Rodina nie je definovaná len biológiou alebo tradičnými predstavami. Rodina je miestom, kde sa cítime prijatí a v bezpečí. Ale v modernej spoločnosti čoraz jasnejšie vidíme, že rodina nemá iba jednu podobu. Mnohé deti vyrastajú v domácnostiach, kde ich vychovávajú starí rodičia, slobodní rodičia, adoptívni rodičia alebo rodičia z rôznych kultúrnych či etnických prostredí. A medzi nimi sú aj dúhové rodiny. Rodiny, kde deti vychovávajú dve mamy, dvaja otcovia, transrodičia alebo iní členovia LGBTI+ komunity.

Pre niekoho je to stále „nezvyčajná predstava“. No keď sa pozrieme bližšie, zistíme, že tieto rodiny žijú rovnaké radosti aj starosti ako všetky ostatné. Chystajú desiate, nosia deti do škôlky, bojujú s virózami, oslavujú narodeniny, učia sa trpezlivosti, riešia hádky, ale predovšetkým, milujú svoje deti s rovnakou intenzitou, oddanosťou a nehou ako každý iný rodič.

Napriek tomu tieto rodiny často čelia predsudkom, nepochopeniu, spoločenskému odmietnutiu a najmä právnej neistote. Ich existencia je spochybňovaná, ich hlas prehliadaný a ich láska často vnímaná ako menejcenná.

Dúhové rodiny

Dúhové rodiny sú rodiny, kde jeden alebo obaja rodičia patria do LGBTI+ komunity, teda sú lesby, gejovia, bisexuálne, transrodové alebo inak neheterosexuálne či necisrodové osoby. Môžu to byť dvojice mám, otcov, či transrodičia, ktorí vychovávajú deti, biologické alebo adoptované, alebo sú rodičmi po predchádzajúcich vzťahoch.

Prečítajte si: Riaditeľ CNK Záhrada Milan Zvada: Nie je nevyhnutné, aby sme tu mali vzory akýchsi alfasamcov na mocenských pozíciách

Rodina je tam, kde je láska

To najdôležitejšie v každej rodine je láska, starostlivosť a podpora. Deti v dúhových rodinách vyrastajú v prostredí, kde sú milované, rovnako ako v akejkoľvek inej milujúcej rodine. Mnohé výskumy opakovane potvrdzujú, že deti v dúhových rodinách sú rovnako šťastné, zdravé a schopné ako ich rovesníci z heterosexuálnych domácností.

Predsudky, odcudzovanie a zápas dúhových rodín o prijatie

Dúhové rodiny denne čelia výzvam, ktoré iné rodiny často vôbec nemusia riešiť. Nie pre nedostatok lásky, starostlivosti či zodpovednosti, ale vďaka predsudkom, spoločenskej stigme a legislatívnej nerovnosti.

Život v tieni neprijatia

Mnohé dúhové rodiny na Slovensku žijú „v tieni“, skrývajú sa pred susedmi, školou, úradmi či dokonca pred vlastnou širšou rodinou. Nie preto, že by sa hanbili, ale preto, že sa obávajú odmietnutia, zosmiešňovania či ohrozenia. Deti v týchto rodinách sa stretávajú s nepríjemnými otázkam, krutými narážkami alebo šikanou. Rodičia zasa stoja tvárou v tvár nedôvere spoločnosti a otázkam typu: „A čo tie deti? Nebudú zmätené?“

Prečítajte si: Riaditeľka Divadla Štúdio tanca Lucia Kašiarová: V súčasnom tanci sú si muž a žena rovní

Nerovnosť pred zákonom

Na Slovensku zatiaľ dúhové rodiny nie sú právne uznané. To znamená, že napríklad:

• Dieťa má iba jedného zákonného rodiča, aj keď ho vychovávajú dvaja.
• Druhý rodič nemá žiadne práva ani povinnosti voči dieťaťu. Nemôže ho vziať k lekárovi, nemá nárok na rodičovskú dovolenku, nemôže ho zastupovať v škole ani pri nehodách.
• V prípade smrti biologického rodiča môže dieťa zostať bez jediného zákonného zástupcu, aj keď ho druhý rodič miluje a vychováva od narodenia.

Tento nedostatok právneho uznania bolí nielen rodičov, ale najmä deti, pretože ony sú tie, ktoré trpia najviac, keď štát neprizná ich rodine právnu istotu.

Rodinu netvorí „tradičná forma“, ale pevné putá, ktoré spájajú ľudí. Práve preto si aj dúhové rodiny zaslúžia byť uznávané a pochopené.

Zápas o dôstojnosť a uznanie

Dúhové rodiny nechcú „špeciálne práva“. Chcú rovnaké práva ako ostatní. Chcú možnosť chrániť svoju rodinu, zabezpečiť svoje deti, byť videní a rešpektovaní. Ich boj nie je agresívny. Je to tichý zápas o dôstojnosť, o právo držať sa za ruku bez strachu. O právo byť pri dieťati v nemocnici. O právo nazývať sa rodinou aj pred zákonom, nielen vo vlastnom srdci.

Cesta k prijatiu vedie cez porozumenie

Predsudky vznikajú často z nevedomosti a strachu z neznámeho. Práve preto je dôležité o dúhových rodinách hovoriť, ukazovať ich každodenný život a uvedomovať si, že sú to ľudia ako my ostatní. Milujú, boja sa, smejú, pracujú, vychovávajú deti. Jediné, čím sa líšia, je, že ich láska zatiaľ nemá rovnaké postavenie v očiach spoločnosti.

V Medzinárodný deň rodiny, ale aj počas celého roka, si pripomínajme, že si všetky rodiny zaslúžia rovnaký rešpekt, bez ohľadu na ich zloženie. Svet je krásny práve vďaka svojej rozmanitosti. A každé dieťa, bez ohľadu na to, kto ho vychováva, má právo vyrastať v bezpečí, láske a prijatí.

Zdroj titulná foto: Pexels_42 North

Autorka článku: Veronika Samborská