Čo má spoločné výplata, kariéra, rodičovstvo a to, kto myslí na krúžok, lekára či nákup? Oveľa viac, než sa na prvý pohľad zdá.

Ambasádorky Equal Pay Day Petra Helt, Alena Boháčová, Kristína Drábiková a Lenka Žilková hovoria o férovosti na pracovisku aj doma, o neplatenej a neviditeľnej práci, ženských ambíciách, finančnej samostatnosti aj o tom, prečo rovnosť nestačí deklarovať. Pretože to, ako si rozdelíme starostlivosť doma, môže neskôr ovplyvniť nielen kariéru a príjem, ale aj dôchodok.

Prečo ste sa rozhodli stať ambasádorkou Equal Pay Day?

Petra: Rovnosť pre mňa nie je len otázkou toho, či žena a muž dostanú za rovnakú prácu rovnakú výplatu. Považujem to za oveľa širšiu tému, a to aké máme príležitosti, kto si môže dovoliť naplno rozvíjať svoju kariéru, kto preberá väčšiu časť starostlivosti o rodinu aj kto je vo vedúcich pozíciách.

Sama som prešla vedou a výskumom, štátnou správou aj samosprávou a v súčasnosti vstupujem aj do politiky. Zároveň som mama dvoch detí. A čím ďalej, tým viac si uvedomujem, že veľa kariérnych rozhodnutí žien záleží na podmienkach doma. Aj moje rozhodnutie vstúpiť do politiky bolo témou rozhovorov s manželom o tom, ako si nastavíme fungovanie rodiny.

Preto mi dáva zmysel hovoriť o rovnosti nielen ako o mzde, ale práve aj o podmienkach, ktoré ženám umožňujú svoje schopnosti a ambície vôbec naplno využiť.

Alena: Rozhodla som sa preto, že mi na tejto téme úprimne záleží. Pracovala som v oblasti HR a miezd, takže viem, že odmeňovanie nie je len číslo na výplatnej páske. Je to téma, ktorá sa priamo dotýka férovosti, rešpektu a dôvery na pracovisku.

Kristína: Pretože minulý rok ma na Equal Pay Day zobrala jedna ambasádorka a otvorila mi nové obzory a tento rok ich chcem ja mojej „plus jedna“ otvoriť.

Je niečo, čo je vám na tejto téme obzvlášť blízke?

Petra: Veľmi blízka je mi práve téma neplatenej práce a starostlivosti. Nedávno sme si s manželom obaja urobili Index férovej domácnosti a bola to zaujímavá konfrontácia aj pre nás.

Manžel je aktívne zapojený do chodu domácnosti, aj navarí, aj povysáva. Stále je ale obrovské množstvo neviditeľnej práce, ako kto myslí na krúžky, lekárov, nákupy, školské povinnosti, kto plánuje a kto má jednoducho v hlave všetky tie malé veci, ktoré je potrebné zabezpečiť.

Nemyslím si, že férová domácnosť musí znamenať že je všetko na polovicu. Dôležité je, aby bolo rozdelenie férové pre oboch a aby starostlivosť automaticky neznamenala, že jeden z partnerov musí krotiť svoje ambície.

Prajem si, aby si ženy nemuseli vyberať medzi rodinou a svojimi ambíciami. A aby sme si uvedomovali, že to, ako máme rozdelenú starostlivosť doma, sa neskôr premieta nielen v kariére a príjme, ale aj v dôchodku.

Alena: Najmä férovosť a rovnaké príležitosti. Veľmi blízka je mi aj téma žien na pracovnom trhu. Myslím si, že človek by mal byť posudzovaný podľa svojich schopností, skúseností a toho, čo vie ponúknuť, nie podľa pohlavia či iných okolností, ktoré s jeho pracovným výkonom nesúvisia.

Zaujala ma aj myšlienka Indexu férovej domácnosti. Páči sa mi, že poukazuje na množstvo drobných vecí, ktoré sa doma aj v bežnom živote často prehliadajú a berú ako samozrejmosť.

Pritom práve tieto „drobnosti“ sú často tým, čo drží domácnosť pohromade. Plánovanie, organizovanie, myslenie dopredu, vybavovanie vecí… Keď ich nikto neurobí, zrazu zistíme, že vôbec nejde o maličkosti a domácnosť by jednoducho nefungovala.

Kristína: Všetko je mi blízke, pretože verím v rovnosť a v sebarealizáciu cez prácu. Treba sa pozrieť pár desiatok rokov dozadu, kde sme ako ženy boli, aké sme mali možnosti a aké máme dnes a uvedomiť si, že ešte stále je čo vylepšovať.

O čom by sme mali viac hovoriť a čo by sme mali reálne urobiť, aby sa veci začali meniť?

Petra: Mali by sme viac hovoriť aj práve o veciach, ktoré na prvý pohľad s odmeňovaním nesúvisia. O neplatenej starostlivosti, o tom, kto zostáva doma s deťmi, kto častejšie preruší kariéru, ale aj o tom, prečo máme stále málo žien vo vedení, v politike či v ďalších pozíciách, kde sa rozhoduje.

A potom potrebujeme vytvárať podmienky, aby rovnosť nebola iba deklarovaná. Dostupné škôlky a služby starostlivosti, flexibilnejšie pracovné podmienky, transparentné odmeňovanie, férovejšie rozdelenie rodičovských povinností medzi ženy a mužov a prostredie, v ktorom je normálne, že aj ženy chcú kariérne rásť a uchádzať sa o vedúce pozície.

Pre mňa je veľmi dôležitá aj reprezentácia v zastupiteľstvách. Keď pri rozhodovaní chýbajú ženy, chýba tam časť skúseností a perspektív spoločnosti.

Alena: Mali by sme viac hovoriť o tom, čo sa deje v praxi, nielen o tom, čo máme napísané v zákonoch a interných smerniciach. O odmeňovaní, možnostiach pre ženy a rodičov, ale aj o predsudkoch, ktoré môžu ovplyvňovať rozhodovanie zamestnávateľov.

Myslím si, že začať môžeme už pri tom, ako sa na ľudí pozeráme. Menej cez domnienky a viac cez ich schopnosti, skúsenosti a výsledky. A zároveň si začať viac všímať aj prácu, ktorá nie je na prvý pohľad viditeľná. Či už je to doma alebo v práci. Pretože to, že niečo nevidíme, ešte neznamená, že to nemá hodnotu.

Kristína: Povzbudzovať ženy vo svojom okolí k aktívnemu životu, či už formou side jobu, kariérneho postupu, zvyšovania kvalifikácie alebo aj k začiatku podnikania. Podľa mňa vie najviac inšpirovať nie nedosiahnuteľná biznismenka z Manhattanu alebo London City, ale reálna žena z „mäsa a kostí“. Vychovávať mladšiu generáciu k tomu, aby bola sebavedomá a samostatná, aby neblúznili o tradwife životnom štýle, ale pochopili hodnotu finančnej samostatnosti.

Lenka: Viac by sa malo hovoriť o single bezdetných ženách, ktoré všetko musia zvládať samy. Hypotéku, ženské a mužské práce. A celkovo ich okolie očierňuje, že nemajú muža ani deti, ale pozadie konkrétneho prípadu nepoznajú. V dnešnej dobe sú utláčané a diskriminované, napríklad u nás vo firme na Deň detí ani na Mikuláša nedostaneme balíčky a beriem to ako diskrimináciu.

Konferencia Equal Pay Day už 8. októbra v Bratislave.

Zdroj foto: www.equalpayday.sk

Autorka článku: Veronika Samborská