcistických čŕt. Títo jedinci majú prehnané ego, túžbu byť obdivovaní a absolútnu neznášanlivosť voči akejkoľvek kritike. Ak sa žena správa ako rovnocenná, odmieta sa podriadiť alebo kritizuje ich správanie, narcis to vníma ako útok na svoje grandiózne „ja“. Reakciou môže byť verbálna agresia, teda zosmiešnenie, urážky, pasívno-agresívne komentáre či emocionálna manipulácia. Cieľom je opäť narušiť sebavedomie ženy a zachovať si vlastnú nadvládu a ilúziu dokonalosti. Narcistickí muži totiž nevnímajú ženy ako autonómne bytosti, ale ako nástroje na napĺňanie vlastných potrieb.

Prečítajte si: Psychologička Eva Klanduchová: Človek s obezitou môže byť diskriminovaný a pritom podáva rovnako dobrý výkon ako jeho kolega

Hnev a frustrácia

Hnev je často len maskou pre hlbšiu bolesť, akou je pocit zlyhania, osamelosti, odmietnutia alebo nenaplnených očakávaní. Niektorí muži nevedia so svojimi emóciami pracovať, preto ich potláčajú, kým nevybuchnú, a to často práve voči ženám, ktoré sú v ich okolí. Môžu ich viniť za svoje osobné či pracovné zlyhania, projekovať na ne vlastné sklamania. Zvlášť nebezpečné je to v kontexte partnerských vzťahov. Ak muž nedokáže zvládať tlak, frustráciu či stres, väčšinou sa „vybúri“ na svojej partnerke. Niekedy verbálne, inokedy emocionálne. Takéto správanie je neakceptovateľné, no býva bohužiaľ časté a prehliadané, najmä v prostredí, kde sa mužská agresia normalizuje.

Sexizmus a stereotypy

Za mnohými urážkami voči ženám sa skrýva starý známy sexizmus. Ide o hlboko zakorenený súbor presvedčení, podľa ktorých sú ženy menej schopné, menej logické, prehnane emocionálne, a preto nevhodné na vedúce pozície alebo samostatné rozhodovanie. Tieto stereotypy vytvárajú „ospravedlnenie“ pre verbálne ponižovanie, akoby to bola len pravda, „ktorú si treba povedať nahlas“. Ženy sú preto súdené na základe vzhľadu, veku, štýlu obliekania či spôsobu vyjadrovania. A muži, ktorí si takto dokazujú „pravdu“, tým len zakrývajú vlastnú neschopnosť prijať, že ženy sú rovnako schopné, inteligentné a kompetentné ako oni, ak aj nie viac. Sexizmus sa tak stáva obranným štítom voči zmene, ktorú nie sú ochotní alebo schopní akceptovať.

Kritická reflexia spoločnosti 

Verbálne urážanie žien nie je o ženách. Je to zrkadlo psychického nastavenia mužov, ktorí sa nevyrovnali so svojimi slabosťami, strachom či naučenými modelmi správania. Hoci sú korene tohto správania rôznorodé – od nízkeho sebavedomia cez potrebu kontroly až po narcistické črty – výsledok je rovnaký: ponižovanie a zraňovanie druhých.

Je čas, aby sme prestali tieto prejavy ospravedlňovať a začali ich kriticky reflektovať. Silný muž nie je ten, ktorý ženu znevažuje, ale ten, ktorý ju rešpektuje ako rovnocenného partnera. A spoločnosť, ktorá si ctí rovnosť, nemá priestor pre tých, ktorí ju podkopávajú slovami či skutkami.

Zdroj titulná foto: Pexels_Kaboompics.com

Autorka článku: Veronika Samborská