Kristína Janečková vyštudovala daňovníctvo a daňové poradenstvo, ale nevedela si predstaviť, že by sedela zavretá v kancelárii niekoľko hodín denne po celý pracovný týždeň. Mladá žena túžila po cestovaní a hľadala spôsob, ako popri spoznávaní sveta pracovať aj bez toho, aby bola pripútaná k jednému miestu. Pred pár rokmi sa stala virtuálnou asistentkou a dnes už v komplexnom 7 týždňovom kurze učí aj iné ženy, ako pracovať bez toho, aby si vyberali medzi kariérou a rodinou, a to ešte aj z ktoréhokoľvek kúta sveta.     

Virtuálna asistentka pracuje slobodne  

 

Ako ste si založili službu PinkAsistent a kedy sa vám v hlave zrodil nápad, začať podnikať práve v online priestore?  

Ešte počas školy som potrebovala peniaze, a teda som sa zamýšľala nad tým, ako sa budem živiť. Naskytla sa mi príležitosť, ísť študovať na jeden semester do zahraničia. Milujem cestovanie. Hneď som sa prihlásila. Pred odletom som však rozmýšľala, ako si zarobím na život, keď budem v cudzej krajine a ani neovládam ich jazyk. Pochopila som, že si nejako musím začať zarábať cez internet a nezávisle od miesta a času, lebo cestovať chcem aj po škole. Po celý život. Bežná práca na 8 hodín denne v kancelárií aj tak nebola nič pre mňa. Tak som hľadala a hľadala, až som objavila prácu virtuálnej asistentky, a to sa mi veľmi zapáčilo. Rozhodla som sa vystupovať pod menom PinkAsistent a začala som služby virtuálnej asistentky poskytovať aj ja. 

Aké boli začiatky? Stalo sa vám v niektorom momente, že ste to chceli s podnikaním vzdať? 

Začiatky sú ťažké asi všade. Robila som veľa chýb, nevedela som si nájsť klientov, nikto o moje služby nemal záujem. Našťastie bol môj manžel vtedy už pár rokov digitálny nomád a ukázal mi ako si vytvoriť web a na aké stránky si pridať inzeráty s ponukou mojich služieb. Vďaka tejto pomoci sa mi začalo dariť ešte skôr, než som to vzdala a reálne som si už behom prvých týždňov v zahraničí, vedela slobodne zarobiť prvé peniaze, čo zmenilo celý môj život. V ťažkých začiatkoch je nevyhnutné mať mentora, ktorý si tým celým už prešiel. 

Učíte ženy, ako sa stať virtuálnymi asistentkami a ako si slobodne rozdeliť pracovný čas. S akou predstavou sa na váš kurz ženy hlásia?  

Predstava niektorých žien je, že si kúpia kurz, pozrú si nejaké video popri tom, čo jedným okom sledujú Netflix a na druhý deň im pristanú peniaze na účte. Iné ženy sú zas až príliš skeptické a neveria, že zarobiť si z domu cez internet, je reálne. Pravda je asi niekde v strede. Reálne to je a mám veľa absolventiek, ktoré si takto zmenili život a zarobia si z pláže dvakrát viac ako v predošlom zamestnaní, no bez práce nie sú koláče. Je potrebné na začiatku „zamakať“ a ísť do akcie. Nielen sledovať videá. 

Zúčastňujú sa kurzu pre virtuálne asistentky aj muži?   

Aktuálne mám v kurze pre virutálne asistentky 878 členov a z toho sú piati muži, o ktorých viem. Teda áno, sú tam aj muži, ale nie je to ani 1%. 

Prečítajte si: Vysokoškolská pedagogička a jazykovedkyňa Lujza Urbancová: O všetkom, čo chceme zmeniť alebo ovplyvniť, musíme diskutovať  

Konferencia Equal Pay Day je o ženách a pre ženy 

 

Ste ambasádorkou konferencie Equal Pay Day. Záleží vám na rovnosti v odmeňovaní medzi mužmi a ženami?  

Určite je nevyhnutné, aby sa pri odmeňovaní za prácu nebralo do úvahy, či je niekto žena alebo muž. Ak žena a muž dokážu rovnakú prácu urobiť v rovnakej kvalite a za rovnaký čas, ich odmena musí byť tiež rovnaká. Prax je ale samozrejme často iná. 

Ako rodovú rovnosť vnímate vo svete, v ktorom pracujete? Podľa toho, čo ste spomínali pred chvíľou, asi sa viac pohybujete v ženskom kolektíve. 

V mojom svete virtuálnych asistentiek je to trošku iné a vidím tu prevahu žien. Veľa zo žien, ktoré sa hlásia do môjho kurzu, sú na materskej a potrebujú nejaký spôsob, ako si zarobiť z domu. Je preto aj logické, že túto prácu si vyberajú viac ženy.  

Pracovali ste niekedy v pracovnom prostredí, kde ste rodovú nerovnosť cítili?  

Dlhoročnú prax v rôznych zamestnaniach nemám, nakoľko už počas štúdia som sa rozhodla podnikať sama na seba. No počas zamestnaní alebo brigád, ktoré som stihla absolvovať cez školu, som našťastie rodovú nerovnosť necítila. Možno aj preto, že vo väčšine prípadoch bola mojou šéfkou žena a kolegyne boli tiež ženy. (Smiech.) 

Stretli ste sa niekedy s diskrimináciou žien?  

Počas štúdia na vysokej škole som pracovala v call centre ako zákaznícka podpora. Niekedy som zdvihla telefón nahnevanému zákazníkovi, ktorému nešiel internet. Samozrejme si všetku zlosť vybil na mne ako zamestnancovi spoločnosti a neraz som počula nemiestne narážky na mňa ako ženu. Inokedy zas so mnou muži začali flirtovať. A namiesto toho, aby sme riešili problém, ktorý nastal, som od zákazníkov počúvala, aký mám príjemný hlas. Moji mužskí kolegovia niečo také nikdy nezažili. Aj keď asi nejde úplne o diskrimináciu, dá sa povedať, že mám skúsenosť s tým, že sa v práci ľudia k ženám správajú inak, než k mužom. 

V akom smere potrebujú ženy na sebe zapracovať, aby rodovú nerovnosť nevnímali ako prekážku, ale postavili sa k nej ako k výzve?  

Vždy je to o tom, že je potrebné urobiť rozhodnutie, dať si záväzok a vzdelávať sa aspoň hodinu denne. Naučiť sa nové zručnosti, za ktoré sú firmy ochotné platiť a naštartovať novú úspešnú kariéru. Mám veľa kamarátok, ktoré sa sťažujú na prácu, platové podmienky, ale žiadna z nich mi nikdy nepovedala, že sa tento mesiac naučila niečo nové. Že absolvovala nový kurz alebo si kúpila novú knihu. Takéto ženy sa budú vždy sťažovať. Mám ale aj študentky v mojom kurze, ktoré na sebe neustále „makajú“. Vedia si zarobiť aj vyše 3000 eur za mesiac. A z domu. Nejeden muž by im to mohol závidieť. Vždy je to o prístupe a o rozhodnutí na sebe pracovať. Žena, ktorá sa bude neustále vzdelávať vo svojej odbornosti, bude vedieť viac, než 99 % iných ľudí okolo nej. Bude rásť aj po osobnej stránke a z dlhodobého hľadiska nikdy nepocíti rodovú nerovnosť. O takú ženu sa firmy pobijú, len aby sa zamestnala u nich. Stačí hodinu denne na sociálnych sieťach vymeniť za hodinu vzdelávania. 

Čo môže spoločnosť urobiť pre ženy, aby s rodovou nerovnosťou vôbec zápasiť nemuseli?  

Nepáči sa mi, že veľa firiem hľadá zamestnancov cez životopis, ktorý reálne nepovie nič o tom, či je daná osoba šikovná alebo či vie prácu odviesť kvalitne. Ak chce nejaký šéf v práci muža, žena môže mať aj desať titulov a nepozvú ju ani na pohovor, hoci by mohla prácu odviesť oveľa lepšie. Napríklad v našej firme sme nehľadali ľudí podľa životopisu, či pohlavia, ale cez súťaž. Zadali sme záujemcom úlohu a kto danú úlohu urobil najlepšie, ten získal prácu. Takto dostali všetci rovnakú šancu a prácu dostal ten najlepší. Vo veľkých firmách to takto spravodlivo nefunguje a dôležitejšie je, čo máte na papieri. Čiže hrá často hlavnú úlohu pohlavie, ale aj vek a nie to, čo máte v hlave. 

Prečítajte si: Lenka Buchláková: Spoločnosti s vyšším podielom žien vo vrcholovom manažmente dosahujú vyššie zisky 

Staňte sa hlasom rovnosti spolu s nami 

 

Rodová nerovnosť je aj naďalej bežnou súčasťou našej spoločnosti a je výsledkom pôsobenia viacerých faktorov, nielen samotným rodom. Nerovnosť pociťujeme v ekonomickom postavení, v rase, etnicite, náboženstve, vo veku, ale aj pri fyzickom alebo mentálnom postihnutí či sexuálnej orientácii. Rodová rovnosť by však mala byť prirodzenou súčasťou modernej spoločnosti, a preto nesmieme mlčať. Hovoriť, diskutovať a konať v prospech rodovej rovnosti budeme už na jeseň tohto roku v Bratislave. Prvej konferencie Equal Pay Day na Slovensku sa môžete zúčastniť aj vy a stať sa tak spolu s nami hlasom rovnosti.